Rok 2025 bol na Slovensku poznačený naštrbením systému ochrany ľudských práv a oslabovaním prostredia, v ktorom sa práva a slobody môžu bezpečne a dôstojne uplatňovať. Popri globálnom náraste autoritárskych praktík a útokov na medzinárodné právo sme aj na Slovensku videli legislatívne a politické kroky, ktoré zvyšovali tlak na občiansku spoločnosť a kritické hlasy, oslabovali ochranu menšín a podkopávali princíp rovnosti a nediskriminácie. Ľudskoprávnej situácii na Slovensku sme sa venovali aj v Ľudskoprávnej bilancii, ktorá vyšla v decembri 2025.
Slovenský kontext preto nemožno vnímať izolovane – je súčasťou širšieho trendu, v ktorom sa ľudské práva čoraz častejšie stávajú terčom politických útokov namiesto toho, aby boli základom verejných politík a ochrany ľudskej dôstojnosti. Amnesty International vyzýva vládu, aby aktívne chránila práva všetkých ľudí bez rozdielu a zabezpečila, že politické rozhodnutia nebudú viesť k ich obmedzovaniu.
Novela ústavy oslabila medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, upevnila diskrimináciu LGBTI+ osôb a obmedzila právo na vzdelanie a právo na súkromný a rodinný život. Na mimovládne organizácie boli uvalené nové zákonné požiadavky, ktoré koncom roka Ústavný súd SR zrušil. Rómske komunity naďalej čelili systémovej diskriminácii, najmä v oblasti vzdelávania a bývania. Zmeny v právnych predpisoch obmedzili prístup k sociálnym dávkam. Vláda nezabezpečila transparentnosť vývozu zbraní do Izraela. Pretrvávala závislosť od fosílnych palív a chýbal zákon o zmene klímy.
Novela ústavy
Závažné obavy vyvolala novela ústavy prijatá v septembri. Tá zaviedla neurčité pojmy ako „národná identita“ a zároveň explicitne zasiahla do práv konkrétnych skupín. Tieto zmeny vytvorili právnu neistotu, ktorá môže oslabiť postavenie práva EÚ a medzinárodného práva v slovenskom právnom poriadku. Novela ústavy zároveň zakotvila ustanovenia, ktoré priamo obmedzujú práva LGBTI+ ľudí, žien a detí. Napríklad uznanie len dvoch pohlaví, obmedzenie adopcií či zásahy do prístupu k vzdelávaniu. Na tieto zmeny ústavy reagovali viaceré medzinárodné inštitúcie vrátane Európskej komisie, ktorá voči Slovensku začala konanie pre porušenie práva EÚ.
Vláda musí bezodkladne zrušiť ustanovenia ústavnej novely, ktoré porušujú zásadu nadradenosti práva EÚ a ohrozujú ochranu ľudských práv.
Sloboda združovania
V apríli prijal parlament nový zákon upravujúci činnosť mimovládnych organizácií. Ten zaviedol nadmerné administratívne požiadavky a zvýšil štátny dohľad nad ich činnosťou, čím ohrozil ich právo na združovanie a súkromie. Ombudsman v auguste napadol tento zákon na Ústavnom súde. V decembri Ústavný súd celú novelu zrušil. Mimovládne organizácie, najmä kritické voči vláde, boli terčom očierňujúcich kampaní, vyhrážok a zastrašovania.
Vláda musí aktívne chrániť priestor pre občiansku spoločnosť a zabezpečiť zmysluplnú a bezpečnú participáciu občianskej spoločnosti na verejnom živote.
Sloboda prejavu, médií a zhromažďovania
Sprísnené pravidlá pre verejné zhromaždenia vrátane neprimeraných plošných zákazov a stigmatizujúce vyjadrenia predstaviteľov štátu voči protestujúcim vytvárali prostredie, ktoré mohlo ľudí odrádzať od uplatňovania ich práv. Sloboda prejavu bola oslabená aj politickými zásahmi do médií a obmedzeným prístupom k informáciám. Slovensko sa prepadlo v rebríčku slobody médií na najhoršie umiestnenie za posledných 15 rokov.
V decembri prijatá novela Trestného zákona, ktorá kriminalizovala verejné „popieranie alebo spochybňovanie“ povojnového usporiadania spojeného s Benešovými dekrétmi nebola v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a normami chrániacimi slobodu prejavu, ktoré upravujú uplatňovanie trestného práva v tejto oblasti.
