TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
21. APRÍLA 2026
- Rok 2025 poznačili kruté útoky na multilateralizmus, medzinárodné právo a občiansku spoločnosť
- Ponúkanou alternatívou je rasistický, patriarchálny, nerovný a protiľudskoprávny svetový poriadok
- Protestujúci, aktivisti a globálne inštitúcie pracujú na odpore, narušení a premene systému
Svet stojí na prahu nebezpečnej novej éry. Poháňajú ju útoky mocných štátov, korporácií a hnutí namierených proti ľudským právam na multilateralizmus, medzinárodné právo a ľudské práva.
Amnesty International zverejnila svoju výročnú správu Stav ľudských práv vo svete, v ktorej hodnotí situáciu v 144 krajinách. Uvádza v nej, že štáty, medzinárodné inštitúcie a občianska spoločnosť musia odmietnuť politiku ústupkov a spoločne sa týmto útokom postaviť, aby zabránili upevneniu nového poriadku.
„Čelíme najnáročnejšiemu obdobiu našej doby. Na ľudstvo útočia nadnárodné hnutia namierené proti ľudským právam a kruté vlády. Tie chcú presadiť svoju dominanciu nezákonnými vojnami a otvoreným ekonomickým vydieraním,“ uviedla generálna tajomníčka Agnès Callamard.
„Amnesty International roky upozorňuje na postupný rozklad ľudských práv vo všetkých regiónoch sveta. Varuje pred dôsledkami otvoreného porušovania pravidiel zo strany vlád aj firiem. Opakovane sme tiež ukázali, ako dvojité metre a selektívne uplatňovanie medzinárodného práva oslabili multilaterálny systém aj mechanizmy preberania zodpovednosti.
To, čo robí tento moment zásadne odlišným, je fakt, že už nesledujeme len oslabovanie systému na jeho okrajoch. Ide o priamy útok najmocnejších aktérov na samotné základy ľudských práv a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. A to v záujme kontroly, beztrestnosti a zisku.
Stupňujúci sa konflikt na Blízkom východe je dôsledkom tohto pádu do bezprávia. Po počiatočných nezákonných útokoch USA a Izraela v rozpore s Chartou OSN, ktoré vyvolali neselektívnu odvetu Iránu, sa konflikt rýchlo zmenil na otvorenú vojnu proti civilnému obyvateľstvu a civilnej infraštruktúre.
To ešte viac prehĺbilo katastrofálne utrpenie ľudí v regióne. Konflikt dnes zasahuje krajiny po celom svete a ohrozuje živobytie miliónov ľudí. Presne toto sa stane, keď sa normy, inštitúcie a právny rámec, ktoré boli s veľkým úsilím vybudované na ochranu ľudstva, vyprázdnia v záujme nadvlády.“
„Výročná správa Amnesty za rok 2025 už len nevaruje pred blížiacim sa kolapsom. Dokumentuje prebiehajúci rozpad a odhaľuje jeho ničivý dopad na ľudské práva, globálnu stabilitu a životy miliónov ľudí v roku 2026 aj neskôr. Vyzýva štáty na celom svete, aby urýchlene odmietli politiku ústupkov, ktorú prijali v roku 2025, prekonali strach a slovami aj činmi sa postavili budovaniu krutého svetového poriadku.“
Prudké útoky urýchľujú rozklad medzinárodného práva
Správa Stav ľudských práv vo svete a doterajšia dokumentácia Amnesty International opisujú rozsiahle zločiny podľa medzinárodného práva a rastúce útoky na systém medzinárodnej spravodlivosti. Tie vážne poškodzujú základy, na ktorých stoja ľudské práva na celom svete.
Izrael pokračoval v genocíde Palestínčanov a Palestínčaniek v Pásme Gazy aj napriek prímeriu z októbra 2025. Zároveň udržiaval režim apartheidu voči Palestínčanom a Palestínčankám, zrýchlil rozširovanie nelegálnych osád na okupovanom Západnom brehu vrátane Východného Jeruzalema a podnikal kroky smerujúce k anexii.
