TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
15. augusta 2024
Afganci a Afganky žijúce v Afganistane aj zahraničí majú za sebou tri frustrujúce roky. De facto štátne orgány Talibanu od svojho návratu k moci v Afganistane absolútne beztrestne porušujú ľudské práva a páchajú zločiny podľa medzinárodného práva. Nová správa Amnesty International upozorňuje, že porušovaniu práv čelia primárne ženy a dievčatá. V konečnom dôsledku však trpí celá populácia krajiny. Amnesty viedla rozsiahle rozhovory s viac ako 150 zástupcami a zástupkyňami afganskej občianskej spoločnosti vrátane obrancov ľudských práv, členov akademickej obce, protestujúcich žien, aktivistov, novinárok a mladých ľudí. Z rozhovorov vyplýva, že Afgancov a Afganky nesmierne frustruje reakcia medzinárodného spoločenstva. Majú obavy o budúcnosť, ale aj návrhy, ako situáciu zlepšiť.
„Rozprávali sme sa s ľuďmi, ktorí reprezentujú prierez afganskou spoločnosťou a žijú na celom svete. Títo ľudia sú v drvivej väčšine presvedčení, že medzinárodné spoločenstvo zlyhalo pri podpore afganského ľudu. Medzinárodné spoločenstvo podľa nich nedokázalo nielen vyvodiť voči Talibanu zodpovednosť za jeho zločiny a porušovanie ľudských práv, ale ani navrhnúť strategické smerovanie, ktoré by zabránilo ďalším škodám.
Po troch rokoch by sa mal celý svet hanbiť za absolútnu absenciu akýchkoľvek konkrétnych opatrení na riešenie ľudskoprávnej katastrofy v Afganistane,“ uviedla regionálna koordinátorka kampaní Amnesty International pre oblasť južnej Ázie Samira Hamidi.
Amnesty viedla rozhovory s ľuďmi v 21 provinciách Afganistanu aj s Afgancami a Afgankami, ktorí a ktoré žijú v exile v Belgicku, Francúzsku, Kanade, Nemecku, Pakistane, Spojenom kráľovstve, Španielsku, Švajčiarsku, Taliansku alebo USA.
Práva žien a dievčat
Viac ako dvadsať obrankýň ľudských práv, ktoré žijú v Afganistane, uviedlo, že prišli o možnosť rozhodovať o svojom živote vo všetkých jeho aspektoch. Ženy, s ktorými sme sa rozprávali, pracovali v rôznych oblastiach vrátane práva, politiky, žurnalistiky, vzdelávania a športu. Po troch rokoch vlády Talibanu sa všetky zhodli na tom, že sa cítia, ako keby boli „nikým“. Všetky pritom majú obmedzené možnosti sa zamestnať a ekonomicky alebo kultúrne prispievať k chodu spoločnosti.
Razia, obrankyňa ľudských práv z afganskej provincie Kunduz, uviedla, že: „ženy, ktoré prišli o možnosť samostatne o sebe rozhodovať, stratili zamestnanie a ekonomické postavenie, často počúvajú, že si to zaslúžia. Počúvajú, že návrat Talibanu je pozitívnym krokom a zastavil ľudí, ktorí v mene ľudských práv a práv žien navádzali na cudzoložstvo.“
Predstavitelia Talibanu odmietajú obvinenia z prenasledovania žien a tvrdia, že konajú v súlade s islamským právom šaría a „afganskou kultúrou“. Aj po troch rokoch vlády sú však v platnosti všetky reštriktívne a represívne nariadenia a politiky, ktoré úrady zaviedli údajne ako dočasné opatrenia na zaistenie bezpečnosti ľudí, najmä žien a dievčat po svojom nástupe k moci.
„Povedali nám, že Taliban sa zmenil. Povedali nám, aby sme nekazili mierové snahy a že sa nás svet zastane. Dnes [však] žijeme a trpíme samy,“ uviedla učiteľka v afganskej provincii Mazar-e-sharif, Nazifa.
Spravodlivosť a vyvodzovanie zodpovednosti
Právny a justičný systém v Afganistane sa po nástupe Talibanu k moci úplne zrútil. V novembri 2022 vydal najvyšší vodca Talibanu záväzný príkaz na plnú implementáciu práva šaría.
