Klimatická zmena

Brať našu planétu ako samozrejmosť je jednoduché. Ale len dovtedy, kým si nezačneme uvedomovať cenu za jej poškodzovanie: hlad, vysídľovanie, nezamestnanosť, choroby a smrť.

Milióny ľudí už dnes trpia tragickými následkami prírodných katastrof vystupňovaných klimatickou zmenou: od dlhotrvajúcich období sucha v subsaharskej Afrike až po ničivé tropické búrky, ktoré sa preháňajú juhovýchodnou Áziou, Karibikom a Tichomorím. S vysokými teplotami prišli vlny smrtiacich horúčav v Európe a ničivé požiare v Kórejskej republike, Alžírsku a Chorvátsku. V Pakistane došlo k rozsiahlym povodniam, kým na Madagaskare viedlo dlhotrvajúce intenzívne sucho k tomu, že 1 milión ľudí sa ocitol s veľmi obmedzeným prístupom k potravinám.

Ničivé účinky klimatickej zmeny, ktoré sledujeme už dnes a ktoré budú postupovať, sú pre ľudstvo vážnou výstrahou. Ale ešte stále máme čas. Vedecký orgán OSN poverený vyhodnocovaním postupu klimatickej zmeny – Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) –varuje, že na to, aby sme predišli globálnemu otepleniu s celosvetovými katastrofálnymi následkami, musia globálne emisie skleníkových plynov dosiahnuť svoj vrchol najneskôr do roku 2025 a do roku 2030 klesnúť o 43 %. Jedine tak sa podarí udržať globálne oteplenie pod 1,5 °C oproti teplote pred industrializáciou, resp. maximálne na tejto hranici, a vyhnúť sa úplnej katastrofe.

Naliehavá situácia si vyžaduje bezodkladné prijatie rozsiahlych opatrení, no nesmie sa stať zámienkou na porušovanie ľudských práv.

Žena s dieťaťom stoja na poli a sledujú lesný požiar počas smrtiacej vlny horúčav v Turecku. (2021)

AKO KLIMATICKÁ ZMENA ZASAHUJE ĽUDSKÉ PRÁVA?

„Dramatické dôsledky klimatickej zmeny so zdrvujúcou jasnosťou odhalili, že požívanie všetkých ľudských práv sa neoddeliteľne viaže k zdravému životnému prostrediu.“
– Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International

Ľudské práva sú s klimatickou zmenou veľmi úzko prepojené. Klimatická zmena nezasahuje len životné prostredie, ale aj napĺňanie našich vlastných životných potrieb. Jej dôsledky sa budú naďalej rozširovať a prehlbovať, čo povedie k ničivým následkom pre dnešné aj budúce generácie. Nedostatočná reakcia vlád zoči-voči klimatickej kríze tak môže byť vzhľadom na neodškriepiteľné vedecké dôkazy najväčším medzigeneračným porušením ľudských práv v dejinách.

Klimatická zmena a právo na život

Všetci a všetky máme právo na život, právo žiť slobodne a v bezpečí. Klimatická zmena však ohrozuje bezpečnosť a životy miliónov ľudí na našej planéte. Najzreteľnejšie to môžeme pozorovať pri extrémnych výkyvoch počasia sprevádzaných búrkami, povodňami a požiarmi. Sú však aj mnohé menej viditeľné účinky, akými klimatická zmena ohrozuje naše životy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že v období od roku 2030 do roku 2050 bude mať klimatická zmena každoročne za následok smrť 250 000 ľudí.

Klimatická zmena a právo na zdravie

Všetci a všetky máme právo na prístup k najvyššiemu dosiahnuteľnému štandardu fyzického a duševného zdravia. Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy k hlavným zdravotným následkom klimatickej zmeny budú patriť zvýšené riziko úrazov, chorôb a smrti v dôsledku intenzívnych vĺn horúčav a požiarov, zvýšené riziko podvýživy v dôsledku poklesu produkcie potravín v chudobných regiónoch, ako aj zvýšené riziko nákazy chorobami prenášanými potravinami, vodou, živočíšnymi prenášačmi či medzi ľuďmi navzájom. Prírodné katastrofy, ktoré sú vplyvom klimatickej zmeny čoraz rozsiahlejšie a častejšie, predstavujú traumatické udalosti a u preživších – najmä detí – môžu vyvolať posttraumatickú stresovú poruchu.

