Nie ste slobodní a slobodné, keď sa nemôžete rozhodovať o svojom vlastnom tele. Nie ste slobodné a slobodní, keď nemôžete rozhodovať o svojej budúcnosti.  

Každý človek má právo rozhodovať o svojej plodnosti, právo na reprodukčnú autonómiu. Obzvlášť dôležité je to pre ženy, dievčatá a všetkých ľudí, ktorí môžu otehotnieť.   

Napriek tomu stále existuje bezpočet prekážok, ktoré ľuďom bránia v prístupe k interrupcii. Interrupcie sa spájajú s kriminalizáciou, spoločenskou stigmou, viacnásobnou diskrimináciou a marginalizáciou.   

Na to, aby sa tento stav podarilo zmeniť, treba aj vašu pomoc. Budúcnosť, v ktorej sa právo na interrupciu bude všeobecne rešpektovať, dokážeme vybudovať len prostredníctvom širokej podpory a množstva veľkých aj malých skutkov.  V rámci kampane Tisíc spôsobov, ako podporiť právo na interrupciu prinášame kreatívne možnosti, ako povedať svetu, že právo na interrupciu je ľudské právo. 

Čo je interrupcia a prečo je dôležité, aby k nej mali prístup všetky osoby, ktoré ju potrebujú

Interrupcia je lekársky zákrok, ktorým sa preruší tehotenstvo. Ide o základnú zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú milióny žien, detí a ďalších ľudí, ktorí môžu otehotnieť. Odhaduje sa, že každoročne končí interrupciou štvrtina všetkých tehotenstiev na svete.   

Na miestach, kde je interrupcia legálna a dostupná a kde sa menej spája so spoločenskou stigmou, je podstúpenie interrupcie bezpečné a bez rizika.  

Avšak na miestach, kde spoločnosť interrupcie stigmatizuje, kriminalizuje alebo obmedzuje, sa ľudia musia uchyľovať k podstupovaniu interrupcií nebezpečným spôsobom. Každoročne sa na svete vykoná odhadom 25 miliónov nebezpečných interrupcií, obrovská väčšina z nich v menej rozvinutých krajinách. Interrupcie vykonané v nebezpečných podmienkach a nebezpečným spôsobom môžu skončiť fatálne pre osoby, ktoré ich podstupujú – vážnymi zdravotnými následkami alebo aj smrťou. 

Všetci ľudia majú právo na telesnú autonómiu. To je ďalší dôvod, prečo by každý, kto môže otehotnieť, mal mať prístup k interrupcii. Veľa ľudí, obzvlášť z historicky marginalizovaných komunít, však čelí sociálnym, ekonomickým a politickým podmienkam, ktoré výrazne obmedzujú ich možnosti a schopnosť uplatňovať si právo na reprodukčnú autonómiu.  

Čo je reprodukčná spravodlivosť 

Černošské a intersekcionálne feministky v USA zaviedli termín reprodukčná spravodlivosť. Tento termín poukazuje na prepojenie rodovej rovnosti, sexuálnych a reprodukčných práv a sociálnej spravodlivosti.   

Reprodukčná spravodlivosť je odpoveďou na otázky demografickej kontroly, telesného sebaurčenia, práv prisťahovalcov a prisťahovalkýň, ekonomickej a environmentálnej spravodlivosti, suverenity, ale aj militarizmu a trestnoprávnej nespravodlivosti, ktoré tvoria rámec individuálnych ľudských práv prostredníctvom útlaku, ktorému sú vystavené celé skupiny alebo komunity.

Loretta J. Ross – akademička, feministka a aktivistka z USA 

Hnutie za reprodukčnú spravodlivosť požaduje, aby štáty riešili problémy sociálnych, ekonomických a politických nerovností. Tie ľuďom z najväčšmi marginalizovaných komunít nedovoľujú uplatňovať si sexuálne a reprodukčné práva. 

Prekážky v prístupe k interrupcii  

Keď sa ľuďom odopiera prístup k interrupčnej starostlivosti, napríklad v dôsledku obmedzujúcich zákonov alebo kriminalizácie interrupcií, ohrozuje to ich možnosti a schopnosť realizovať reprodukčnú autonómiu a ľudské práva.   