Izraelské úrady čoraz častejšie povoľovali alebo podporovali útoky osadníkov na Palestínčanov a Palestínčanky bez trestu. Významní predstavitelia navyše oslavovali násilie vrátane svojvoľného zadržiavania a mučenia väznených osôb.
Spojené štáty americké vykonali viac ako 150 mimosúdnych popráv bombardovaním lodí v Karibiku a Tichomorí. V januári 2026 spáchali akt agresie voči Venezuele. Rusko zintenzívnilo letecké útoky na kritickú civilnú infraštruktúru na Ukrajine.
Armáda v Mjanmarsku minulý rok používala motorové paraglajdy na zhadzovanie výbušnín na dediny, pričom zabila desiatky civilistov vrátane detí.
Spojené arabské emiráty podporovali konflikt v Sudáne dodávkami pokročilých čínskych zbraní Jednotkám rýchlej podpory. Tie po 18-mesačnom obliehaní minulý október ovládli El Fašír a dopustili sa masového zabíjania civilistov a sexuálneho násilia.
V Demokratickej republike Kongo ozbrojená skupina M23 s aktívnou podporou Rwandy obsadila mestá Goma a Bukavu. Nezákonne zabíjala civilistov a mučila väznené osoby.
Konflikty ohrozujú životy
Začiatkom roka 2026 nezákonné použitie sily zo strany USA a Izraela proti Iránu v rozpore s Chartou OSN vyvolalo odvetné iránske útoky na Izrael a štáty Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive. Izrael zároveň zintenzívnil útoky na Libanon.
Od zabitia viac ako 100 detí pri nezákonnom útoku USA na školu v Iráne až po ničivé útoky všetkých strán na energetickú infraštruktúru – konflikt ohrozuje životy a zdravie miliónov civilistov a civilistiek a hrozí rozsiahlymi, predvídateľnými a dlhodobými škodami na ľuďoch aj životnom prostredí. Tie ohrozujú prístup k energiám, zdravotnej starostlivosti, potravinám a vode v tomto už aj tak nepokojnom regióne i mimo neho.
Taliban v Afganistane ešte viac zintenzívnil represívne politiky voči ženám a dievčatám ďalšími zákazmi vzdelávania, práce a slobody pohybu. V Iráne úrady v januári 2026 zmasakrovali protestujúcich v pravdepodobne najsmrteľnejšom potlačení protestov za posledné desaťročia.
„Ticho a nečinnosť sú neospravedlniteľné.“
USA, Izrael a Rusko minulý rok ešte viac oslabili mechanizmy medzinárodnej zodpovednosti, najmä Medzinárodný trestný súd (ICC). Administratíva Donalda Trumpa zaviedla sankcie voči zamestnancom ICC, spolupracujúcim osobám a osobitnej spravodajkyni OSN pre Okupované palestínske územia, zatiaľ čo ruské súdy vydali zatykače na predstaviteľov ICC. Viaceré ďalšie štáty vystúpili alebo oznámili zámer vystúpiť z Rímskeho štatútu a zo zmlúv zakazujúcich kazetovú muníciu a protipechotné míny.
Prevažná väčšina štátov nebola ochotná alebo schopná dôsledne odsudzovať dravé kroky USA, Ruska, Izraela či Číny ani hľadať diplomatické riešenia. Európska únia a väčšina európskych štátov ustupovali útokom USA na medzinárodné právo a multilaterálne mechanizmy.
Neprijali zmysluplné kroky na zastavenie genocídy Izraela ani na ukončenie nezodpovedných transferov zbraní a technológií. Tie po celom svete podporujú zločiny podľa medzinárodného práva.
