Najnovšie, mimoriadne silné ruské raketové útoky zabili desiatky civilistov a civilistiek na Ukrajine. Zasiahli aj dôležité zdravotnícke zariadenia v Kyjeve, vrátane piatich budov detskej nemocnice.
Medzinárodné spoločenstvo musí zabezpečiť, aby sa dve hlavné konferencie o mieri a obnove na Ukrajine zamerali na ľudské práva a spravodlivosť pre obete ich porušovania. Takisto musia posilniť hlas ukrajinskej občianskej spoločnosti, uviedla dnes Amnesty International.
Maria Ponomarenko je aktivistka, blogerka a novinárka z mesta Barnaul v Altajskom kraji v Rusku. Novinárka pracovala pre online médium RusNews. Dňa 23. apríla 2022 ju zatkli a umiestnili do väzby na základe údajného zločinu „vedomého šírenia nepravdivých informácií o nasadení ozbrojených síl Ruskej federácie s nenávistným alebo nepriateľským motívom“ (článok 207.3 (2), písmeno d) Trestného zákona). Dňa 15. februára 2023 ju súd uznal vinnou a odsúdil na šesť rokov odňatia slobody. Po prepustení na slobodu bude mať päťročný zákaz vykonávať novinársku činnosť. Novinárka čelila vo väzení zlému zaobchádzaniu.
Upevňovanie autoritárstva v Európe a strednej Ázii, ktoré ďalej podnecovala Ruská agresia na Ukrajine, viedlo v roku 2023 k početným útokom na ľudské práva aj ich obrancov a obrankyne v oblasti. Vlády prenasledovali predstaviteľov a predstaviteľky občianskej spoločnosti a potláčali disent.
Amnesty International vydáva výročnú správu o stave ľudských práv vo svete, v ktorej hodnotí ľudskoprávnu situáciu v 155 krajinách. Organizácia v správe upozorňuje, že svet žne desivé dôsledky takmer úplného rozkladu medzinárodného práva a eskalujúcich konfliktov. Amnesty International tiež varuje, že rapídny rozvoj umelej inteligencie a dominantné postavenie technologických gigantov bez adekvátnej regulácie, ktorá zatiaľ zaostáva za vývojom technológií, môžu enormne zhoršiť mieru porušovania ľudských práv a ďalej urýchliť rozpad právneho štátu.
Terčom nočných ruských náletov bola ukrajinská infraštruktúra zabezpečujúca distribúciu elektrickej energie. Ukrajinské orgány museli v dôsledku útokov zaviesť plánované výpadky elektrickej energie, aby zabránili preťaženiu zostávajúcej energetickej infraštruktúry. Tieto opatrenia však narúšajú život civilného obyvateľstva Ukrajiny. Situáciu komentoval výskumný pracovník Amnesty International pre Ukrajinu Patrick Thompson.
Amnesty International upozorňuje, že od začiatku okupácie Krymu (pred desiatimi rokmi) sa Rusko snaží zmeniť etnické zloženie polostrova a utláča ukrajinskú a krymskotatársku komunitu.
Vojna na Ukrajine sa začala ruskou okupáciou Krymu vo februári 2014 a trvá už desať rokov. Civilisti a civilistky na Ukrajine čelili za posledné desaťročie bezpočtu beštiálnych zločinov. Medzinárodné spoločenstvo sa musí pri obrane ľudských práv na Ukrajine zjednotiť a vyvodiť zodpovednosť voči osobám, ktoré hrubé porušovanie ľudských práv a zločiny podľa medzinárodného práva spôsobili.
Amnesty International pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu upozorňuje, že ľudia na Ukrajine nedosiahnu spravodlivosť, kým Rusko neponesie zodpovednosť za všetky zločiny, ktoré ruské ozbrojené zložky spáchali od začiatku jeho vojenskej intervencie v Luhansku a Donecku a anexie Krymu v roku 2014.
Ruské okupačné úrady po nezákonných procesoch odsúdili 33 ukrajinských vojnových zajatcov na tresty odňatia slobody v rozmedzí od 27 do 29 rokov. V reakcii na túto správu Anna Wright, výskumná pracovníčka Amnesty International, uviedla:
V tlačovej správe sa venujeme týmto záverom:
Z novej výskumnej správy Amnesty International vyplýva: