TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
5. apríla 2024
Izrael schválil dočasné otvorenie dvoch humanitárnych ciest do okupovaného pásma Gazy vrátane priechodu Erez na severe pásma a prístavu Ašdod. Amnesty International víta tento krok, ale upozorňuje, že na riešenie katastrofickej humanitárnej krízy v pásme Gazy nestačí.
„Humanitárne organizácie a ľudskoprávne skupiny vrátane Amnesty International už niekoľko mesiacov opakovane žiadajú otvorenie ďalších ciest, ktoré by uľahčili dodávky pomoci do pásma Gazy. Hoci je otvorenie ciest na vstup humanitárnej pomoci do severnej časti pásma absolútne nevyhnutnou podmienkou, rozhodnutie Izraela už dávno mešká. Hlad v pásme Gazy dosiahol takú katastrofickú úroveň, že ohlásené otvorenie ciest je stále žalostne nedostatočné,“ uviedla Heba Morayef, regionálna riaditeľka Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku.
„Izrael musí okamžite otvoriť všetky dostupné cesty pre humanitárnu pomoc. Zároveň je nevyhnutné urýchlene výrazne zvýšiť objem pomoci, ktorá môže prechádzať cez južné priechody. Cez tieto priechody Izrael od 7. októbra 2023 vpúšťal do pásma Gazy len zlomok potrebnej pomoci a tovaru.
Izrael pred šiestimi mesiacmi drasticky sprísnil dusivú blokádu, pod ktorou držal pásmo Gazy už viac ako 16 rokov. Úmyselne tak obmedzil humanitárnu pomoc pre tamojšie palestínske obyvateľstvo. Po tom, ako uplynulých šesť mesiacov spôsobuje civilnému obyvateľstvu pásma Gazy desivé životné podmienky, nemožno Izrael pochváliť za to, že konečne vyvinul minimálne úsilie na riešenie humanitárnej katastrofy, za ktorej vznik je zodpovedný. Skoršie otvorenie ďalších ciest pomoci mohlo zabrániť dnešnej situácii, keď státisíce ľudí trpia strašným hladom,“ upozornila Heba Morayef.
Neustále izraelské bombardovanie už pripravilo o život viac ako 33 000 Palestínčanov a Palestínčaniek. Najmenej 31 ľudí už zomrelo od hladu, z toho 28 detí.
Na odvrátenie hladomoru je nevyhnutné prímerie
Amnesty International žiada, aby ohlásené otvorenie prístupových ciest pre humanitárnu pomoc sprevádzalo okamžité trvalé prímerie všetkých strán a úplné ukončenie nezákonnej izraelskej blokády pásma Gazy. Iba prímerie poskytne podmienky, v ktorých sa bude dať skutočne zmierniť masové utrpenie tamojšieho obyvateľstva. Organizácia tiež vyzýva ozbrojené skupiny, aby prepustili rukojemníkov zadržiavaných v Gaze, a izraelské orgány, aby prepustili svojvoľne zadržiavaných Palestínčanov a Palestínčanky.
Umožnenie prísunu dostatočného objemu humanitárnej pomoci Palestínčanom a Palestínčankám v pásme Gazy je tiež právne záväznou požiadavkou Medzinárodného súdneho dvora (ICJ). ICJ len minulý týždeň v nadväznosti na svoje rozhodnutie z 26. januára nariadil Izraelu, aby prijal ďalšie predbežné opatrenia na zabránenie genocídy. Dodatočnými predbežnými opatreniami ICJ reagoval na zhoršujúcu sa situáciu v pásme Gazy. ICJ uznal, že hladomor v pásme Gazy už nielen hrozí, ale že „už nastupuje“. Nariadil preto Izraelu, aby prijal konkrétne opatrenia, ktoré umožnia, aby sa k ľuďom v núdzi dostala naliehavo potrebná humanitárna pomoc.
Počas izraelských útokov prebiehajúcich od októbra bolo v pásme Gazy zabitých viac ako 200 humanitárnych pracovníkov. Drvivá väčšina z nich boli Palestínčania a Palestínčanky. Humanitárne organizácie opakovane uviedli, že prímerie je nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohli poskytovať pomoc v rozsahu, ktorý by sa priblížil potrebám obyvateľstva pásma Gazy. Pri súčasnej úrovni hladu je potrebné zabezpečiť výrazne viac potravín, vody aj naliehavej lekárskej starostlivosti. Situácia je o to naliehavejšia, že izraelské vojenské operácie v pásme Gazy zdevastovali tamojšie zdravotníctvo.
Vplyv a zodpovednosť USA
„Bez prímeria je bezpečné a účinné poskytovanie humanitárnej pomoci naďalej ohrozené. Taká je skutočnosť. Do konca ramadánu zostáva už len niekoľko dní. Záväzná bezpečnostná rezolúcia OSN, ktorá vyzýva na okamžité prímerie, ako aj rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora sa stále stretávajú s úplnou ignoranciou.
Napriek dôkazom o vojnových zločinoch izraelských síl, napriek tomu, že [v uplynulých mesiacoch] zabili desaťtisíce Palestínčanov a Palestínčaniek a napriek bezprostrednému riziku genocídy považoval prezident USA Biden za vhodné vyvinúť skutočný tlak na Izrael až tento týždeň. Spojené štáty však môžu a musia urobiť oveľa viac. Musia využiť svoj vplyv na to, aby zastavili utrpenie a krviprelievanie v pásme Gazy,“ zdôraznila a Heba Morayef.
Pred prijatím poslednej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN administratíva USA opakovane využila svoje právo veta na zablokovanie rezolúcií vyzývajúcich na prímerie. Minulý týždeň prezident Biden schválil transfer 1 800 jednotonových bômb MK84. Podľa jedného z vysokých predstaviteľov administratívy tieto bomby „môžu zničiť celé bloky [domov]“. Médiá tiež informovali, že prezident Biden možno čoskoro schváli predaj stíhačiek F-15 Izraelu za 18 miliárd dolárov.„Rada OSN pre ľudské práva dnes prijala rezolúciu, v ktorej vyzýva na úplné zastavenie predaja zbraní Izraelu. Cieľom rezolúcie je zabrániť ďalšiemu porušovaniu medzinárodného práva. Namiesto schvaľovania ďalších dodávok zbraní a ďalšieho zarábania na situácii, ktorú Medzinárodný súdny dvor označil za možnú genocídu, musí prezident Biden zabezpečiť, aby Spojené štáty využili svoj vplyv a urobili všetko, čo je v ich moci, na presadenie okamžitého prímeria,“ uviedla Heba Morayef.