Iracká vláda opätovne predložila parlamentu dva návrhy zákonov, ktoré by v prípade ich schválenia vážne obmedzili práva irackého obyvateľstva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie. Amnesty International a Nadácia INSM pre digitálne práva v Iraku o tom informovali v spoločnom stanovisku.
Opätovné predloženie týchto návrhov prichádza v čase, keď ľudia kritizujúci vládu čelia množstvu trestných stíhaní. Ministerstvo vnútra zároveň vedie kampaň zameranú na obmedzenie „neslušného obsahu“ na internete. Od januára do júna tohto roku orgány stíhali najmenej 20 osôb za to, že si pokojne uplatňovali svoje ľudské právo na slobodu prejavu. Šesť osôb odsúdili na trest odňatia slobody, ale medzičasom ich prepustili.
„Najnovší pokus irackých orgánov potlačiť slobodu prejavu odhaľuje ich ľahostajnosť voči všetkému, čoho sa Iračania a Iračanky vzdali počas protestov za slobudu v roku 2019. Iracká vláda by mala okamžite stiahnuť tieto represívne návrhy zákonov. Parlament by nemal prijímať žiadne zákony, ktoré by neprimerane obmedzovali ľudské práva ľudí v Iraku,“ uviedla Bissan Fakih, regionálna kampaňová koordinátorka Amnesty International pre Irak a Jemen.
„Obyvatelia a obyvateľky Iraku majú právo kritizovať svojich štátnych a náboženských predstaviteľov a pokojne protestovať bez strachu z väzenia a vysokých pokút. Tieto práva sú obzvlášť dôležité v čase, keď sa iracký ľud snaží vyvodiť zodpovednosť voči vládnym predstaviteľom za obvinenia zo systémovej korupcie a porušovania ľudských práv,“ dopĺňa Fakih.
Zásterka na svojvoľné prenasledovanie kritikov a kritičiek režimu
Navrhovaný zákon o slobode prejavu a pokojnom zhromažďovaní by poskytol irackým orgánom zásterku demokraticky prijatého zákona na svojvoľné stíhanie každého, kto verejne vysloví názor porušujúci „verejnú morálku“ alebo „verejný poriadok“.
Amnesty International sa v máji v Bagdade stretla s aktivistkami a obrancami ľudských práv. Tí vyjadrili znepokojenie nad tým, že návrhy posilnia právomoci orgánov na ďalšie potláčanie pokojného disentu. Navrhované reformy vyvolávajú hlboké znepokojenie vzhľadom na nedávnu sériu trestných stíhaní za požívanie práva na slobodu prejavu.
Novinára Haidara al-Hamdaniho stíhajú na základe trestného oznámenia za ohováranie. Oznámenie podal guvernér Basry, ktorého al-Hamdani obvinil z korupcie vo videu zverejnenom na Facebooku. Novinára na sociálnej sieti sleduje viac ako milión ľudí.
Jeden z irackých komikov, ktorého iracký súd stíhal za „neslušný obsah“, pre Amnesty International povedal: „Už si nemôžem robiť žarty zo strany, štátu alebo verejnej osobnosti… alebo zo stavu ciest, vody, škôl či mostov. Prečo? Pretože to všetko patrí [politickým] stranám“.
Obmedzovanie slobody prejavu a pokojného zhromažďovania
Dňa 9. mája 2023 sa v parlamente uskutočnilo druhé čítanie navrhovaného zákona o slobode prejavu a pokojnom zhromažďovaní. Predseda parlamentu Mohammed al-Halbousi môže kedykoľvek ohlásiť hlasovanie o tomto zákone.
Podľa osôb, ktoré sa zúčastnili na diskusiách a videli navrhované nové formulácie v návrhoch zákonov, zákonodarcovia súkromne diskutujú o zmenách a doplneniach oboch návrhov. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy však nezverejnili. V čase publikovania tohto textu nie je jasné, či sa s nimi pred prípadným hlasovaním oboznámi aj verejnosť.
