Klimatická zmena

„Brať našu planétu ako samozrejmosť je jednoduché. Ale len dovtedy, kým si nezačneme uvedomovať cenu za jej poškodzovanie: hlad, vysídľovanie, nezamestnanosť, choroby a smrť, uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.

Milióny ľudí už dnes trpia tragickými následkami prírodných katastrof vystupňovaných klimatickou zmenou: od dlhotrvajúcich období sucha v subsaharskej Afrike až po ničivé tropické búrky, ktoré sa preháňajú juhovýchodnou Áziou, Karibikom a Tichomorím. V roku 2021 vysoké teploty vyústili do vĺn smrtiacich horúčav v Kanade a Pakistane a ničivých požiarov v Grécku a na Sibíri. V Nemecku a Číne došlo k rozsiahlym povodniam a na Madagaskare priviedlo dlhotrvajúce intenzívne sucho 1 milión ľudí na pokraj toho, čo sa označuje ako prvý „hladomor spôsobený klimatickou zmenou“.

Klimatickú zmenu považujeme za problém najmä kvôli dôsledkom, ktoré bude mať na prírodu. To, čo z nej robí naliehavý ľudskoprávny problém, je však spúšť, ktorú zanecháva – a ešte len bude zanechávať – na ľudstve. Klimatická zmena zväčší a prehĺbi súčasné nerovnosti v spoločnosti. Jej dôsledky budú časom narastať a zhoršovať sa, čím povedú k ničivým následkom pre dnešné aj budúce generácie. Nedostatočná reakcia vlád zoči-voči klimatickej kríze môže byť vzhľadom na neodškriepiteľné vedecké dôkazy najväčším medzigeneračným porušením ľudských práv v dejinách.

Brať našu planétu ako samozrejmosť je jednoduché.
Ale len dovtedy, kým si nezačneme uvedomovať cenu za jej poškodzovanie: hlad, vysídľovanie, nezamestnanosť, choroby a smrť.

Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International

Čo je klimatická zmena?

Klimatické podmienky na Zemi sa v geologickom čase neprestajne menili. Súčasťou týchto zmien boli aj výrazné výkyvy priemernej globálnej teploty.

V súčasnej dobe však k otepľovaniu dochádza omnoho rýchlejšie než v ktoromkoľvek období otepľovania v minulosti. Dnes je zrejmé, že k otepleniu v uplynulom storočí najväčšmi prispelo ľudstvo uvoľňovaním plynov, ktoré zachytávajú teplo – vo všeobecnosti známych ako „skleníkové plyny“ – pri poháňaní modernej spoločnosti. K uvoľňovaniu skleníkových plynov dochádza v dôsledku spaľovania fosílnych palív, poľnohospodárskej činnosti, zástavby pôdy a ďalších aktivít, ktoré následne vedú ku klimatickej zmene. Koncentrácia skleníkových plynov je dnes najvyššia za uplynulých 800-tisíc rokov. Takýto rýchly nárast je problémom, pretože živé organizmy sa zmene klímy nedokážu prispôsobovať rovnakým tempom.

Súčasťou klimatickej zmeny sú okrem stúpajúcich teplôt aj extrémne výkyvy počasia, zvyšovanie hladiny morí, zmeny biotopov a populácií voľne žijúcich živočíchov a celá škála ďalších dôsledkov.

Čo spôsobuje klimatickú zmenu?

Pamätná tabuľa s menami obetí tajfúnu Haiyan (na Filipínach známeho pod názvom Yolanda) – jedného z najsmrteľnejších tajfúnov v modernej histórii, počas ktorého zahynulo na Filipínach vyše 6 000 ľudí a ďalšie milióny prišli o svoje domovy. 20. septembra 2019 © Eloisa Lopez/Amnesty International

„Sme ľudské bytosti, ktoré chcú to isté, čo všetky ostatné ľudské bytosti – bezpečné miesto na život na planéte, ktorá je naším domovom. Naša práca musí zostať neskreslená a objektívna, ale zároveň sa musíme čoraz hlasnejšie pridávať k jasnému varovaniu, že klimatická zmena je skutočná a zodpovednosť za ňu nesie ľudstvo; že má závažné dôsledky a my musíme konať ihneď, povedala klimatologička Katharine Hayhoe v rozhovore pre The Guardian a jej postoj je v rámci odbornej obce prevalentný.