Klimatická zmena a právo na bývanie

Všetci a všetky máme právo na primeranú životnú úroveň pre seba a svoje rodiny, a to vrátane adekvátneho bývania. Javy súvisiace s klimatickou zmenou, ako sú extrémne výkyvy počasia, povodne a požiare, však už dnes ničia ľuďom domovy a nútia ich k presídľovaniu. K významným nepriaznivým zmenám životného prostredia môže viesť aj dlhotrvajúce sucho, zatiaľ čo zvyšovanie hladiny morí ohrozuje domovy miliónov ľudí žijúcich v nízko položených oblastiach.

Klimatická zmena a právo na vodu a hygienu

Všetci a všetky máme právo na zdravotne nezávadnú vodu a také hygienické podmienky, v ktorých dokážeme zdravo žiť. Kombinácia faktorov ako topenie ľadovcov, pokles zrážok, vyššie teploty a zvyšovanie hladiny morí však ukazuje, že klimatická zmena ovplyvňuje kvantitu aj kvalitu vodných zdrojov. Už dnes žije na Zemi približne 785 miliónov ľudí, ktorí nemajú prístup k čistej vode a hygiene. Klimatická zmena prispeje k výraznému zhoršeniu tejto situácie.

Buldozér nahŕňa uhlie na dopravný pás v elektrárni v čínskom Jiangyou, Mianyang City, provincia S‘-čchuan. (28. január 2022)

Čo spôsobuje klimatickú zmenu?

  • spaľovanie fosílnych palív
  • poľnohospodárstvo a odlesňovanie
  • zmena využívania krajiny

Klimatické podmienky na Zemi sa v geologickom čase neprestajne menili. Súčasťou týchto zmien boli aj výrazné výkyvy priemernej globálnej teploty. V súčasnej dobe však k otepľovaniu dochádza omnoho rýchlejšie než kedykoľvek v minulosti. Vplyvom ľudskej činnosti sa v atmosfére zvyšuje koncentrácia skleníkových plynov a tie spôsobujú, že priemerná teplota našej planéty sa zvyšuje tempom, na aké adaptačné schopnosti živých organizmov nestačia.

Väčšina emisií takmer zo všetkých hospodárskych odvetví pochádza zo spaľovania fosílnych palív. Práve spaľovanie uhlia, ropy a zemného plynu je zodpovedné za viac ako 70 % celosvetových emisií skleníkových plynov.

IPCC odhaduje, že takmer štvrtina celkových emisií skleníkových plynov pochádza z poľnohospodárstva a lesníctva (23 %), čo z tohto sektora robí druhý najväčší zdroj emisií po energetickom sektore. Približne 40 % týchto emisií pochádza z prirodzeného tráviaceho procesu prežúvavcov, ako sú hovädzí dobytok, ovce a kozy.

K významným zdrojom emisií skleníkových plynov patrí aj využívanie pôdy, resp. zmena jej využívania, ako napríklad odlesňovanie, znehodnocovanie a vypaľovanie lesov. Často ide o činnosti späté s priemyselnou poľnohospodárskou produkciou potravín, ako napríklad premena lesných oblastí na pastviny pre veľkochov dobytka, polia s kŕmnymi plodinami či plantáže palmy olejovej.

Mladá žena, ktorá bola v dôsledku silných dažďov nútená opustiť svoj domov v oblasti Beledweyne v Somálsku, čupí pred svojím stanom a umýva riad. Klimatická zmena priniesla kolobeh záplav a sucha, kvôli ktorému sa stovky tisíc ľudí v Somálsku stali extrémne zraniteľnými a čelia vysídleniu.

KOHO ZASAHUJE KLIMATICKÁ ZMENA NAJVIAC?

„Hovoríte, že nadovšetko milujete svoje deti, a napriek tomu im priamo pred očami kradnete budúcnosť.“
– Greta Thunberg, klimatická aktivistka a zakladateľka Školského štrajku za klímu

Klimatická zmena škodí nám všetkým – a bude nám ubližovať dovtedy, kým naše vlády nezačnú konať. Určité skupiny obyvateľstva však pravdepodobne pocítia jej dôsledky oveľa výraznejšie. Patria k nim skupiny a spoločenstvá, ktoré sú už dnes veľmi zraniteľné, znevýhodnené alebo diskriminované, ako napríklad:

Obyvateľstvo rozvojových krajín, najmä pobrežných a ostrovných štátov

Na štátnej úrovni budú – a už sú – klimatickou zmenou najviac postihnutí ľudia žijúci v chudobnejších krajinách s menej rozvinutým hospodárstvom, a to obzvlášť vtedy, ak ide zároveň o nízko položené či malé ostrovné štáty. Klimatickú zmenu často najviac pociťujú práve v tých krajinách, ktoré k nej prispievajú najmenej. A nie je to len pre ich geografickú polohu, ktorá ich vystavuje zvýšenému výskytu katastrofických udalostí spôsobených klimatickými javmi; politické a sociálno-ekonomické faktory ich dôsledky ešte zosilňujú. Najmä pretrvávajúce dôsledky kolonializmu a jeho dedičstvo v podobe nerovnomerného rozdelenia zdrojov medzi krajinami znížili schopnosť krajín s nižšími príjmami adaptovať sa na nepriaznivé klimatické zmeny, ktoré ich zasahujú. Podľa spoločných zistení Svetovej banky a Ázijskej rozvojovej banky je jednou z klimaticky najzraniteľnejších krajín na svete Pakistan, ktorý od roku 1959 prispel k svetovým emisiám podielom vo výške 0,4 %. Len povodne v roku 2022 si vyžiadali najmenej 1 600 obetí a krajinu stáli 10 miliárd USD.

Bangladéšska vidiecka rodina kráča vyschnutým korytom rieky v Satkhire. Bangladéš patrí ku kontinentálnym krajinám, ktorých obyvateľstvo čelí najväčšiemu ohrozeniu klimatickou zmenou.

Komunity zasiahnuté environmentálnym rasizmom

Dôsledky klimatickej zmeny a znečistenia spôsobeného fosílnymi palivami pociťujú aj rôzne etnické skupiny rozdielne, keď sa v tvorbe environmentálnych politík odzrkadľuje etnická, náboženská či jazyková diskriminácia alebo keď sú tieto skupiny vylúčené z vedúcich úloh v environmentálnom hnutí. Napríklad chudobnejšie afroamerické komunity a komunity pôvodného obyvateľstva Severnej Ameriky, ktorých sídliská sú s väčšou pravdepodobnosťou situované v blízkosti elektrární a rafinérií, sú nútené dýchať toxický vzduch, je v nich výrazne vyšší výskyt ochorení dýchacích ciest a rôznych druhov rakoviny. Afroameričania a Afroameričanky čelia trikrát väčšiemu riziku smrti v dôsledku znečistenia ovzdušia než je priemerné riziko pre celú populáciu Spojených štátov amerických.

Marginalizované ženy a dievčatá

Mnohé ženy a dievčatá sú odkázané na vykonávanie takých činností (či už ide o platenú alebo neplatenú prácu), ktoré sú závislé od prírodných zdrojov. Sťažený prístup k finančným alebo technickým prostriedkom či odopieranie vlastníctva pôdy znižuje ich možnosti prispôsobiť sa následkom klimatickej zmeny. V dôsledku toho ich viac ohrozujú klimatické javy, pred ktorými sa nemajú možnosť chrániť v rovnakej miere ako muži, a takisto je pre ne náročnejšie postaviť sa po ničivej udalosti znovu na nohy.

Deti

Deti a mládež už dnes trpia v dôsledku osobitných fyziologických a metabolických potrieb organizmu vo vývoji. Napríklad nútené vysídľovanie celých komunít zasahuje do celej škály ľudských práv – počnúc právom na vodu, potraviny, hygienu, cez právo na bývanie a zdravie, až po právo na vzdelanie a rozvoj – a najviac škodí práve deťom.

Masajské ženy sa zapájajú do globálneho klimatického štrajku organizovaného aktivistickou skupinou Fridays for Future a žiadajú náhradu škôd a aktívne účinné kroky od svetových politických predstaviteľov a predstaviteliek.

ČO JE KLIMATICKÁ SPRAVODLIVOSŤ

Termín klimatická spravodlivosť používajú organizácie občianskej spoločnosti a sociálne hnutia, aby zdôraznili, že klimatická kríza má vážne dôsledky pre spravodlivosť a v reakcii na ňu je potrebné navrhnúť spravodlivé politické riešenia.

Z pohľadu klimatickej spravodlivosti sa treba zamerať na základné príčiny klimatickej krízy a na to, ako klimatická zmena nadväzuje na existujúce nerovnosti medzi krajinami i v rámci jednotlivých krajín a ďalej ich prehlbuje. Požiadavky na klimatickú spravodlivosť vychádzajú z nevyhnutnosti riešiť túto nerovnováhu a nespravodlivosť, počnúc sústredením opatrení v oblasti klímy na perspektívy, znalosti a požiadavky skupín a komunít, ktoré klimatická kríza najviac postihuje.

Rodová, rasová, triedna, etnická, zdravotná a medzigeneračná spravodlivosť sú nevyhnutnou súčasťou skutočnej klimatickej spravodlivosti.

Zodpovednosť štátov

Vlády všetkých krajín majú povinnosť zmierňovať škodlivé dôsledky klimatickej zmeny prijatím čo najambicióznejších opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov v čo najkratšom možnom časovom rámci. Štáty musia zároveň podniknúť všetky nevyhnutné kroky na pomoc všetkým ľuďom, ktorým v rámci svojich súdnych právomocí pomôcť vedia, pri adaptácii na existujúce či predvídateľné a neodvratné dôsledky klimatickej zmeny, a minimalizovať tak jej vplyv na ich ľudské práva. Okrem toho je povinnosťou štátov poskytnúť účinné prostriedky nápravy ľuďom, ktorí utrpeli straty a škody.

Technický zamestnanec kráča pozdĺž fotovoltaických panelov v solárnej elektrárni O’Mega1 v obci Piolenc na juhu Francúzska.

Zodpovednosť bohatších štátov

Bohaté štáty musia udávať smer zmeny a dekarbonizovať svoje ekonomiky rýchlejšie než rozvojové krajiny. Bohaté štáty musia poskytnúť dostatočnú finančnú pomoc a podporu rozvojovým krajinám, aby im umožnili splniť ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií a zaviesť účinné adaptačné opatrenia. Štáty, ktoré nesú za klimatickú krízu najvyššiu zodpovednosť, musia tiež poskytnúť kompenzácie a iné formy pomoci (napríklad poskytnutím technológií a odborného poradenstva) pri náprave škôd, ktoré už ľudia utrpeli v dôsledku klimatickej krízy.

Konferencia OSN o zmene klímy a Parížska dohoda

V roku 1992 podpísalo 165 krajín medzinárodnú dohodu s názvom Rámcový dohovor OSN o zmene klímy. Odvtedy sa každoročne uskutočňujú stretnutia COP (Conference of the Parties – Konferencia zúčastnených strán) s cieľom stanoviť ciele a metódy na spomalenie klimatickej zmeny a prispôsobenie sa jej dôsledkom, ktoré už pozorujeme. Dodnes sa Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy zaviazalo riadiť 197 krajín. Tohtoročná konferencia COP27 sa uskutoční v Egypte.

Parížska klimatická dohoda, ku ktorej na konferencii COP21 v Paríži pristúpilo 196 štátov, je prvou právne záväznou medzinárodnou zmluvou o klimatickej zmene. Jej cieľom je obmedziť globálne otepľovanie na 2 °C – alebo ešte lepšie na 1,5 °C – a spojiť štáty v úsilí adaptovať sa na jeho dôsledky a zmierňovať ich.

Zodpovednosť korporácií

Výskumy ukazujú, že len 100 spoločností na výrobu fosílnych palív nesie zodpovednosť za 71 % celosvetových emisií skleníkových plynov od roku 1988. Globálny potravinový systém závislý od priemyselného obrábania veľkoplošných polí a plantáží a ťažobný priemysel sa spájajú s vysokými emisiami skleníkových plynov, odlesňovaním a znehodnocovaním pôdy, ako aj s núteným vysťahovaním pôvodného obyvateľstva, útokmi na environmentálne aktivistky a aktivistov a ďalším porušovaním ľudských práv.

