Slovenský parlament 26. septembra 2025 prijal ústavné zmeny, ktoré povedú k uznaniu dvoch pohlaví (mužského a ženského), obmedzili komplexnú sexuálnu výchovu a obmedzili adopciu iba na heterosexuálne manželské páry. Okrem toho dostáva ústavu do priameho rozporu s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a nerešpektuje prednosti práva EÚ.
Slovenská republika sa vstupom do EÚ vzdala časti suverenity v prospech EÚ ako medzinárodnej organizácie. To znamená, že členské štáty sú povinné rešpektovať prednosť práva EÚ pred vnútroštátnym právom, a to nielen pred zákonmi, ale aj pred ústavou. Taktiež platí priamy právny účinok práva EÚ.
Prednosť práva EÚ aj jeho priamy právny účinok sa vyvinuli prostredníctvom judikatúry Súdneho dvora EÚ dávno predtým, ako Slovensko do EÚ vstúpilo.
Vo veci Van Gend en Loos (26/62) Súdny dvor EÚ (SDEÚ) rozhodol, že právne predpisy EÚ sú spôsobilé na vytváranie zákonných práv, ktorých sa môžu domáhať fyzické aj právnické osoby na súdoch členských štátov.
Vo veci Costa/ENEL (6/64) SDEÚ ustanovil všeobecnú zásadu nadradenosti práva EÚ nad vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov.
Zásada nadradenosti práva EÚ sa vzťahuje na všetky právne akty EÚ (zakladajúce zmluvy, nariadenia, smernice, judikatúru SDEÚ).
V rozsudkoch Solange I a Solange II SDEÚ potvrdil prednosť práva EÚ pred ustanoveniami národných ústav, ktoré sú v rozpore s právom EÚ.
Princíp prednosti práva EÚ sa vzťahuje na všetky vnútroštátne akty bez ohľadu na to, či boli prijaté pred daným aktom EÚ alebo po ňom.
Na systém ochrany ľudských práv sa tieto základné princípy vzťahujú tiež. V praxi nadradenosť práva EÚ znamená, že nové právne predpisy, ktoré sú prijímané členským štátom, musia byť v súlade s právom EÚ.
V prípade už prijatých právnych predpisov, ktoré by boli v rozpore s právom EÚ, vnútroštátne súdy nebudú aplikovať ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu, ktoré sú v rozpore s právom EÚ, ale budú postupovať v zmysle nadradeného európskeho aktu.
Čo (okrem iného) hovorí schválená novela Ústavy SR?
Podľa pridaného čl. 7 ods. 6 Ústavy SR si Slovenská republika zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity.
Podľa pridaného čl. 7 ods. 7 Ústavy SR nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu.
Podľa novely je národná identita tvorená najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s nimi súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.
Prečo je znenie novely problematické vo vzťahu k EÚ?
SR sa podľa prijatej novely Ústavy SR môže svojvoľne rozhodnúť, že odmietne transpozíciu ustanovení smerníc EÚ, ktoré posúdi ako veci spadajúce pod „národnú identitu“.
Taktiež sa môže rozhodnúť, že nebude rešpektovať rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré posúdi ako tvoriace „národnú identitu“. Takto vymedzené ustanovenia Ústavy SR sú v rozpore s princípom nadradenosti práva EÚ.
Pojmy ako „národná identita“ a „základné kultúrno-etické otázky“ nie sú v právnom poriadku SR definované – preto môže dochádzať k ich širokému a nekonzistentnému výkladu, čo môže zároveň ohroziť princíp právnej istoty, ako aj otvoriť priestor nedodržiavaniu medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv, ktoré SR v minulosti ratifikovala.
Členské štáty preniesli iba časť kompetencií na EÚ, a preto existujú oblasti, ktoré si členské štáty regulujú výlučne vnútroštátnym právom bez zásahov EÚ. Ani v tomto prípade nemôže ísť členský štát proti základným hodnotám, na ktorých je EÚ založená.
Základné hodnoty vymedzuje čl. 2 Zmluvy o EÚ nasledovne:
„Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.“
Základné hodnoty v čl. 2 Zmluvy o EÚ bližšie interpretoval SDEÚ. Tieto hodnoty sú spoločnými hodnotami členských štátov.
EÚ musí byť schopná brániť hodnoty článku 2 Zmluvy o EÚ v rámci svojich kompetencií stanovených v zakladajúcich zmluvách.
Špecificky princíp právneho štátu je hodnota spoločná pre EÚ a členské štáty, ktorá tvorí súčasť samotných základov EÚ a jej právneho poriadku (Maďarsko proti Parlamentu a Rade, č. C-156/21, Poľsko proti Parlamentu a Rade č. C-157/21).