Dnes už prevažuje vedecký konsenzus o tom, že globálne otepľovanie je z väčšej časti spôsobené ľudskou činnosťou – klimatickí vedci a vedkyne sa na tomto závere zhodujú takmer jednohlasne.

Jedným z najväčších hnacích motorov klimatickej krízy je jednoznačne spaľovanie fosílnych palív (teda uhlia, zemného plynu a ropy), ktoré zvýšilo koncentráciu skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, v atmosfére. To v spojení s ďalšími aktivitami, ako klčovanie prírodných porastov na získanie poľnohospodárskej pôdy, spôsobuje zvyšovanie priemernej teploty na našej planéte. Odborná obec je o spojitosti medzi skleníkovými plynmi v atmosfére a globálnym otepľovaním presvedčená rovnako, ako je presvedčená o spojitosti medzi fajčením a rakovinou pľúc.

Sme ľudské bytosti, ktoré chcú to isté, čo všetky ostatné ľudské bytosti – bezpečné miesto na život na planéte, ktorá je naším domovom. Naša práca musí zostať neskreslená a objektívna, ale zároveň sa musíme čoraz hlasnejšie pridávať k jasnému varovaniu, že klimatická zmena je skutočná a zodpovednosť za ňu nesie ľudstvo; že má závažné dôsledky a my musíme konať ihneď.

Katharine Hayhoe, klimatologička

Možno vás prekvapí, že toto zistenie nie je žiadnou novinkou. Vedci a vedkyne zhromažďujú dáta o globálnom otepľovaní už celé desaťročia. Varovné výsledky klimatologických výskumov sa objavujú v správach už od konca 80. rokov 20. storočia.

V roku 1992 podpísalo 165 krajín medzinárodnú dohodu s názvom Rámcový dohovor OSN o zmene klímy. Odvtedy sa každoročne uskutočňujú stretnutia COP (Conference of the Parties – Konferencia zúčastnených strán) s cieľom stanoviť ciele a metódy na spomalenie klimatickej zmeny a prispôsobenie sa jej dôsledkom, ktoré sú už pozorovateľné. Dodnes sa Rámcovým dohovorom OSN o zmene klímy zaviazalo riadiť 197 krajín, ktoré sa zúčastňujú na konferenciách COP.

Aké sú dôsledky klimatickej zmeny?

MUMBAI, INDIA NOVEMBER 29: Mumbai residents take a part in the climate change strike at Bandra, Carter road under a global movement, ‚Fridays For Future‘ to spread awareness on climate change at Alka Talkies Chowk, on November 29, 2019 in Mumbai, India. Fridays For Future is an international movement that began in August 2018 to protest against the lack of action on the climate crisis after Greta Thunberg, a 15 year old student sat in front of the Swedish parliament every school day for three weeks. (Photo by Satish Bate/Hindustan Times via Getty Images)

Dôsledky klimatickej zmeny pociťujeme už dnes, ale budú sa zhoršovať. Globálne otepľovanie postúpilo približne o 1 °C nad úroveň pred industrializáciou. Oteplenie o každú polovicu či desatinu stupňa znamená veľmi veľa.

Zostaviť vyčerpávajúci zoznam dôsledkov klimatickej zmeny je nemožné. Je však veľmi pravdepodobné, že vlny horúčav budú prichádzať častejšie a trvať dlhšie a takisto extrémne zrážky budú v mnohých regiónoch intenzívnejšie a častejšie. Stúpať budú i teplota a kyslosť oceánov a priemerná hladina svetových morí. Toto všetko ničivo zasiahne – a už zasahuje – životy ľudí i celého ľudstva.

Väčšina ľudí vo Wilmingtone žije v nízkopríjmových domácnostiach, takže si nemôžu dovoliť náklady na klimatizáciu, a kvôli blízkosti ťažobných polí a rafinérií ropy si nemôžu dovoliť ani vetrať. Vlny horúčav sú preto pre nich obzvlášť ničivé.

