Profesorka Şebnem Korur Fincancı najradšej trávi čas doma so svojimi mačkami Simonou a Ululou, varí a počúva hudbu. Jej obľúbeným skladateľom je Beethoven. Profesorku v januári 2023 odsúdili za údajnú „propagandu teroristickej organizácie“ po tom, ako vyzvala na vyšetrenie obvinení, podľa ktorých turecká armáda používala v Iraku chemické zbrane. Şebnem sa proti svojmu odsúdeniu odvolala a uspela.
Maratón písania listov 2024, Obrancovia a obrankyne pôdy národa Wet’suwet’en, Kanada petícia začala 21. októbra 2024
Maksym Butkevyč, významný ukrajinský obranca ľudských práv a novinár, je po viac ako 2 rokoch nespravodlivého väznenia na slobode. Butkevyč sa po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu dobrovoľne prihlásil do ukrajinskej armády. V júni 2022 ho na fronte zajali ruské ozbrojené sily. Držali ho ako vojnového zajatca a ruské médiá proti nemu viedli očierňujúcu kampaň. V marci 2023 ho v nespravodlivom súdnom procese v Ruskom okupovanom Luhansku na východe Ukrajiny odsúdili na trinásť rokov väzenia za údajné vojnové zločiny. Podľa predložených dôkazov však tieto zločiny Maksym Butkevyč nemohol spáchať.
Izrael musí zrušiť kruté a nezákonné príkazy na „evakuáciu“ – čo je výraz používaný izraelskými úradmi ako eufemizmus pre nútené vysídlenie –, ktoré vydal v uplynulých dňoch obyvateľstvu pásma Gazy severne od údolia Wádí Gaza. Okrem toho musia izraelské orgány okamžite umožniť neobmedzený prísun základných zásob vrátane potravín a paliva do oblasti. Amnesty International nalieha na tieto kroky vo svetle rastúcich obáv o osud civilistov a civilistiek uväznených v obliehanej oblasti.
Nedávne policajné razie v bratislavských kluboch, vrátane klubu WAX2, vyvolali vážne otázky o ich nevyhnutnosti a primeranosti. Svedectvá z tohto klubu opisujú invazívne prehliadky a nedôstojné správanie policajtov voči návštevníkom. Amnesty International upozorňuje, že tieto skutky môžu predstavovať porušenie ľudských práv a Kódexu správania OSN pre príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. Amnesty preto vyzýva zodpovedné inštitúcie, aby zabezpečili bezodkladné, nestranné a dôkladné vyšetrenie postupov polície počas medializovaných zásahov v bratislavských kluboch.
Amnesty International upozorňuje, že výzvy na evakuáciu, ktoré izraelská armáda vydala pre obyvateľstvo južných predmestí Bejrútu a južného Libanonu, boli neprimerané a v niektorých prípadoch dokonca zavádzajúce. Organizácia zdôraznila, že tieto výzvy nezbavujú Izrael záväzkov, ktoré mu vyplývajú z medzinárodného humanitárneho práva vrátane záväzku za žiadnych okolností cielene neútočiť na civilnú populáciu a prijať všetky dostupné opatrenia, aby minimalizoval civilnú ujmu. Podľa medzinárodného humanitárneho práva majú všetky strany konfliktu jasnú povinnosť prijať všetky dostupné opatrenia, aby sa pri útokoch vyhli ohrozeniu a zraneniu civilnej populácie alebo toto riziko aspoň minimalizovali. Splnenie tejto povinnosti zahŕňa účinné varovanie civilistov a civilistiek v zasiahnutých oblastiach pred tým, ako sa útoky uskutočnia, ak sa útokom v týchto oblastiach nie je možné vyhnúť.
Výskum Amnesty International zdokumentoval porušovanie práva na primerané bývanie na Slovensku. Štát si neplní svoje medzinárodné ľudskoprávne záväzky v súvislosti s napĺňaním práva na bývanie svojho obyvateľstva. Táto situácia sa odráža najmä v extrémne nízkom počte verejných nájomných bytov; obmedzujúcich kritériách oprávnenosti na prístup k verejnému bývaniu; segregácii Rómov a Rómok vo verejnom nájomnom bývaní, v dôsledku ktorej žijú v nevyhovujúcich podmienkach; ako aj v nadmernom spoliehaní sa štátu na pobytové sociálne služby ako na alternatívu bývania.