„Taliban oznámil, že počas súdnych procesov nie je potrebná účasť právnych zástupcov a zástupkýň. [Predstavitelia Talibanu] neveria v justičné systémy. Spoliehajú sa najmä na svoj výklad práva šaría pod vedením náboženských učencov z madrás (islamských škôl), ktorí nemajú formálne právne vzdelanie,“ uviedol bývalý právnik Ahmad Ahmadi, ktorý žije v exile v Európe.
Rôzni zástupcovia a zástupkyne občianskej spoločnosti v Afganistane hovorili o opätovnom zavedení telesných trestov. Tieto tresty zahŕňajú verejné bičovanie a verejné popravy, odsekávanie končatín, kameňovanie a iné formy zlého zaobchádzania a mučenia, ktoré porušujú medzinárodné právo. Nedostatočne sa informuje aj o absencii spravodlivého súdneho procesu a neexistujúcom prístupe k opravným prostriedkom.
Zužovanie priestoru pre občiansku spoločnosť
Občianska spoločnosť v Afganistane chradne. Taliban vníma obrancov a obrankyne ľudských práv vrátane protestujúcich žien, občianskych organizácií, novinárok a politických aktivistov ako svojich nepriateľov. Demonštrantky a demonštranti čelia núteným zmiznutiam, svojvoľnému zadržiavaniu, väzneniu, mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu. Mnohí a mnohé z nich museli pre strach z represálií opustiť krajinu a s ňou aj rodinu a prácu. Stovky z nich uviazli v Iráne, Pakistane či Turecku. V týchto krajinách čelia právnym a finančným problémom a mnohým hrozí nútená deportácia.
Afganskí obrancovia a obrankyne ľudských práv pre Amnesty uviedli, že ich z verejného života vylučuje nielen Taliban, ale aj medzinárodné spoločenstvo. „Tie z nás, ktoré sú v Afganistane, neprizývajú do dôležitých diskusií, pretože sa to považuje za ‚príliš riskantné‘. A tie z nás, ktoré žijeme v exile, zas vylučujú preto, že nežijeme v Afganistane a nepovažujú nás za ‚legitímne‘ predstaviteľky afganskej občianskej spoločnosti,“ uviedla Tabasoom Noori, aktivistka za práva žien žijúca v USA.
Medzinárodná podpora
Obrankyne a obrancovia ľudských práv, s ktorými sa tím Amnesty rozprával, vnímajú, že pochopenie závažnosti ľudskoprávnej krízy v Afganistane čiastočne podkopáva rétorika a propaganda Talibanu. Predstavitelia hnutia hovoria o tom, že Afganistan je teraz „bezpečnejším“ miestom, ktoré zaznamenalo ekonomický rast a kde občania a občianky požívajú rešpekt a dôstojnosť v súlade so šaríou a miestnou kultúrou.
V skutočnosti Taliban prevzal absolútnu kontrolu nad krajinou a vytvoril v nej spoločenskú atmosféru strachu.
„Tá istá skupina, ktorej príslušníci sa vyhadzovali do vzduchu a zabíjali civilistov a bezpečnostné zložky, to už nerobí (keďže je pri moci). Samozrejme, že [v Afganistane bez toho] bude bezpečnejšie,“ uviedla obrankyňa ľudských práv žien žijúca v exile v USA, Zarifa.
„Po troch rokoch [vlády Talibanu] je v afganskej komunite cítiť frustráciu. Po nespočetných vyhláseniach a stretnutiach svet stále zalamuje rukami, kým Taliban naďalej porušuje ľudské práva a ničí výsledky dvadsiatich rokov tvrdej práce v každej oblasti verejného a súkromného života.
Je potrebné, aby všetci aktéri, ktorí sa zaoberajú situáciou v Afganistane, koordinovali svoje aktivity, našli bezpečné a kreatívne platformy na inkluzívnu diskusiu s cieľom nájsť účinné dlhodobé riešenia. To bude možné vtedy, keď na to budú mať možnosti, zdroje a zručnosti. Medzinárodné spoločenstvo by sa malo zaviazať, že bude tieto kroky podporovať a rešpektovať afganské hlasy v ich širokej rozmanitosti. Okrem toho sa musí zdržať bezzásadovej spolupráce s Talibanom, aká by spoločnému úsiliu len uškodila. Nastal čas na koordinovanú akciu,“ uviedla Samira Hamidi.