Rovnako neboli ochotné prijať blokovacie zákony na ochranu osôb, na ktoré sa zamerali sankcie USA, vrátane sudcov a prokurátorov ICC. Taliansko a Maďarsko odmietli zatknúť osoby, na ktoré sa vzťahovali zatykače ICC na ich území, zatiaľ čo Francúzsko, Nemecko a Poľsko naznačili, že by postupovali rovnako.
„Svetoví lídri a líderky sa voči útokom na medzinárodné právo a multilaterálny systém správali príliš poddajne. Ich ticho a nečinnosť sú neospravedlniteľné. Je to morálne zlyhanie, ktoré prinesie len ústup, porážku a vymazanie desaťročí ťažko vybojovaných pokrokov v oblasti ľudských práv. Ustupovať agresorom znamená prilievať olej do ohňa, ktorý spáli nás všetkých a zničí budúcnosť ďalších generácií,“ uviedla Agnès Callamard.
„Niektorí ľudia môžu mať pokušenie odmietnuť systém budovaný posledných 80 rokov ako obyčajnú ilúziu. Znamenalo by to prehliadnuť ťažko vybojované úspechy pri uznaní univerzálnych práv, prijatie viacerých medzinárodných dohovorov a vnútroštátnych zákonov chrániacich pred rasovou diskrimináciou a násilím páchaným na ženách, zakotvenie práv pracujúcich a odborových zväzov či uznanie práv pôvodného obyvateľstva. Znamenalo by to zabudnúť na zmiernenú chudobu, posilnené reprodukčné práva a spravodlivosť, ktorú sa podarilo dosiahnuť, keď sa štáty rozhodli dodržiavať Chartu OSN a Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.
Politickí a ekonomickí predátori spolu so svojimi podporovateľmi vyhlasujú multilaterálny systém za mŕtvy. Nie preto, že je neefektívny, ale preto, že neslúži ich hegemonii a kontrole. Odpoveďou nie je vyhlásiť ho za ilúziu alebo neopraviteľný projekt. Odpoveďou je pomenovať jeho zlyhania, ukončiť jeho selektívne uplatňovanie a ďalej ho meniť. A to tak, aby dokázal s rovnakým odhodlaním chrániť všetkých ľudí.“
Útoky na občiansku spoločnosť sa šíria svetom
Útoky na občiansku spoločnosť a sociálne hnutia sa v roku 2025 prehĺbili. Snaha umlčať a oslabiť obhajcov a obhajkyne ľudských práv, organizácie a kritické hlasy sa rozšírila takmer do všetkých častí sveta.
Úrady v Nepále a Tanzánii obzvlášť otvorene používali nezákonnú smrtiacu silu proti protestom vyjadrujúcim politické a sociálno-ekonomické požiadavky. Vlády Afganistanu, Číny, Egypta, Indie, Kene, USA a Venezuely, okrem iných, násilne potláčali protesty, kriminalizovali nesúhlas cez protiteroristické a bezpečnostné zákony alebo používali represívne policajné taktiky, nútené zmiznutia a mimosúdne popravy.
Vo Veľkej Británii úrady na základe príliš všeobecných protiteroristických zákonov zakázali organizáciu Palestine Action, sieť zameranú na protesty formou priamej akcie, ktorá sa zameriavala predovšetkým na izraelských výrobcov zbraní a ich dcérske spoločnosti. Zadržali viac ako 2 700 ľudí za to, že sa pokojne postavili proti tomuto zákazu. Britský Najvyšší súd v februári 2026 rozhodol, že tento postup bol nezákonný. Vláda sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala.
Turecké úrady zadržali stovky pokojne protestujúcich po zatknutí istanbulského primátora a prezidentského kandidáta Ekrem İmamoğlu, ktorý patrí medzi viac ako 400 ľudí čeliacich politicky motivovanému stíhaniu pod zámienkou korupcie.