Ale legislatíva nie je jediným, čo bráni ľuďom vyhľadať interrupciu.   

Niektorí ľudia nemôžu podstúpiť interrupciu, pretože si nemôžu dovoliť vziať si voľno z práce, aby sa dostavili na vyšetrenia. Iné osoby si nemôžu dovoliť cestovať do inej krajiny, kde by im mohli poskytnúť interrupčnú zdravotnú starostlivosť. Ľudia, ktorí potrebujú interrupciu, sa stretávajú aj so spoločenskou stigmou, ktorá im sťažuje uplatnenie ich práv. 

Na to, aby sa podarilo vytvoriť lepšiu budúcnosť, v ktorej bude právo na interrupciu zaručené pre všetkých, nestačí dekriminalizovať interrupcie. Musíme tiež odstrániť hlboko zakorenené sociálne, kultúrne a ekonomické prekážky v uplatňovaní si reprodukčných práv. 

Kriminalizácia interrupcií 

Ľudia na celom svete čelia rôznym prekážkam v prístupe k interrupcii. V niektorých krajinách – ako sú napríklad Spojené štáty, Sierra Leone, Poľsko a Maroko – je podstúpenie interrupcie alebo pomoc pri interrupcii trestným činom. Zákony, ktoré obmedzujú interrupcie, sa v jednotlivých krajinách líšia. Na niektorých miestach ukladajú osobám, ktoré vyhľadajú interrupciu, doživotný trest odňatia slobody – napríklad v Rovníkovej Guinei a Zambii. Ďalšie zákony postihujú osoby, ktoré napomáhajú iným pri interrupcii. 

V niektorých krajinách zákony povoľujú interrupciu len za určitých okolností. Medzi tieto výnimky patria prípady, keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu; ak sa zistí vážne a smrteľné poškodenie plodu; alebo ak tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie tehotnej osoby. Avšak len malá časť interrupcií súvisí s týmito dôvodmi. To znamená, že ak zákony pripúšťajú takéto úzke výnimky, stále bránia väčšine ľudí v plnom uplatňovaní ich reprodukčných práv. 

Kriminalizácia interrupcií silno zasahuje ľudí z marginalizovaných skupín obyvateľstva. Zdravotnícke služby sú vo všeobecnosti menej dostupné pre nízkopríjmové skupiny, ľudí na úteku a migrujúcich, LGBTI+ ľudí či rasizované a pôvodné obyvateľstvo. To znamená, že pre niektorých ľudí je ťažšie vyhľadať bezpečné zdravotnícke služby v zahraničí alebo získať prístup k súkromnej zdravotnej starostlivosti. 

Napriek desaťročiam stigmatizácie a dezinformácií väčšina ľudí sa zhoduje na tom, že interrupcie by mali byť legálne. Mnohí však nevedia, kde a akým spôsobom by mohli vyjadriť, že podporujú právo na interrupciu. Preto často počuť hlasnejšie menšinu, ktorá chce právo na interrupciu obmedziť. 

Prípadová štúdia: Maroko

Ouiam* pochádza z chudobnej vidieckej rodiny. Vydala sa v 16 rokoch a narodilo sa jej dieťa. Krátko nato jej manžel zahynul pri autonehode. Dvakrát si našla partnera, aby „získala ochranu“ pre seba a svoje dieťa – s každým z nich otehotnela. V oboch prípadoch chcela podstúpiť interrupciu, ale nepodarilo sa jej to. V Maroku je interrupcia takmer za každých okolností trestná. Ženy žijúce v chudobe si nemôžu dovoliť podstúpiť interrupciu v tajnosti. 

Keď Ouiam zlyhal posledný pokus o interrupciu, podala na polícii (gendarmerie) sťažnosť, že biologický otec nechce uznať otcovstvo. Muža i Ouiam zatkli – ju obvinili zo sexuálneho styku mimo manželstva a odsúdili na štyri mesiace väzenia a pokutu. Mužova manželka sa rozhodla, že naňho nepodá sťažnosť pre cudzoložstvo, a tak ostal na slobode. 

Ouiam začala rodiť doma 20 dní po prepustení z väzenia. Mala ťažký a komplikovaný pôrod. Vlastná komunita sa jej vyhýbala, nemohla si nájsť prácu. Rozhodla sa dať svoje deti do sirotinca, aby nemuseli čeliť zlému zaobchádzaniu v komunite. 