Všetky korporácie, no obzvlášť spoločnosti na ťažbu a spracovanie fosílnych palív a finančné inštitúcie, ktoré ich často financujú, musia bezodkladne prijať opatrenia na minimalizáciu emisií skleníkových plynov, a to aj zmenou svojho portfólia smerom k produkcii energie z obnoviteľných zdrojov, vyrábanej takým spôsobom, ktorý bude v súlade s ľudskými právami. Počas tohto procesu musia transparentne informovať o svojich emisiách a krokoch, ktoré v záujme ich zníženia podnikli. Toto úsilie musí zahŕňať aj všetky ich pobočky, dcérske a pridružené spoločnosti a subjekty v ich dodávateľskom reťazci. Prvý krok však musia urobiť finančné inštitúcie tým, že ukončia financovanie a poisťovanie projektov fosílnych spoločností, či už ide o nové projekty alebo rozširovanie existujúcich projektov. Realizácia takýchto projektov sa veľmi často spája s násilím, ktoré páchajú štátne a súkromné bezpečnostné sily proti obyvateľstvu dotknutých oblastí (často ide o marginalizované skupiny pôvodného obyvateľstva). Žiadna finančná inštitúcia by toto riziko pre ľudské práva nemala považovať za prijateľné.

Ochrana environmentálnych aktivistov a aktivistiek

Podporovať prácu ľudí, ktorí chránia pôdu, potraviny, zraniteľné komunity a celé obyvateľstvo pred nepriaznivými následkami klimatických javov, ťažbou, resp. rozširovaním ťažby fosílnych palív, odlesňovaním a ďalšími činnosťami, ktoré prispievajú k zhoršovaniu životného prostredia, má v tejto situácii zásadný význam. Obrana občianskeho priestoru na informovanie, participáciu a mobilizáciu prispieva k presadzovaniu progresívnejších opatrení na spomalenie klimatickej zmeny a k ich všeobecnému prijatiu. Zároveň pomáha vytvárať priaznivé podmienky pre ďalšiu prácu obrancov a obrankýň životného prostredia.

PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA: Dať hlas marginalizovaným ženám, aby mohli chrániť svoje komunity

V rokoch 2002 a 2003 argentínska ropná spoločnosť CGC násilne vstúpila na územie pôvodného obyvateľstva Sarayaku. Nasadila pri tom vojenskú a súkromnú bezpečnostnú stráž, zakopala výbušniny a vyrúbala les, čím zničila stromový a rastlinný porast nevyčísliteľnej environmentálnej a kultúrnej hodnoty.

„Nemala som na výber, musela som sa stať obrankyňou ľudských práv, pretože ropné spoločnosti porušovali práva mojej dediny a môjho ľudu,“ hovorí Patricia Gualinga, environmentálna aktivistka, ktorá pôsobí ako jedna z hovorkýň komunity Sarayaku.

V roku 2012 podala komunita Sarayaku na Medziamerickom súde pre ľudské práva žalobu na ekvádorský štát za to, že povolil konanie spoločnosti CGC. Komunita Sarayaku vo svojom prípade uspela, čo znamenalo prelomové víťazstvo pre pôvodné obyvateľstvo Amerík.

„Inšpirovali sme ďalšie komunity,“ hovorí Patricia Gualinga, „…a umožnili marginalizovaným ženám pozdvihnúť svoj hlas. Prinútili sme ropné spoločnosti opustiť našu krajinu.“

Napriek víťazstvu však úrady rozhodnutie súdu nedodržali a výbušniny zostali zakopané na území Sarayaku. Amnesty International preto naďalej podporuje obyvateľstvo Sarayaku, ktoré požaduje, aby úrady konali v súlade s rozhodnutím medziamerického súdu z roku 2012.

PREČO JE DÔLEŽITÉ PREJSŤ NA OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE?

Rýchly prechod od energetického systému založeného na fosílnych palivách k infraštruktúre obnoviteľných zdrojov energie je nevyhnutný, ak sa majú emisie skleníkových plynov do roku 2030 celosvetovo znížiť o 43 % a do roku 2050 dosiahnuť nulové hodnoty.