Americké úrady spustili nezákonný zásah proti migrantom, utečencom a žiadateľom o azyl. Dopúšťali sa zbytočného a neprimeraného použitia sily, rasového profilovania, svojvoľného zadržiavania a praktík, ktoré sa rovnali mučeniu a núteným zmiznutiam.
Sledovanie občianskej spoločnosti
V Latinskej Amerike prijali alebo upravili štáty ako Ekvádor, Salvádor, Nikaragua, Paraguaj, Peru a Venezuela právne rámce, ktoré zavádzajú neprimeranú kontrolu nad organizáciami občianskej spoločnosti a priamo ovplyvňujú ich schopnosť fungovať, získavať zdroje, podporovať komunity a brániť ľudské práva.
Mnohé vlády s podporou korporácií používali špionážny softvér a digitálnu cenzúru na obmedzovanie slobody prejavu a práva na informácie. Americké úrady využívali nástroje sledovania poháňané umelou inteligenciou proti zahraničným študentom a študentkám, ktorí vyjadrovali solidaritu s Palestínčanmi a Palestínčankami, pričom ich vystavovali riziku zatknutia a deportácie.
Srbská vláda použila spyware a digitálne forenzné nástroje proti študentským protestujúcim, občianskej spoločnosti a novinárom a novinárkam. Kenské úrady systematicky nasadzovali technologicky podporované represívne taktiky vrátane online zastrašovania, vyhrážok, podnecovania nenávisti a nezákonného sledovania s cieľom potlačiť protesty vedené mladými ľuďmi.
Obmedzovanie medzinárodnej pomoci
USA, Kanada, Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo, vrátane iných, oznámili alebo zaviedli rozsiahle škrty v rozpočtoch na medzinárodnú pomoc, hoci vedeli, že pravdepodobne povedú k miliónom odvrátiteľných úmrtí. V niektorých prípadoch pritom zároveň výrazne zvýšili vojenské výdavky.
Malo to katastrofálny dosah na snahy mimovládnych organizácií podporovať slobodu médií, odolnosť voči klimatickej kríze a rodovú spravodlivosť, chrániť utečencov, migrantov a žiadateľov o azyl a poskytovať zdravotnú starostlivosť vrátane sexuálnych a reprodukčných práv.
Mnohé štáty naďalej odmietali obmedziť agresívne daňové vyhýbanie sa a daňové úniky miliardárov a veľkých korporácií, pričom ďalej oslabovali pravidlá obmedzujúce firemnú moc.
V USA mali strategické žaloby proti účasti verejnosti zastrašujúci účinok na občiansku spoločnosť. Súd v jednom prípade nariadil organizácii Greenpeace zaplatiť fosílnej spoločnosti 345 miliónov dolárov (znížené z pôvodných 660 miliónov dolárov).
V prostredí, kde americký prezident označoval klimatickú zmenu za „podvod“, vlády neurobili ani zďaleka dosť pre riešenie klimatického vysídľovania, spravodlivý odklon od fosílnych palív ani primerané financovanie klimatických opatrení. Dialo sa to napriek tomu, že Program OSN pre životné prostredie varoval, že svet smeruje k otepleniu o 3 °C nad predindustriálnu úroveň do roku 2100.
„Akú alternatívu ponúkajú tyrani a predátori k nedokonalému globálnemu experimentu, ktorý sa tak usilovne snažia zničiť? Svetový poriadok, ktorý presadzujú, zosmiešňuje a odmieta rasovú, rodovú a klimatickú spravodlivosť, považuje občiansku spoločnosť za nepriateľa a odmieta medzinárodnú solidaritu. Je postavený na umlčiavaní nesúhlasu, zneužívaní práva ako zbrane a odľudšťovaní tých, ktorých označujú za ‚iných‘. Ich vízia sveta nestojí na úcte k našej spoločnej ľudskosti, ale na vojenskej sile, obchodnej nadvláde a technologickej hegemonii. V konečnom dôsledku je to vízia bez morálneho kompasu,“ uviedla Agnès Callamard.