Alicia Rivera, komunitná organizátorka a klimatická aktivistka, USA

Naliehavá potreba spomaliť klimatickú zmenu sa ešte jasnejšie ukázala v októbri roku 2018 po zverejnení hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), vedeckého orgánu OSN povereného vyhodnocovaním postupu klimatickej zmeny. IPCC varuje, že predísť katastrofálnemu globálnemu otepleniu je možné jedine vtedy, ak sa ho podarí udržať pod 1,5 °C oproti teplote pred industrializáciou, resp. maximálne na tejto hranici. Správa opisuje obrovské rozdiely medzi predpokladaným vývojom pri oteplení o 1,5 °C a o 2 °C.

V ďalšej správe, zverejnenej v auguste roku 2021, IPCC potvrdzuje, že ak nenastúpi bezodkladné, rýchle a rozsiahle znižovanie emisií skleníkových plynov, obmedziť oteplenie na najviac 1,5 °C oproti teplote pred industrializáciou, a dokonca ani o 2 °C, už nebude v ľudských silách.

Stále to môžeme zvrátiť

Ešte stále však máme čas prejavy klimatickej zmeny obmedziť. V správe z roku 2021 IPCC uvádza, že výrazné a trvalé zníženie emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov by mohlo rýchlo zlepšiť kvalitu ovzdušia a o 20 až 30 rokov by sa globálne teploty mohli stabilizovať. Vlády preto musia okamžite podniknúť kroky, ktoré klimatickú zmenu odklonia od vývoja podľa najhoršieho scenára. Čím dlhšie nám bude trvať tieto procesy rozbehnúť, tým viac sa budeme musieť spoliehať na nákladné technológie, ktoré by mohli negatívne zasahovať do ľudských práv.

Generálny tajomník OSN António Guterres povedal, že spomínaná správa je pre ľudstvo výstrahou najvyššieho stupňa: „Zvonenie na poplach je ohlušujúce a dôkazy nevyvrátiteľné.“ Vyzval všetky štáty, ale predovšetkým tie zo skupiny G20, aby sa pridali ku globálnej koalícii za uhlíkovú neutralitu a podopreli svoje sľuby spomaliť a zvrátiť globálne otepľovanie konkrétnymi dôveryhodnými krokmi. „Inkluzívne a zelené ekonomiky, prosperita, čistejšie ovzdušie a lepšie zdravie sú dosiahnuteľné pre všetkých, ak na túto krízu odpovieme solidárne a odvážne,“ povedal.

Koho zasahuje klimatická zmena najviac?

Hovoríte, že deti milujete nadovšetko, a napriek tomu im priamo pred očami kradnete budúcnosť.

Greta Thunberg, klimatická aktivistka a zakladateľka Školského štrajku za klímu

Klimatická zmena škodí nám všetkým – a bude nám ubližovať, pokiaľ naše vlády nezačnú konať. Určité skupiny obyvateľstva však pravdepodobne pocítia jej dôsledky oveľa výraznejšie. Ide napríklad o spoločenstvá a komunity závislé od poľnohospodárskych alebo pobrežných zdrojov živobytia, ako aj o skupiny, ktoré sú už dnes zraniteľné, znevýhodnené alebo diskriminované.

Klimatická zmena môže prehĺbiť rôzne nerovnosti, ako napríklad:

  • Nerovnosť medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami

Na celoštátnej úrovni sú a naďalej budú najviac postihnuté nízko položené, menej rozvinuté a malé ostrovné štáty. Ľudia na Marshallových ostrovoch už pravidelne zažívajú ničivé záplavy a búrky, ktoré im pustošia domovy a živobytie. Vlna horúčav v roku 2021 v Severnej Amerike zaplnila novinové titulky po celej Európe a Severnej Amerike, no niektoré z najhorších dôsledkov globálneho otepľovania pocítili aj krajiny ako Pakistan. Teploty v Jacobadade dosiahli ohromujúcich 52 °C – čo je viac, než dokáže ľudské telo zniesť – a situáciu ešte zhoršili výpadky elektriny, kvôli ktorým sa milióny ľudí ocitli bez prístupu ku klimatizácii či čistej vode.