Zásadnú úlohu majú dnešné vlády, ktoré musia naštartovať prechod na obnoviteľné zdroje energie a osvedčené ekologické technológie tým, že navrhnú skutočné riešenia, pri ktorých neobetujú ani planétu, ani ľudí. Už viac nesmú celý problém presúvať na budúce generácie. Od spoločností a korporácií musia vlády právne vyžadovať, aby počas energetickej tranzície dodržiavali ľudské práva. Roky neregulovaných priemyselných praktík viedli okrem iného k tomu, že nepriaznivé stránky rozmachu výroby batérií kruto pociťujú komunity žijúce v oblastiach bohatých na nerastné suroviny, ako napríklad v „lítiovom trojuholníku“ v Argentíne, Čile a Bolívii či v oblasti ťažby kobaltu v Konžskej demokratickej republike.

ČO ROBÍ AMNESTY V ZÁUJME ZASTAVENIA KLIMATICKEJ ZMENY?

Vzhľadom na naliehavosť klimatickej krízy je našou úlohou pomôcť aktivizovať, stmeľovať a posilňovať komunitu ľudí zasadzujúcich sa za dodržiavanie ľudských práv. Preto poukazujeme na vplyvy klimatickej zmeny na práva ľudí a komunít, a tiež upriamujeme pozornosť na to, ako sa svetová verejnosť a jednotlivé komunity mobilizujú, aby reagovali na stav planéty a hrozby klimatickej zmeny.

Amnesty spolupracuje s rôznymi skupinami v kľúčových krajinách, s cieľom stupňovať tlak na vlády a korporácie, ktoré bránia napredovaniu klimatických opatrení. Amnesty takisto podporuje mladých ľudí, komunity pôvodného obyvateľstva, odborové organizácie a spoločenstvá zasiahnuté klimatickou zmenou. Požaduje rýchly a spravodlivý prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, ktoré na nikoho nezabudne a nikoho „neobetuje“.

ČO POŽADUJEME?

Amnesty International vyzýva vlády, aby:

  • urobili všetko, čo je v ich silách, v záujme udržania nárastu priemernej globálnej teploty maximálne o 1,5 °C oproti obdobiu pred industrializáciou;
  • spoločne znížili emisie skleníkových plynov až na nulu najneskôr do roku 2050 (bohatšie krajiny musia postupovať rýchlejšie, aby do roku 2030 globálne emisie klesli na polovicu oproti roku 2010);
  • čo najskôr zastavili spotrebu a výrobu fosílnych palív (uhlia, ropy a zemného plynu);
  • zabezpečili, že ich kroky na spomalenie klimatickej zmeny sa budú uskutočňovať takým spôsobom, ktorý nebude porušovať ľudské práva ani prispievať k sociálnej nerovnosti, ale naopak, bude ju zmenšovať;
  • zabezpečili, že všetci ľudia, najmä však tí, ktorých zasiahla či zasiahne klimatická zmena alebo prechod na hospodárstvo bez fosílnych palív, budú riadne informovaní o vykonávaných krokoch a budú sa môcť podieľať na rozhodovaní o svojej budúcnosti;
  • navzájom spolupracovali na spravodlivom rozdelení bremena klimatickej krízy – bohatšie krajiny musia poskytovať jednak finančnú a technickú podporu, pomocou ktorej obyvateľstvo rozvojových krajín získa prístup k energii z obnoviteľných zdrojov a možnosť lepšie sa adaptovať na klimatickú zmenu, ako aj prístup k náprave (vrátane náhrady) strát a škôd spôsobených klimatickou zmenou;
  • chránili práva ľudí, ktorí už boli nútení opustiť svoje domovy alebo im v budúcnosti hrozí vysídlenie v dôsledku klimatickej zmeny.

Ďalšie informácie a podrobnejšie odporúčania pre vlády a korporácie nájdete na stránke Stop burning our rights.

Podrobnejšie odporúčania nájdete na stránke Stop burning our rights.


Prečítajte si naše články o tejto téme


Považujete tento obsah za dôležitý? Pomôžte nám robiť viac pre obranu ľudských práv v kontexte klimatickej krízy a zdravého životného prostredia.

Topics