Nová správa Amnesty International dokumentuje dlhoročné násilie, prenasledovanie, diskrimináciu a vyvlastňovanie pôdy pôvodnej komunity Wet’suwet’en. Miestne obyvateľstvo sa bráni proti výstavbe plynovodu na skvapalnený zemný plyn spoločnosti Coastal GasLink (CGL). Tá chce plynovod postaviť na území, kde po generácie žili už ich predkovia, bez toho, aby na stavbu vopred získala ich slobodný, informovaný súhlas. Amnesty správu vydala v deň 26. výročia vynesenia rozsudku Najvyššieho súdu Kanady vo veci Delgamuukw proti Britskej Kolumbii. Súd v tomto prípade potvrdil povinnosť dodržiavať zvykové právo komunity Wet’suwet’en.
Výskumná správa s názvom Vyhnali nás z vlastnej pôdy za to, že sme ju bránili dokumentuje kriminalizáciu, zastrašovanie a prenasledovanie obrancov a obrankýň pôdy, ktorá patrí pôvodnej komunite Wet’suwet’en. Správa skúma porušovanie ľudských práv členov a členiek pôvodnej komunity Wet’suwet’en a ich podporovateľstva. K porušovaniu ich práv prispeli tak štátne orgány Kanady a Britskej Kolumbie, ako aj spoločnosti CGL Pipeline Ltd. a TC Energy. Do práv pôvodných komunít zasiahla aj súkromná bezpečnostná firma Forsythe Security, ktorú si najala spoločnosť CGL Pipeline Ltd. Správa Amnesty International obsahuje aj svedecké výpovede dotknutých osôb o štyroch násilných rozsiahlych zásahoch Kráľovskej kanadskej jazdnej polície (RCMP) na území Wet’suwet’en. Aj na základe týchto výpovedí organizácia dospela k záveru, že polícia opakovane svojvoľne zatkla obrancov a obrankyne pôdy patriacej komunite Wet’suwet’en a ich podporovateľov a podporovateľky len za to, že si uplatňovali svoje práva vrátane práv pôvodného obyvateľstva na obranu pôdy a práva na pokojné zhromažďovanie.
Prenasledovanie a vytláčanie pôvodného obyvateľstva musí skončiť
„Zásahy proti obrancom a obrankyniam pôdy [v oblasti] Wet’suwet’en a ich podporovateľstvu sú súčasťou znepokojujúceho koordinovaného úsilia vlád Kanady a Britskej Kolumbie odstrániť akúkoľvek prekážku vo výstavbe ropovodu spoločnosti CGL na území pôvodných komunít. Tieto komunity nikdy nepostúpili svoje územie kanadským úradom. Štát musí okamžite prestať s prenasledovaním, zastrašovaním, kriminalizáciou a nezákonným sledovaním obrancov a obrankýň pôdy, ktorá patrí pôvodnej komunite Wet’suwet’en. Okrem toho musí zastaviť činnosť RCMP a ďalších bezpečnostných zložiek na wet’suwet’enskom území,“ uviedla regionálna riaditeľka Amnesty International pre Severnú, Strednú a Južnú Ameriku Ana Piquer.
Generálna tajomníčka anglicky hovoriacej sekcie Amnesty International Canada, Ketty Nivyabandi, uviedla, že od začiatku kolonizácie čelí pôvodné obyvateľstvo Kanady početným vládnym politikám zameraným na vyvlastnenie ich území a asimiláciu do osadníckej spoločnosti. „Vynútenie výstavby ropovodu bez slobodného, informovaného a vopred udeleného súhlasu pôvodného obyvateľstva nie je ojedinelou nespravodlivosťou. Podobne [žiaľ] nie je ničím výnimočným ani kriminalizácia obrancov a obrankýň pôdy, ktorí si uplatňujú svoje práva. Toto konanie je súčasťou pokračujúceho koloniálneho násilia kanadských štátnych orgánov voči pôvodnému obyvateľstvu,“ uviedla Nivyabandi.
Systémová kriminalizácia obrancov pôdy pôvodných komunít
Najvyšší súd Britskej Kolombie vydal na žiadosť spoločnosti CGL Pipeline Ltd. súdny príkaz. Ten poslúžil ako právne odôvodnenie razií jazdeckej polície (RCMP) a ďalších foriem kriminalizácie obrany pôdy, ktorá patrí pôvodnej komunite Wet’suwet’en. V decembri 2019 súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal obrankyniam pôdy a ich podporovateľom blokovať cestu Morice Forest Service Road (lesnú cestu pre personál v oblasti Morice, ďalej len MFSR) na území patriacom komunite Wet’suwet’en. Súdny príkaz obsahuje doložku o vykonateľnosti. Tá „oprávňuje RCMP zatknúť akúkoľvek osobu, o ktorej má odôvodnené podozrenie, že porušuje súdny príkaz“. Amnesty International sa domnieva, že súdny príkaz neprimerane obmedzuje ľudské práva komunity Wet’suwet’en na samosprávu svojho územia.
„Kvôli tomuto súdnemu príkazu, ktorý udeľuje RCMP neprimerane široké právomoci, polícia zatkla viac ako 75 ľudí z komunity Wet’suwet’en a ďalších obrancov a obrankýň ich územia. Týchto ľudí pritom zatkli výlučne za to, že si uplatňovali svoje ľudské práva. Amnesty International vyzýva orgány Kanady a Britskej Kolumbie, aby zabezpečili, že súdne príkazy nebudú zneužívať na obmedzovanie ľudských práv pôvodného obyvateľstva. Okrem toho ich vyzývame, aby bezodkladne stiahli obvinenia z trestného činu pohŕdania súdom proti ľuďom z komunity Wet’suwet’en a ďalším obrankyniam ich pôdy,“ uviedla riaditeľka frankofónnej sekcie Amnesty International Kanada, France-Isabelle Langlois.