Bratislava, 10. októbra 2024 – Amnesty International pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudí bez domova predstavila rozsiahlu výskumnú správu, ktorá odhaľuje zásadný problém nedostupnosti verejného nájomného bývania na Slovensku. Napriek medzinárodným ľudskoprávnym záväzkom, štát a miestne samosprávy dlhodobo zlyhávajú v zabezpečení tohto základného práva. Správa zároveň poukazuje na to, že nedostupnosť bývania nepostihuje len najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ako sú ľudia bez domova či nízkopríjmové domácnosti, ale aj veľké množstvo bežných domácností, ktoré zápasia s nadmernými nákladmi na bývanie.
Amnesty International vydáva 10. októbra 2024 výskumnú správu s názvom Nedosiahnuteľná potreba bývať. Organizácia sa v správe venuje dopadom zanedbávania témy dostupnosti bývania naprieč rôznymi úrovňami štátnej a verejnej správy. Bývanie v cenovo dostupnom verejnom nájomnom byte je nedosiahnuteľné pre tisíce domácností, ktoré ho potrebujú. Dôvodom tejto situácie je nízky počet bytov a kritériá, ktoré mestá stanovujú na vstup do mestského nájomného bývania. V dôsledku tejto situácie sú domácnosti s nízkymi príjmami nútené žiť v nevyhovujúcom bývaní alebo v pobytových sociálnych službách pre ľudí bez domova, často v ohrození osobnej bezpečnosti, fyzického a duševného zdravia. V rámci domácností, ktoré bývajú v mestskom nájomnom bývaní, sú rómske domácnosti diskriminované a segregované.
Váš podpis pod petíciu za ochranu práva na bývanie sme zaznamenali a odovzdáme ho pri odovzdávke petície spolu s ďalšími podpismi ľudí, ktorí žiadajú ochranu práva na bývanie.
V pondelok 7. októbra 2024 uplynul rok od strašných útokov Hamasu a ďalších palestínskych ozbrojených skupín v južnom Izraeli. Pri útokoch bolo zabitých približne 1 200 ľudí a približne 250 ľudí uniesli ozbrojené skupiny. Tento deň tiež uplynul rok od začiatku ničivých izraelských útokov, ktoré pokračujú dodnes. Pri týchto útokoch v okupovanom pásme Gazy zahynulo viac ako 41 500 ľudí a 1,9 milióna ľudí muselo nútene opustiť svoje domovy. Na tragické výročie reagovala aj generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.„7. október je dňom smútku za Izraelčanov a Izraelčanky, ktorým zabili a uniesli blízkych a za tisíce ďalších ľudí, ktorí od ohavných útokov Hamasu a ďalších ozbrojených skupín naďalej čelia vysídleniu v [Izraeli].7. októbra si tiež pripomíname rok od začiatku desivých útokov izraelských síl v pásme Gazy, pri ktorých [izraelské zložky] zabili desaťtisíce ľudí, násilne vysídlil 90 % obyvateľstva oblasti a vyvolali bezprecedentnú humanitárnu katastrofu, v dôsledku čoho podľa Medzinárodného súdneho dvora hrozí Palestínčanom a Palestínčankám v pásme Gazy genocída.Zločiny spáchané Hamasom a ďalšími ozbrojenými skupinami vyšetruje prokurátor Medzinárodného trestného súdu ako zločiny proti ľudskosti. Tieto zločiny nie je možné ospravedlniť. Po roku zostáva v Gaze zadržiavaných približne 100 rukojemníkov. Zatiaľ čo sa podarilo potvrdiť smrť niektorých z nich, tí, ktorí sú stále nažive, naďalej čelia riziku smrti, mučenia a ďalšieho porušovania ich ľudských práv. Obavy o ich bezpečnosť vzrástli po tom, ako izraelské sily v auguste vyzdvihli telá šiestich rukojemníkov. Následná izraelská forenzná expertíza dospela k záveru, že ich zastrelili len krátko pred vyzdvihnutím. Ozbrojené skupiny musia okamžite prepustiť civilných rukojemníkov, aby sa mohli vrátiť k svojim rodinám.
Slovinsko a Čierna Hora nesmú dovoliť, aby v ich prístavoch zakotvila loď MV Kathrin, ktorá sa plaví pod portugalskou vlajkou a pravdepodobne preváža výbušniny smerujúce do Izraela. Amnesty upozorňuje, že krajiny musia konať s ohľadom na vážne riziko, že takýto náklad prispeje k páchaniu vojnových zločinov v pásme Gazy.