„Je neprijateľné, že v Iraku dnes nemáme prístup k informáciám o návrhoch zákonov, ktoré prerokúva parlament. Prístup k informáciám je neodmysliteľným ľudským právom. Právo na slobodný prístup k informáciám je jedným z kľúčov k právnemu štátu, posilňuje postavenie občanov a umožňuje im účinne sa zapojiť do politického života a boja proti korupcii,“ uviedol Hayder Hamzoz, výkonný riaditeľ INSM.
Zákaz kritizovať verejné dianie sa vzťahuje aj na náboženstvá a náboženské autority
Návrh zákona zakazuje „urážanie náboženstiev, náboženských autorít, siekt“. Nelegálne by bolo aj „znevažovanie“ náboženských predstaviteľov alebo symbolov. Ľuďom, ktorých prichytia pri páchaní tohto „zločinu“, hrozí trest odňatia slobody až na 10 rokov a pokuta až do výšky 10 000 000 irackých dinárov (7 800 €).
Náboženskí predstavitelia zastávajú významné funkcie v hlavných irackých politických stranách. Zákaz ich kritiky by vážne obmedzil uplatňovanie práva ľudí na slobodu prejavu. Jasne o tom hovorí Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR). Ak zmluvný štát paktu zavádza obmedzenia týkajúce sa uplatňovania slobody prejavu, tieto nesmú ohroziť samotné právo na slobodu prejavu. Vzťah medzi právom a obmedzením a medzi normou a výnimkou nesmie byť obrátený.
Návrh zákona tiež umožňuje orgánom zakázať verejné zhromaždenia. Podmienkou pre organizátorov je získanie úradného povolenia najmenej päť dní pred konaním podujatia. Návrhh neuvádza, aké kritériá by iracké orgány uplatňovali pri povoľovaní alebo zakazovaní protestov. To by v praxi úradom dávalo právomoc zakázať všetky protesty.
Protestujúci v Iraku už teraz čelia represiám zo strany bezpečnostných orgánov. Riziko represií sa zvyšuje vždy, keď orgány považujú protest za „nepovolený“. Počas takýchto protestov sa totiž bezpečnostné zložky pravidelne uchyľujú k použitiu sily na ich rozohnanie. Amnesty International zdokumentovala, ako počas celonárodných protivládnych protestov v roku 2019 zahynulo najmenej 600 protestujúcich. Tisíce ďalších ľudí utrpeli zranenia po tom, ako sa bezpečnostné sily uchýlili k použitiu sily.
Obmedzovanie slobody prejavu na internete je súčasťou obmedzovania práva irackého obyvateľstva na slobodu prejavu
Vláda v novembri 2022 opätovne predložila parlamentu návrh zákona o počítačovej kriminalite. Podľa nejasne formulovaného návrhu zákona by každému, kto by bol uznaný vinným z „podnecovania napätia alebo sporov medzi sektami“ alebo „podkopávania nezávislosti, jednoty a bezpečnosti krajiny alebo jej hlavných hospodárskych, politických, vojenských alebo bezpečnostných záujmov“, mohol hroziť trest odňatia slobody až na doživotie a pokuta až do výšky 50 miliónov irackých dinárov (približne 34 000 €).
„V apríli 2023 iracká vláda opätovne vyslovila svoj sľub Amnesty International, že bude dodržiavať a chrániť právo na slobodu prejavu, avšak jej činy v parlamente tomu nezodpovedajú,“ uviedla Bissan Fakih.
Všetky tieto opatrenia by v prípade schválenia vážne obmedzili práva irackého obyvateľstva na slobodu prejavu a zhromažďovania. Preto musíme aj naďalej monitorovať situáciu a spoločne vyvíjať medzinárodný tlak, ktorý pomôže chrániť ľudské práva v Iraku.