Neprimerané zásahy jazdeckej polície
Amnesty International nenašla dôkazy ani informácie o tom, že by obrancovia a obrankyne pôdy patriacej komunite Wet’suwet’en predstavovali hrozbu alebo konali násilne. Na základe týchto zistení Amnesty považuje postup jazdeckej polície počas štyroch militarizovaných razií za neprimeraný.
Počas prvého zásahu v januári 2019 polícia svojvoľne zatkla 14 obrancov a obrankýň pôdy. Títo ľudia neporušovali zákon, iba sa pokojne zhromaždili, aby blokovali cestu MSFR. Na zásahu proti protestujúcim sa podieľalo približne 50 ťažkoodencov, vrtuľníky a sledovacie drony.
Pri ďalších zásahoch vo februári 2020 a novembri 2021 nasadila jazdecká polícia desiatky policajtov vyzbrojených poloautomatickými ostreľovacími puškami, psami, buldozérmi a vrtuľníkmi. Policajti počas zatýkania obrancov a obrankyne pôdy fyzicky napádali, nesňali si masky a odmietali sa identifikovať, ničili civilný majetok a prerušili komunikačné kanály medzi protestujúcimi. „[Polícia] ťahala pôvodných obyvateľov a obyvateľky za vlasy. Na dvoch z nich sa vrhli naozaj tvrdo… kopali ich a udierali do hlavy,“ uviedla pre Amnesty International Sleydo’ (Molly Wickham), náčelníčka krídla Cas Yikh z klanu Gidimt’en.
Neprimerane dlhé zadržiavanie aj šikana
Obrancov a obrankyne pôdy držali pred pojednávaním o prepustení na kauciu vo väzbe aj 4-5 dní. Viacero z nich pre Amnesty International uviedlo, že s ľuďmi z komunity Wet’suwet’en a ďalšími pôvodnými obyvateľmi polícia zaobchádzala prísnejšie ako s ľuďmi, ktorí nepatria k pôvodným komunitám. Podľa náčelníka komunity Wet’suwet’en, Na’Moksa, držali v okovách „len pôvodných obyvateľov a obyvateľky, nie ľudí z médií [ktorých tiež zadržali] alebo kohokoľvek iného. Tí mali len putá. Ale všetkých pôvodných obyvateľov a obyvateľky (…) predviedli pred súd len v spodnej bielizni a v okovách.“
Okrem rozsiahlych a neprimerane násilných razií Amnesty International zdokumentovala, že obrancovia a obrankyne pôdy, ktorí patria ku komunite Wet’suwet’en, čelia agresívnemu sledovaniu, obťažovaniu, zastrašovaniu a diskriminačnému, ponižujúcemu a kultúrne necitlivému správaniu. Príslušníci jazdeckej polície napríklad opakovane prerušili kultúrne aktivity na kontrolnom stanovišti Gidimt’en. Raz dokonca prerušili smútočný obrad po smrti člena komunity. Neustúpili pritom ani napriek opakovaným vysvetleniam, o aký obrad ide, a žiadostiam, aby ho nenarúšali.
Diskriminácia na základe rasy a pohlavia
Ľudia z komunity Wet’suwet’en a ďalší pôvodní obrancovia pôdy zažili rasovú diskrimináciu vrátane porušovania ich kultúrnych a kolektívnych práv. Obrankyne pôdy zažili hrozby aj akty násilia a diskrimináciu na základe pohlavia.
Tieto porušenia ľudských práv negatívne zasahujú jednotlivcov aj komunitu Wet’suwet’en ako celok.
Výstavba plynovodu CGL a s ňou spojené obťažovanie, zastrašovanie, nezákonný dohľad a kriminalizácia obrancov a obrankýň pôdy vytvorili atmosféru strachu a násilia. V dôsledku toho sa niektorí členovia a členky komunity Wet’suwet’en na svojej pôvodnej pôde (Yin’tah) viac necítia bezpečne. To má za následok stratu spojenia s ich pôvodnými územiami a predkami. Štát a spoločnosti, ktorých záujmy štát uprednostňuje, tak negatívne ovplyvňujú odovzdávanie kultúry pôvodného obyvateľstva Wet’suwet’en budúcim generáciám.
„Teraz sa cítim menej bezpečne, keď sa [moja dcéra] hrá vonku. [Žijem] s vedomím, že ju pozoruje cudzí muž z druhého brehu rieky; že na oblohe lietajú drony,“ uviedla pre Amnesty International Dr. Karla Tait, matriarcha komunity Wet’suwet’en a riaditeľka programov v liečebnom centre Unist’ot’en.
Spoločnosť CGL/TC Energy obvinenia odmieta. Vo svojom stanovisku uviedla, že jej činnosť „je povolená a v úplnom súlade so zákonmi Britskej Kolumbie a Kanady. Projekt prešiel dôkladným provinčným regulačným procesom, v rámci ktorého prebehli konzultácie s pôvodnými skupinami obyvateľstva. Dôkladne sme posúdili potenciálny vplyv na práva pôvodných komunít, ako aj ekonomické, sociálne a kultúrne dedičstvo, účinky na zdravie a ďalšie otázky.“ Spoločnosť Forsythe Security na žiadosť o vyjadrenie nereagovala.