Protestujúci a inštitúcie ukazujú odpor aj nádej
Napriek represii sa milióny ľudí po celom svete postavili nespravodlivosti a autoritárskym praktikám.
Protesty generácie Z zasiahli v roku 2025 viac ako tucet krajín vrátane Indonézie, Kene, Madagaskaru, Maroka, Nepálu a Peru. Približne 300-tisíc ľudí vzdorovalo zákazu Budapest Pride v Maďarsku a bránilo práva LGBTI ľudí.
Masové protesty proti genocíde Izraela sa minulý rok rozšírili po celom svete. Humanitárne iniciatívy z viac ako 40 krajín vyslali flotily solidarity s Palestínčanmi a Palestínčankami. Aktivizmus proti dodávkam zbraní do Izraela zosilnel. Prístavní pracovníci vo Francúzsku, Grécku, Taliansku, Maroku, Španielsku a Švédsku sa snažili narušiť prepravné trasy zbraní.
Zatiaľ čo mnohé vlády ustupovali útokom na medzinárodnú spravodlivosť, viaceré štáty a inštitúcie sa tomuto trendu vzopreli. Preukázali svoj záväzok k multilateralizmu a právnemu štátu. Stále viac z nich uznalo, že Izrael páchal genocídu, a viaceré štáty sa pripojili k Haagskému zoskupeniu. Ide o kolektív, ktorý sa zasadzuje za to, aby Izrael niesol zodpovednosť za porušovanie medzinárodného práva. Rovnako prispeli k žalobe Južnej Afriky proti Izraelu pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ).
Filipíny odovzdali bývalého prezidenta Rodrigo Duterte Medzinárodnému trestnému súdu, kde čelí obvineniam zo zločinu proti ľudskosti – vraždy. Súd vydal zatykače aj na dvoch lídrov Talibanu za rodovo podmienené prenasledovanie.
Proti autoritárskym praktikám
Rada Európy a Ukrajina sa dohodli na zriadení Špeciálneho tribunálu pre zločin agresie proti Ukrajine. Hybridný súd v Stredoafrickej republike odsúdil šiestich bývalých členov ozbrojenej skupiny za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Rada OSN pre ľudské práva zriadila nezávislý vyšetrovací mechanizmus pre Afganistan, vyšetrovaciu misiu a vyšetrovaciu komisiu pre východnú časť Konžskej demokratickej republiky a rozšírila mandát svojej vyšetrovacej misie pre Irán.
Dosiahol sa významný pokrok v oblasti vypracovania záväzného dohovoru OSN o daniach a dohovoru o zločinoch proti ľudskosti. Medzinárodný súdny dvor a Medziamerický súd pre ľudské práva pritom vydali prelomové poradné stanoviská. V nich potvrdili povinnosť štátov v oblasti ľudských práv reagovať na škody spôsobené zmenou klímy.
V roku 2026 sa čoraz viac štátov začalo otvorene vyslovovať proti autoritárskym praktikám a útokom na poriadok založený na pravidlách. Zásadové stanovisko zaujala najmä španielska vláda; takéto výzvy však musia byť podložené rozhodnými a trvalými opatreniami.
„Od ulíc miest až po multilaterálne fóra priniesol rok 2025 silné prejavy odporu a solidarity protestujúcich, diplomatov, politických lídrov a mnohých ďalších ľudí po celom svete. Musíme nadviazať na ich príklad a odvahu. Potrebujeme odvážne koalície, ktoré si nanovo predstavia, obnovia a znovu postavia globálny poriadok na ľudských právach, vláde práva a univerzálnych hodnotách,“ uviedla Agnès Callamard.
„Nech je rok 2026 rokom, keď ukážeme svoju schopnosť konať a dokážeme, že dejiny nie sú len niečím, čo sa nám deje. Dejiny tvoríme my sami. A v záujme ľudstva je čas konať práve teraz.“