Vláda musí zabezpečiť nezávislé a transparentné riadenie verejnoprávnych médií v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska. Rovnako musí zabezpečiť ochranu všetkých, ktorí sa podieľajú na verejnej diskusii, vrátane novinárok a novinárov. Taktiež musí bezodkladne novelizovať zákon o zhromažďovacom práve tak, aby bol v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami.
Vláda musí zrušiť nové ustanovenie Trestného zákona týkajúce sa povojnového usporiadania, aby sa zabezpečilo, že nebude kriminalizovať chránené prejavy a že priestor na akademický výskum, žurnalistiku a otvorenú verejnú diskusiu o historických udalostiach zostane plne chránený.
Neprimerané použitie policajnej sily
Slovensko naďalej čelilo závažným a dlhodobým problémom v oblasti policajného násilia a beztrestnosti. Výbor ministrov Rady Európy v septembri opätovne klasifikoval skupinu prípadov pred Európskym súdom pre ľudské práva ako „komplexný problém“. Výbor OSN upozornil na nízky počet vyšetrovaní a odsúdení v prípadoch mučenia a neprimeraného použitia sily, najmä voči rómskym komunitám.
V júni podali Amnesty International a Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) sťažnosť. Vyzvali na vyšetrenie možného rasovo motivovaného policajného násilia počas razie v rómskej komunite v meste Veľká Ida.
Vláda musí zabezpečiť, aby všetky obvinenia z porušovania práv zo strany polície boli promptne, dôkladne a nezávisle vyšetrené, a garantovať spravodlivosť pre preživších týchto porušení.
Diskriminácia Rómov a Rómok
Slovensko naďalej systematicky porušovalo právo rómskych detí na rovný prístup ku kvalitnému vzdelaniu bez segregácie. Ministerstvo školstva síce prijímalo nové dokumenty, metodiky a legislatívne zmeny, no zároveň udržiavalo existujúce formy segregácie. A to prostredníctvom výnimiek zo zákazu dvojzmennosti, formálnou platnosťou desegregačných štandardov, nedostatočnou efektívnosťou registra spádovosti a nedostatočným riešením nespoľahlivej diagnostiky. Kľúčové rozsudky národných súdov neviedli k poklesu segregácie ani v lokalitách, ktorých sa priamo týkajú.
Vo februári v prípade Salay proti Slovensku Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že inštitúcie diskriminovali rómskeho chlapca a porušili jeho právo na vzdelanie tým, že ho neoprávnene umiestnili do špeciálnej triedy pre deti s „ľahkým mentálnym postihnutím“.
V apríli, Amnesty International a ERRC vo výskumnej správe poukázali na pretrvávajúci nedostatok pokroku v odstraňovaní segregácie a na nedostatočnú účinnosť „desegregačných opatrení“ v praxi. V auguste generálna advokátka Súdneho dvora EÚ vydala stanovisko vo veci Európska komisia proti Slovensku. Dospela v ňom k záveru, že Slovensko nedokázalo účinne riešiť rozšírenú segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní.
Slovensko naďalej systematicky porušovalo právo Rómov a Rómok na primerané bývanie bez segregácie. Segregované rómske komunity a lokality, nevyhovujúce a zdravie a život ohrozujúce podmienky, reťazenie krátkodobých nájomných zmlúv a neprehľadná bytová politika samospráv prehlbovali nerovnosť a viedli k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. Vláda neprijala žiadne účinné desegregačné a systémové opatrenia v oblasti bývania.
Rómovia a Rómky naďalej čelili systémovej diskriminácii pri prístupe k obecnému bývaniu vrátane prideľovania bývania nevyhovujúceho štandardu a reťazového uzatvárania krátkodobých nájomných zmlúv.
Vláda musí prijať systémové opatrenia na odstránenie segregácie vo vzdelávaní a bývaní a zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre všetkých.
Práva LGBTI+ ľudí
Parlament prijal ústavné zmeny, ktoré uznávajú len dve pohlavia (mužské a ženské) a umožňujú adopciu iba pre manželstvo muža a ženy. Tým v podstate zakazujú adopciu LGBTI+ a nebinárnymi osobami.