  • Nerovnosť medzi rôznymi národnostnými, etnickými skupinami a triedna nerovnosť

Dôsledky klimatickej zmeny a znečistenia spôsobeného fosílnymi palivami pociťujú aj rôzne etnicity a spoločenské triedy rozdielne. V Severnej Amerike sú najmä chudobnejšie komunity ľudí tmavej farby pleti nútené dýchať toxický vzduch, keďže ich štvrte sa častejšie nachádzajú v blízkosti elektrární a rafinérií. Medzi týmito ľuďmi je zaznamenaný zvýšený výskyt respiračných chorôb a rôznych druhov rakoviny. Afroameričania a Afroameričanky čelia trikrát väčšiemu riziku smrti v dôsledku znečistenia ovzdušia než je priemerné riziko pre celú populáciu Spojených štátov amerických.

  • Rodová nerovnosť

Klimatickú zmenu a jej dôsledky nepomerne viac pociťujú ženy a dievčatá, čo je spôsobené ich celkovým znevýhodnením a marginalizáciou. V mnohých krajinách sú ženy v zvýšenej miere odkázané na vykonávanie prác závislejších na prírodných zdrojoch. Ich schopnosť prispôsobiť sa zmene klimatických podmienok obmedzuje aj sťažený prístup k finančným alebo technickým prostriedkom či skutočnosť, že nemôžu vlastniť pozemky. V dôsledku toho ich viac zasahujú klimatické javy, pred ktorými sa nemajú možnosť chrániť v rovnakej miere ako muži, a takisto je pre ne náročnejšie postaviť sa po ničivej udalosti znovu na nohy.

  • Nerovnosť medzi generáciami

Ak vlády nezačnú konať ihneď, budúce generácie budú pociťovať dôsledky klimatickej zmeny čoraz výraznejšie. Deti a mládež však už dnes trpia v dôsledku osobitných fyziologických a metabolických potrieb organizmu vo vývoji. Napríklad nútené vysídľovanie celých komunít zasahuje do celej škály ľudských práv – počnúc právom na vodu, potraviny, hygienu, cez právo na bývanie a zdravie až po právo na vzdelanie a rozvoj – a pravdepodobne najviac škodí práve deťom.

  • Nerovnosť medzi spoločenstvami, komunitami

Jednotlivé komunity i celé spoločenstvá pôvodného obyvateľstva patria k skupinám, ktoré pociťujú klimatickú zmenu najväčšmi. Kvôli blízkemu prepojeniu s prírodou a v niektorých prípadoch aj v dôsledku histórie vyvlastňovania a núteného vysťahovania do oblastí s menej úrodnou pôdou a krehkými ekosystémami, sú tieto komunity obzvlášť citlivé na klimatické zmeny. Živobytie a kultúrna identita týchto ľudí priamo závisia od prírody a pôdy, na ktorej po generácie žijú. Napriek tomu, že majú cenné znalosti o prírodnom prostredí svojej oblasti a zohrávajú kľúčovú úlohu v ochrane ich biodiverzity a prírodných zdrojov, často sú celkom vylúčení z rozhodovania o krokoch súvisiacich s klímou, vrátane tých, ktoré sa priamo týkajú ich života a územia.

Prečo je klimatická zmena ľudskoprávny problém?

Protest Fridays for Future, 24. máj 2019, Nemecko
FOTO: GUIDO KIRCHNER/dpa/AFP via Getty Images

„Pri pohľade na dramatické účinky klimatickej zmeny je nad slnko jasnejšie, že zdravé životné prostredie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme mohli požívať všetky ostatné naše práva, uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.

Klimatická zmena pôsobí ničivo na životné prostredie, ohrozuje samotnú našu existenciu alebo ovplyvňuje našu osobnú fyzickú a psychickú pohodu. Klimatická zmena teda škodlivo zasahuje do našich ľudských práv: práva na život, zdravie, jedlo, vodu, bývanie, živobytie a i.

Čím dlhšie budú vlády odkladať zmysluplné kroky, tým ťažšie bude problém vyriešiť a o to väčšie bude riziko, že na znižovanie emisií použijú také prostriedky, ktoré nerovnosti nezmenšia, ale naopak, ešte prehĺbia.

Pri pohľade na dramatické účinky klimatickej zmeny je nad slnko jasnejšie, že zdravé životné prostredie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme mohli požívať všetky ostatné naše práva.

Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International

Klimatická zmena zasahuje – a bude zasahovať – do našich ľudských práv aj nasledovnými spôsobmi:

  • Právo na život

Všetci a všetky máme právo na život, právo žiť slobodne a v bezpečí. Klimatická zmena však ohrozuje bezpečnosť miliónov ľudí na našej planéte. Najviac to môžeme pozorovať pri extrémnych výkyvoch počasia sprevádzaných búrkami, povodňami a požiarmi. Cyklóny v Malawi, Mozambiku a Zimbabwe v roku 2019 zabili viac ako 1 000 ľudí, tajfún Haiyan v roku 2013 na Filipínach si vyžiadal najmenej 6 300 ľudských životov. K najsmrteľnejším účinkom klimatickej zmeny patrí tepelný stres. Letná vlna horúčav v Európe v roku 2003 viedla k úmrtiam 35 000 ľudí. Sú však aj mnohé menej viditeľné účinky, akými klimatická zmena ohrozuje naše životy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že v období od roku 2030 do roku 2050 bude mať klimatická zmena každoročne za následok smrť 250 000 ľudí, a to na následky malárie, črevných infekcií, podvýživy a tepelného stresu.

  • Právo na zdravie

Všetci a všetky máme právo na prístup k najvyššiemu dosiahnuteľnému štandardu fyzického a duševného zdravia. Podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy k hlavným zdravotným následkom klimatickej zmeny patrí zvýšené riziko úrazov, chorôb a smrti v dôsledku intenzívnych vĺn horúčav a požiarov, zvýšené riziko podvýživy v dôsledku zníženej produkcie potravín v chudobných regiónoch, ako aj zvýšené riziko nákazy chorobami prenášanými potravinami, vodou, živočíšnymi prenášačmi či medzi ľuďmi. Traumatické udalosti, ako napríklad prírodné katastrofy, ktoré sú vplyvom klimatickej zmeny závažnejšie, môžu najmä u detí vyvolať posttraumatickú stresovú poruchu. Zdravotné dôsledky klimatickej zmeny si vyžadujú okamžitú reakciu, keďže nezmiernené otepľovanie ohrozuje zdravotnícke systémy a napĺňanie kľúčových globálnych cieľov v oblasti zdravia.

Právo na bývanie

Všetci a všetky máme právo na primeranú životnú úroveň pre seba a svoje rodiny, a to vrátane adekvátneho bývania. Klimatická zmena však naše právo na bývanie ohrozuje rôznymi spôsobmi. Extrémne výkyvy počasia a javy ako povodne a požiare už v súčasnosti ničia ľuďom domovy a nútia ich k presídľovaniu. Sucho, erózia pôdy a povodne takisto postupne menia životné prostredie. Domovy miliónov ľudí žijúcich v nízko položených oblastiach ohrozuje zvyšovanie hladiny morí.

  • Právo na vodu a hygienu

Všetci a všetky máme právo na zdravotne nezávadnú vodu na osobnú a domácu spotrebu, ako aj na také hygienické podmienky, v ktorých dokážeme zdravo žiť. Kombinácia faktorov ako topenie ľadovcov, pokles zrážok, vyššie teploty a zvyšovanie hladiny morí však ukazuje, že klimatická zmena ovplyvňuje – a ešte výraznejšie ovplyvní – kvalitu a kvantitu vodných zdrojov. Už v súčasnosti chýba prístup k čistej vode viac ako miliarde ľudí. Extrémne výkyvy počasia a javy ako cyklóny a povodne majú vplyv na celú vodnú a hygienickú infraštruktúru, po takýchto udalostiach sa vo zvýšenej miere šíria choroby prenášané kontaminovanou vodou. Klimatická zmena zasiahne aj kanalizačné systémy, obzvlášť v urbánnych oblastiach.

Koho úlohou je zastaviť klimatickú zmenu?

Protest Fridays for Future v New Delhi, 25. septembra 2020
FOTO: Jewel SAMAD / AFP via Getty Images

Zodpovednosť štátov

Vlády jednotlivých krajín majú povinnosť zmierňovať škodlivé dôsledky klimatickej zmeny prijatím čo najambicióznejších opatrení na predchádzanie alebo znižovanie emisií skleníkových plynov v čo najkratšom možnom časovom rámci. Zatiaľ čo všetky štáty sú povinné v plnom rozsahu svojich možností podniknúť všetky primerané kroky s cieľom znižovať emisie, bohaté štáty musia udávať smer zmeny a dekarbonizovať svoje ekonomiky rýchlejšie než rozvojové krajiny.