Otázka spochybnenia prednosti práva EÚ nie je novinkou
V roku 2021 Ústavný súd v Poľsku rozhodol v dvoch rozhodnutiach, že niektoré časti zakladajúcich zmlúv EÚ sú v rozpore s Poľskou ústavou a v Poľsku neplatia.
Potom ako Poľsko odmietlo rešpektovať prednosť práva EÚ, začala Európska komisia v decembri 2021 konanie vo veci porušenia práva EÚ tzv. „infringement procedure“. V roku 2023 v tomto konaní podala Európska komisia žalobu na SDEÚ voči Poľsku. SDEÚ v danej veci nestihol rozhodnúť, pretože sa v Poľsku zmenila vláda, ktorá vyhlásila, že rešpektuje nadradenosť práva EÚ.
Brusel v rámci sporu zároveň zadržal 35,4 miliardy eur z fondov na obnovu po COVID-19 a stanovil Poľsku podmienky, ktoré musí splniť, aby mohlo získať finančné prostriedky, a to najmä v oblasti nezávislosti súdnictva a zelenej energie.
Ako môže teraz EÚ reagovať na novelu Ústavy SR?
Európska komisia ešte pred prijatím novely Ústavy SR vydala stanovisko, v ktorom vyjadrila svoje obavy v súvislosti s novelou Ústavy SR. Obavy ohľadom rozporu s právom EÚ vyjadrila v stanovisku aj Benátska komisia.
Po schválení novely Ústavy SR Európska komisia uviedla, že prijatá novela môže ísť proti právu EÚ.
Mechanizmy, ktoré má teraz EÚ k dispozícii voči SR, sú: infringement proces, proces podľa čl. 7 Zmluvy o EÚ alebo finančné sankcie.
1. Infringement proces
Proces infringementu sa začína na základe oficiálneho upozornenia Európskej komisie členskému štátu, na ktoré musí krajina zaslať detailnú odpoveď v stanovenej lehote, zvyčajne do 2 mesiacov.
Ak Európska komisia (ďalej len: Komisia) dospeje k záveru, že krajina neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, môže jej zaslať odôvodnené stanovisko: formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ.
Členský štát musí v stanovenej lehote (zvyčajne 2 mesiace) napraviť vzniknutý stav a uviesť vnútroštátne právo do súladu s právom EÚ.
Ak si členský štát naďalej neplní svoje povinnosti, Komisia môže rozhodnúť o postúpení veci žalobou na SDEÚ.
Ak napriek rozsudku SDEÚ členský štát situáciu stále nenapraví, Komisia môže krajinu opäť postúpiť na súd.
Pri druhom postúpení krajiny na SDEÚ Komisia navrhne, aby súd uložil finančné sankcie, ktoré môžu mať formu paušálnej sumy a/alebo dennej platby.
2. Proces podľa čl. 7 Zmluvy o EÚ
Európska rada (ďalej len: Rada) môže jednomyseľne na návrh jednej tretiny členských štátov alebo Komisie a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu konštatovať, že členský štát vážne a trvalo porušuje hodnoty uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ, a to po tom, ako vyzve dotknutý členský štát, aby predložil svoje pripomienky.
V takom prípade môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o pozastavení niektorých práv vyplývajúcich z uplatňovania zakladajúcich zmlúv na príslušný členský štát, vrátane hlasovacích práv zástupcu vlády tohto členského štátu v Rade.
Proces podľa čl. 7 predstavuje jednu z najzásadnejších sankcií voči členskému štátu.
V minulosti tento proces EÚ začala voči Poľsku (2017) a Maďarsku (2018). K pozastaveniu práv členského štátu sa jej však zatiaľ nepodarilo dospieť v žiadnom konaní.
Vzťah k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len: Dohovor) je medzinárodnou zmluvou, ktorá v SR nadobudla účinnosť v roku 1993.
Odvtedy sa Dohovor stal neoddeliteľnou súčasťou slovenského právneho systému a je
uznávaný ako nadradený voči legislatíve.
Osobitné postavenie však má aj v EÚ, keďže základné práva tak, ako sú zaručené Dohovorom, predstavujú všeobecné zásady práva EÚ.
Prípadným nerešpektovaním judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, odôvodneným „národnou identitou“, tak môže dôjsť k porušeniu medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru, ale aj k porušeniu všeobecných zásad práva EÚ.
Záver
Prijatou novelou ústavy sa SR vystavuje riziku sankcií zo strany EÚ za nerešpektovanie prednosti práva EÚ, a to:
- finančných sankcií,
- začatia infringementu,
- začatia procesu podľa čl. 7 Zmluvy o EÚ o pozastavení hlasovacích práv.
Okrem toho, nerešpektovanie práva EÚ môže poškodiť dôveru v daný štát a jeho vzťahy s ostatnými členmi EÚ.