Absencia právneho uznania partnerských zväzkov a obmedzený prístup k právnemu uznaniu rodovej identity ďalej oslabovali ochranu práv LGBTI+ ľudí. Takýto právny stav zasahoval do práva na súkromný a rodinný život.
Vláda musí zabezpečiť rovnosť. A to aj prijatím zákona o právnom uznaní rodovej identity, a prijať opatrenia na ochranu LGBTI+ ľudí pred diskrimináciou a násilím.
Právo na sociálne zabezpečenie
V júni parlament prijal zmeny zákonov o sociálnom zabezpečení. Tie podmieňovali prístup k pomoci v hmotnej núdzi účasťou na štátom organizovanej práci alebo prijatím „vhodnej“ ponuky práce. Organizácie občianskej spoločnosti a odbory varovali, že tieto zmeny riskujú svojvoľné vylúčenie menšín zo systému už tak nedostatočného sociálneho zabezpečenia.
Vláda musí zabezpečiť, aby sociálna pomoc bola dostupná, primeraná a rešpektovala dôstojnosť každého človeka. Zároveň musí ukončiť represívne opatrenia, ktoré chudobu len prehlbujú.
Klimatická spravodlivosť a životné prostredie
Slovensko naďalej nemalo rámcový zákon o zmene klímy, hoci príprava legislatívy prebiehala niekoľko rokov. Neexistencia právneho rámca spôsobovala pretrvávajúcu právnu neistotu a bránila tomu, aby boli klimatické ambície štátu záväzné a vymáhateľné.
Aktualizovaný Integrovaný národný energetický a klimatický plán nezohľadnil odporúčania týkajúce sa zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie na minimálne 35 % do roku 2030 ani nepredstavil harmonogram rušenia dotácií na fosílne palivá.
Slovensko pokračovalo v príprave projektov na posilnenie fosílnej infraštruktúry vrátane výstavby nových ropných zásobníkov a rozširovania kapacít plynárenskej siete. Ministerstvo hospodárstva zároveň nepredstavilo dátum ukončenia používania zemného plynu.
Vláda musí prijať ambiciózne opatrenia, ktoré budú chrániť aj budúce generácie, vrátane záväzného plánu na postupné vyradenie fosílnych palív, ukončenie dotácií na fosílne palivá a obnovenie legislatívneho procesu zákona o zmene klímy.
Netransparentné transfery zbraní do Izraela
Slovenská republika nezabezpečila transparentnosť a zodpovednosť vývozu výrobkov obranného priemyslu do Izraela. Ministerstvo hospodárstva SR neposkytlo žiadne informácie o udelených ani čerpaných licenciách. Neposkytlo ani vysvetlenie, prečo Slovensko údaje o vývoze zbraní utajovalo, hoci viaceré krajiny EÚ podobné informácie zverejňovali. Ministerstvo vo svojej výročnej správe o obchode s výrobkami obranného priemyslu nezverejňuje ani čerpanie licencií, ktoré majú rozdielny rok udelenia a čerpania.
V septembri ministerstvo na rokovaní Rady vlády pre ľudské práva a rodovú rovnosť potvrdilo, že vývoz do Izraela utajovalo „zo zahraničnopolitických a bezpečnostných dôvodov“. Ministerstvo uviedlo, že „či utajujeme nulu alebo nejaký nenulový počet, nie je možné povedať“. Takýto postup bol v rozpore so záväzkami podľa Dohovoru o obchodovaní so zbraňami.
Vláda musí bezodkladne zastaviť vývoz zbraní, súčiastok a sledovacích zariadení do Izraela. Takisto musí pozastaviť všetky platné licencie a zablokovať schvaľovanie nových licencií na vývoz do Izraela, vzhľadom na zdokumentované riziko, že by mohli byť použité na páchanie závažných porušení medzinárodného práva vrátane genocídy a vojnových zločinov.
Skúsenosť Slovenska za rok 2025 ukazuje, že oslabovanie ľudských práv nezačína naraz, ale postupne – stigmatizáciou, obmedzovaním priestoru pre občiansku spoločnosť a kritické hlasy, legitimizovaním nerovného zaobchádzania. Amnesty International preto pripomína vláde SR, že ochrana ľudských práv je základnou povinnosťou štátu. Vláda musí svoje medzinárodné ľudskoprávne záväzky nielen formálne uznávať, ale aj reálne napĺňať.