Štáty musia zároveň podniknúť všetky nevyhnutné kroky na pomoc všetkým ľuďom, ktorým v rámci svojich súdnych právomocí pomôcť vedia, pri adaptácii na predvídateľné a neodvrátiteľné dôsledky klimatickej zmeny, a minimalizovať tak jej vplyv na ich ľudské práva. Štáty nesú túto zodpovednosť bez ohľadu na to, či dané dôsledky samy spôsobili, pretože štáty sú povinné chrániť obyvateľstvo i pred škodami spôsobenými tretími stranami.

Štáty musia podniknúť kroky smerujúce k čo najrýchlejšiemu spomaleniu klimatickej zmeny, a to s použitím čo najhumánnejších riešení. To znamená, že sa nesmú uchyľovať k opatreniam, ktoré priamo alebo nepriamo porušujú ľudské práva. Napríklad, územia pôvodných obyvateľov a obyvateliek nesmú bez konzultácie s nimi a bez ich súhlasu vyhlásiť za chránené, ani na nich realizovať projekty zamerané na produkciu energie z obnoviteľných zdrojov. Všetky prijaté opatrenia by mali rešpektovať právo na prístup k informáciám, právo na participáciu všetkých dotknutých ľudí, ako aj právo na prístup k účinným nápravným prostriedkom v prípade, že ich ľudské práva boli porušené.

Bohaté štáty musia poskytnúť dostatočnú finančnú pomoc a podporu rozvojovým krajinám, aby im umožnili splniť ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií a zaviesť účinné adaptačné opatrenia. Štáty, ktoré nesú za klimatickú krízu najvyššiu zodpovednosť, musia tiež poskytnúť kompenzácie a iné formy nápravy škôd, ktoré už ľudia utrpeli v dôsledku klimatickej krízy.

Prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo nesmie najviac zaťažiť ľudí, ktorí sú najmenej schopní takéto bremeno znášať, naopak, musí byť spravodlivý a viesť k rovnoprávnejšej spoločnosti.

Súčasné sľuby vlád na zmiernenie klimatickej zmeny sú však absolútne neprimerané, pretože i po ich splnení by priemerná globálna teplota do roku 2100 stúpla o katastrofálnych 2,7 °C oproti teplote pred industrializáciou. Ľudia po celom svete, vrátane detí a mládeže, žalujú svoje vlády za neschopnosť stanoviť dostatočné ciele a opatrenia na zmiernenie klimatickej zmeny, pričom sa opierajú o ľudskoprávne argumenty. V niekoľkých prípadoch, vrátane Belgicka, Nemecka a Holandska, už súdy rozhodli v ich prospech.

Potom ako žalujúcu stranu vystavili klimatickému ohrozeniu, obžalovaní aj naďalej konali s úmyselnou ľahostajnosťou k známemu nebezpečenstvu, na ktorého vytvorení a zvyšovaní sa sami podieľali. Destabilizovaný klimatický systém predstavuje mimoriadne vážne riziko ohrozenia životov žalobcov a žalobkýň a ich telesnej integrity a dôstojnosti.

Súdny proces Juliana a kol. vs. Spojené štáty americké, iniciovaný žalobou, ktorú proti vláde USA podala skupina mladých ľudí

Zodpovednosť korporácií

Zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv majú aj firmy, či už ide o menšie spoločnosti, alebo nadnárodné korporácie. Na to, aby si plnili povinnosti, ktoré z takejto zodpovednosti vyplývajú, musia posudzovať potenciálny vplyv svojich činností na ľudské práva a zavádzať opatrenia na predchádzanie negatívnym dôsledkom. O všetkých zisteniach a preventívnych opatreniach musia verejne informovať. Firmy musia zároveň prijať opatrenia na nápravu a náhradu škôd, za ktoré nesú plnú zodpovednosť, i za také, ktoré spôsobili v súčinnosti s ďalšími aktérmi. Táto ich zodpovednosť siaha až po poškodzovanie ľudských práv v dôsledku klimatickej zmeny.

