Výbor pre svetové dedičstvo musí zabezpečiť, aby rozhodnutie UNESCO reagovalo na nútené vysťahovanie z Angkóru

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
19. JÚLA 2024

Amnesty International uviedla, že na zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO, ktoré sa uskutoční budúci týždeň, sa jeho členovia musia zaoberať porušovaním ľudských práv zo strany kambodžských úradov. Rozhodnutie úradov o nútenom vysťahovaní obyvateľstva z pamiatkovej zóny Angkóru postihlo tisíce rodín.

Centrum svetového dedičstva vydalo návrh rozhodnutia o lokalite Angkóru pred 46. zasadnutím Výboru pre svetové dedičstvo, ktoré sa uskutoční v indickom Naí Dillí od 21. do 31. júla 2024.

Správa Amnesty International z novembra 2023 odhalila, že kambodžské orgány sa dopustili násilného vysťahovania v masovom meradle, čím hrubo porušili medzinárodné právo v oblasti ľudských práv. Urobili tak pod zámienkou potreby chrániť približne tisíc rokov starú pamiatku pred poškodením. Poškodenie Angkóru by mohlo ohroziť jeho štatút svetového dedičstva UNESCO.

„Členské štáty na zasadnutí Výboru pre svetové dedičstvo musia jednoznačne odsúdiť porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa kambodžská vláda v Angkóre,“ uviedla Kate Schuetze, zástupkyňa regionálneho riaditeľa Amnesty International pre výskum.

„Členské štáty musia tiež reagovať na návrh rozhodnutia [Centra svetového dedičstva] UNESCO, a to so zreteľom na zabránenie ďalšiemu porušovaniu práv. Ich povinnosťou je zabezpečiť, aby si obete núteného vysťahovania mohli uplatniť svoje právo na účinnú nápravu.“

Centrum svetového dedičstva NESCO v návrhu rozhodnutia vyjadruje znepokojenie nad „možným núteným vysídlením obyvateľstva.“ Žiada Kambodžu, aby do Angkóru pozvala spoločnú pozorovaciu misiu, ktorá by mala posúdiť stav ochrany dedičstva a „podmienky presídlených komunít“.

Centrum zároveň vyzýva kambodžské úrady, aby zabezpečili informovanie miestnych komunít o prebiehajúcom programe presídľovania. Úrady by mali tiež preukázať „svoj záväzok zabezpečiť, aby podmienky presídleného obyvateľstva boli vo všetkých ohľadoch v súlade“ s ľudskými právami.

Návrh však nežiada od kambodžských orgánov, aby sa výslovne zaviazali, že sa nebudú podieľať na nútenom vysťahovaní v Angkóre. Nevyzýva ich ani na zapojenie všetkých potrebných nápravných opatrení na zabezpečenie úplného dodržiavania ľudských práv dotknutých komunít. UNESCO poukázalo na oba tieto problémy v tlačovej správe v novembri 2023 v reakcii na zistenia Amnesty International.

Kambodžská vláda sa snaží situáciu zamiesť pod koberec

Po uverejnení správy Amnesty International v roku 2023 Centrum svetového dedičstva UNESCO požiadalo Kambodžu, aby predložila správu o programe presídľovania. V správe sa mala zaoberať „obvineniami z núteného vysťahovania“ a „procesmi rozlišovania obyvateľstva s oprávneným pobytom od ľudí, ktorí na území prebývali neoprávnene“. Centrum tiež žiadalo, aby správa „obsahovala odpoveď na obvinenia zo strany Amnesty International“.

Vo februári 2024 vydala kambodžská vláda správu o stave ochrany lokality. V správe sa však kambodžská vláda odmietla vecne zaoberať zisteniami Amnesty International o nútených vysťahovaniach.

Správa o stave ochrany lokality neposkytuje žiadne overiteľné informácie o tom, akým spôsobom úrady rozhodovali, ktoré rodiny a jednotlivcov presídlia. Kambodžská vláda v správe tvrdí, že do programu presídľovania zaradili len obyvateľky a obyvateľov, ktorí v Angkóre bývali bez úradného oprávnenia („squatterov“). Správa tiež neposkytuje žiadne odkazy na predchádzajúci výskum, mapy, prieskumy týkajúce sa pozemkov, satelitné snímky ani rozhovory s dotknutými osobami, ktoré by mohli naznačiť, akým spôsobom vláda identifikovala, ktoré domácnosti v Angkóre prebývajú „neoprávnene“. Vláda v správe stigmatizuje obyvateľstvo Angkóru žijúce v chudobe, vyjadruje sa o ňom znevažujúco a tvrdí, že za vysťahovanie si môže samo.