Všetky korporácie, no obzvlášť tie z oblasti fosílneho priemyslu, musia bezodkladne prijať opatrenia na minimalizáciu emisií skleníkových plynov. Ťažisko svojej činnosti musia postupne presunúť smerom k produkcii energie z obnoviteľných zdrojov vyrábanej takým spôsobom, ktorý bude v súlade s ľudskými právami, a počas tohto procesu zverejňovať relevantné informácie o svojich emisiách a krokoch, ktoré na ich znižovanie podnikli. Toto úsilie musí zahŕňať aj všetky ich pobočky, dcérske a pridružené spoločnosti, ako aj subjekty v ich dodávateľskom reťazci.

Spoločnosti na ťažbu a spracovanie fosílnych palív historicky nesú najväčšiu zodpovednosť za klimatickú zmenu, a platí to o nich dodnes. Výskumy ukazujú, že len 100 výrobcov fosílnych palív je zodpovedných za 71 % celosvetových emisií skleníkových plynov od roku 1988. Pribúdajú dôkazy, že veľké spoločnosti informáciami o škodlivých účinkoch spaľovania fosílnych palív disponujú už desaťročia, ale po celú dobu brzdili ich šírenie a blokovali úsilie o spomalenie klimatickej zmeny.

Globálny systém potravinárskeho a poľnohospodárskeho priemyslu závislý od veľkoplošného obrábania a zaberania pôdy sa spája s vysokými emisiami skleníkových plynov, odlesňovaním a znehodnocovaním pôdy, ako aj s núteným vysťahovaním pôvodného obyvateľstva, útokmi na environmentálnych aktivistov a aktivistky a ďalším porušovaním ľudských práv.

Súkromné ​​finančné inštitúcie, ako napríklad banky, investičné a poisťovacie spoločnosti, takisto zohrávajú kľúčovú úlohu v prehlbovaní klimatickej krízy, obzvlášť ak financujú subjekty fosílneho priemyslu alebo firmy, ktoré sa podieľajú na odlesňovaní, bez toho, aby im kládli akékoľvek podmienky súvisiace s klímou.

Prečo potrebujeme zastaviť klimatickú zmenu?

Protest Fridays for Future v New Delhi, 25. septembra 2020
FOTO: Jewel SAMAD / AFP via Getty Images

Pretože každý človek si zaslúži rovnakú ochranu

Ľudské práva nám všetkým prináležia od chvíle narodenia, no klimatická zmena vážne ohrozuje aj tie najzákladnejšie z nich. A hoci nejakým spôsobom ohrozuje všetkých ľudí, tých z nás, ktorí sú vystavení diskriminácii, pravdepodobne zasiahne najviac. Všetci a všetky si rovnako zaslúžime ochranu pred celosvetovou hrozbou, akou je klimatická zmena.

Pretože nemáme čo stratiť, no získať môžeme veľmi veľa

V boji proti klimatickej kríze máme príležitosť uprednostniť duševnú a telesnú pohodu ľudí, ak budú zvolené riešenia rešpektovať právo na zdravé životné prostredie. Situácia z hľadiska ľudských práv sa môže zlepšiť napríklad širokým sprístupnením čistejších a lacnejších zdrojov energie alebo vytvorením pracovných príležitostí v nových odvetviach.

Pretože máme vedomosti, moc aj zručnosti na zastavenie klimatickej zmeny

Množstvo ľudí už pracuje na kreatívnych, inovatívnych a inšpiratívnych riešeniach problémov, ktoré prináša klimatická zmena. Po celom svete sa občianska spoločnosť, samosprávy i firmy aktívne zapájajú do hľadania riešení, ako ochrániť ľudí a celú planétu. Spoločenstvá pôvodného obyvateľstva a rôzne menšinové komunity po stáročia rozvíjajú udržateľné spôsoby života v súlade s prostredím, ktoré nazývajú svojím domovom. Aj od nich sa môžeme učiť a ich znalosti – s ich súhlasom – využívať pri nachádzaní nových spôsobov interakcie s našou planétou.

Čo robí Amnesty pre to, aby sa klimatická zmena prestala zhoršovať?

Súčasťou práce Amnesty International v tejto oblasti je zasadzovanie sa za to, aby sa v Parížskej dohode o zmene klímy kládol dôraz na ľudské práva, posilňovanie ľudskoprávnych štandardov pri krokoch proti klimatickej zmene či poskytovanie podpory environmentálnym skupinám pri ľudskoprávnej argumentácii.

Vzhľadom na naliehavosť tohto problému je dôležitou súčasťou nášho poslania povzbudzovať ľudskoprávnu komunitu. Upriamujeme pozornosť na to, ako klimatická zmena zasahuje do práv ľudí, i na to, ako sa v reakcii na hrozby klimatickej zmeny mobilizuje verejnosť.

Naliehavo potrebujeme dostať problematiku ľudských práv do centra debaty o klimatickej zmene. Pre Amnesty a ďalšie ľudskoprávne organizácie to znamená vyvíjať tlak, aby krajiny niesli zodpovednosť za svoju nečinnosť v boji proti klimatickej zmene. Presne tak, ako postupujeme v iných prípadoch porušovania ľudských práv.

Chiara Liguori, strategická poradkyňa, Amnesty International

Amnesty pracuje s množstvom rôznych skupín v kľúčových krajinách s cieľom zintenzívniť tlak na vlády a korporácie, ktoré bránia napredovaniu klimatických opatrení. Amnesty takisto podporuje mladých ľudí, komunity pôvodného obyvateľstva, odborové organizácie a spoločenstvá zasiahnuté klimatickou zmenou v ich požiadavkách na rýchly a spravodlivý prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, ktoré na nikoho nezabudne a nikoho „neobetuje“. Ďalšími prostriedkami, ktoré nám pomáhajú udržiavať tlak na zodpovedných štátnych a podnikateľských aktérov, sú vnútroštátne a regionálne ľudskoprávne mechanizmy a vymáhanie zodpovednosti súdnou cestou.

Amnesty International dlhodobo podporuje ľudí, ktorí chránia a bránia životné prostredie, s cieľom uľahčiť prácu všetkým, ktorí chránia pôdu, potraviny, jednotlivé komunity a celé spoločenstvá pred dôsledkami klimatickej zmeny, ťažby, odlesňovania a používania fosílnych palív. Obranou občianskeho priestoru na šírenie informácií, participáciu a mobilizáciu tiež prispievame k presadzovaniu účinnejších klimatických politík.

Čo požadujeme

Amnesty vyzýva vlády jednotlivých krajín, aby:

  • urobili všetko, čo je v ich silách, aby priemerná globálna teplota nestúpla viac ako o 1,5 °C oproti obdobiu pred industrializáciou;
  • kolektívne znížili svoje emisie skleníkových plynov celkom na nulu najneskôr do roku 2050 (bohatšie krajiny musia postupovať rýchlejšie, aby do roku 2030 globálne emisie klesli na polovicu oproti roku 2010);
  • čo najskôr zastavili spotrebu a výrobu fosílnych palív (uhlia, ropy a zemného plynu);
  • zabezpečili, že ich kroky na spomalenie klimatickej zmeny nebudú porušovať ľudské práva žiadnych skupín obyvateľstva a nebudú sociálne nerovnosti prehlbovať, ale zmenšovať;
  • zabezpečili, že všetci ľudia, najmä však tí, ktorých zasiahla alebo zasiahne klimatická zmena alebo prechod na hospodárstvo bez fosílnych palív, budú riadne informovaní o vykonávaných krokoch a budú môcť participovať na rozhodovaní o svojej budúcnosti;
  • navzájom spolupracovali na spravodlivom rozdelení bremena klimatickej krízy – bohatšie krajiny musia poskytnúť finančnú a technickú podporu rozvojovým krajinám, ktorých obyvateľstvo utrpelo a v budúcnosti utrpí straty a škody spôsobené klimatickou krízou;
  • bránili práva ľudí, ktorí boli donútení k vysídleniu alebo im hrozí vysídlenie v dôsledku klimatickej zmeny.

Podrobnejšie odporúčania nájdete na stránke Stop burning our rights.


Považujete tento obsah za dôležitý? Pomôžte nám robiť viac pre obranu ľudských práv v kontexte klimatickej krízy a zdravého životného prostredia.

Topics