„Je na kambodžskej vláde, aby jasne stanovila hranice pôvodných dedín, ktoré môžu zostať v chránenej lokalite Angkóru. Nemôže bez dôkazov tvrdiť, že každý, koho nútene presídlila, bol v Angkóre nezákonne,“ uviedla Kate Schuetze.

Centrum svetového dedičstva UNESCO vo svojom návrhu rozhodnutia nevyjadruje znepokojenie nad tým, že kambodžská vláda odmietla zmysluplne reagovať na jeho žiadosť. Namiesto toho správu kambodžskej vlády len „berie na vedomie“. Okrem toho „uznáva, že spravovanie tohto rozsiahleho svetového dedičstva s tu žijúcimi komunitami je komplikované“.

„Táto správa neplní svoj účel, ide len o propagandu. Návrh rozhodnutia mal na tento nedostatok prinajmenšom upozorniť. Namiesto toho [Centrum správu] len zaregistrovalo bez akýchkoľvek otázok alebo kritiky. Kambodžská vláda sa pokúša situáciu zamiesť pod koberec. Preto nereagovala na zistenia správy Amnesty International. Porušovanie ľudských práv sa však neskončí tým, že ho budeme ignorovať,“ uviedla Kate Schuetze.

V lokalitách, kam presídlili obyvateľstvo Angkóru, vládnu dlhy a zúfalstvo

Amnesty International vydala správu s názvom „Nikto nechce opustiť svoj domov“: Hromadné nútené vysídlenie v kambodžskej chránenej lokalite Angkóru, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Správa poukazuje na to, že kambodžské úrady dotknutých ľudí dostatočne neinformovali a plán na ich vysídlenie s nimi vopred nekonzultovali. Mnohých tiež zastrašovali a vyhrážali sa im, aby vysídlenie nespochybňovali. Prinútili ich tak presťahovať sa na miesta, ktoré neposkytovali primerané podmienky na bývanie, dostatok pitnej vody, hygienické zariadenia a prístup k živobytiu.

V apríli 2024 navštívila delegácia Amnesty International Angkór a dve lokality, kam presídlili jeho obyvateľstvo – Run Ta Ek a Peak Sneng. Delegácia zistila, že v lokalite Run Ta Ek stále chýba základná infraštruktúra, ako sú cesty a kanalizácia. Mnohé domy nemali ani prístup k vodovodu.

Presídlené rodiny sa najčastejšie sťažovali na to, že majú problém zarobiť si na živobytie. V dôsledku toho sa zadlžili a dlhy nedokážu splácať. Pôžičky si väčšinou brali na výstavbu domov alebo toaliet v Run Ta Eku. Do Run Ta Eku ich presídlili potom, ako ich donútili zničiť svoje predchádzajúce domovy v Angkóre.

Kambodžské orgány presídleným rodinám nezabezpečili primerané bývanie. Živitelia a živiteľky, ktoré núteným vysídlením prišli o prácu v cestovnom ruchu, nemali dostatok pracovných príležitostí. V dôsledku toho predvídateľne uviazli v chudobe a zadlženosti. Svoje zdroje určené na sociálne zabezpečenie použili ako zábezpeku na pôžičky, jedávali menej ráz za deň, odpredávali svoje domy a na splácanie pôžičiek používali aj peniaze určené na vzdelanie svojich detí.

Otec troch malých detí sa zrútil, keď rozprával Amnesty International o tom, že peniaze na školské potreby svojej dcéry musel použiť na splatenie dlhov.

„Ak nedokážeme splácať pôžičku, predáme polovicu pozemku. Niekedy nejeme, len aby sme ju mohli splácať,“ povedal.

Členské štáty musia konať

„Výbor pre svetové dedičstvo a celé medzinárodné spoločenstvo musia odsúdiť túto bolestnú kapitolu v bohatej histórii Angkóru a podporiť ľudské práva tamojšieho obyvateľstva,“ uviedla Kate Schuetze.

„Súčasný návrh rozhodnutia [Centra svetového dedičstva] UNESCO môže byť prvým krokom k uznaniu a náprave porušovania práv, ku ktorému došlo v Angkóre. UNESCO a členské štáty jeho Výboru pre svetové dedičstvo však musia urobiť oveľa viac pre to, aby sa na ľudské práva, ktoré sú základom celého systému OSN, nezabudlo.“

Prečítajte si viac o našej práci