„V tehotenstve som trpela sama, celkom bez pomoci v zlých životných podmienkach vo väzení, kde ma obťažovali. Teraz moje deti žijú v sirotinci. 

Moja matka mi to vyčíta. Keby som mohla ísť na interrupciu, nemala by som dnes zo života peklo. Nemám ani zdravie, ani prácu, ani úctu druhých ľudí, dokonca ani svoje deti, nič.“ 

^{*Meno sme zmenili v záujme ochrany jej identity.} 

Interrupcia ako spoločenská stigma 

Dokonca aj v krajinách, kde je interrupcia legálna, môže byť ťažko dostupná. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú dostupnosť interrupcie, patria náklady, vzdialenosť od služieb, stigmatizácia či konzervatívne postoje posilnené náboženstvom. Napríklad zdravotnícky personál môže odmietať vykonať interrupciu z dôvodu vierovyznania alebo výhrady vo svedomí. 

Prípadová štúdia: Severné Írsko 

Louise* mala vzťah s mužom, s ktorým bola tri roky, keď prvýkrát otehotnela. Louise povedala Amnesty, že hoci vždy chcela mať deti, vzťah s týmto mužom nebol bezpečný. 

„Počas prvých dní tehotenstva som zažívala násilie, fyzické aj psychické. Keď ma vtedajší partner fyzicky napadol a spôsobil mi zranenia, vedela som, že toto tehotenstvo nemôžem podstúpiť. Takéto prostredie by bolo nebezpečné pre mňa aj pre dieťa,“ povedala Louise. 

Napriek tomu, že interrupcie v Severnom Írsku pred niekoľkými rokmi dekriminalizovali, Louise nemala prístup k interrupčným službám, pretože žije v odľahlej dedine. Cestovať do Anglicka, kde je lepší prístup k interrupcii, pre ňu neprichádzalo do úvahy kvôli nákladom. Louise sa rozhodla zaobstarať si interrupčné tabletky online a tehotenstvo ukončiť sama, čo je v mnohých krajinách sveta vrátane Severného Írska nezákonné. 

„Mala som pocit, že nemám na výber. Cesta do Anglicka by stála viac ako dvesto libier a okrem toho by som musela vysvetliť, prečo tam cestujem. Nemohla som sa dostať k interrupcii ani prostredníctvom miestnej kliniky, pretože naša dedina je veľmi malá, obávala by som sa, že niekto sa to dozvie. Kúpila som si preto tabletky cez internet a interrupciu som si urobila doma. Bola to desivá, bolestivá skúsenosť, pri ktorej som bola celkom sama,“ uviedla Louise. 

Pre ľudí v Severnom Írsku, ako je Louise, je interrupcia životne dôležitý zákrok, vďaka ktorému môžu žiť dôstojne a nezávisle rozhodovať o sebe a svojej budúcnosti. 

„Teším sa, že raz budem mať dieťa, v takom čase a na takom mieste, kde sa budem cítiť bezpečne. Ak by som vtedy musela pokračovať v tehotenstve, obávam sa, že ja alebo dieťa by sme sa mohli ocitnúť vo veľmi nebezpečnej situácii,“ povedala Louise. 

^{*Meno sme zmenili v záujme ochrany jej identity.} 

Ako súvisí interrupcia s ľudskými právami 

Každý človek má právo na život, právo na zdravie a právo žiť bez násilia, diskriminácie, mučenia a krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania. 

Prístup k interrupcii má zásadný význam pri ochrane týchto a všetkých ostatných ľudských práv, ktoré chráni medzinárodné právo v oblasti ľudských práv.  

Obrázok: Právo na interrupciu sa spája s mnohými právami zakotvenými vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ako sú napríklad právo na nediskrimináciu a právo žiť bez mučenia. 

Každý človek má právo na zdravie 

Takmer každému úmrtiu a zraneniu v dôsledku interrupcie vykonanej v nebezpečných podmienkach sa dá predchádzať. 

Vieme, že kriminalizácia interrupcie nezastaví, vedie len k tomu, že sú menej bezpečné. Následkom obmedzení prístupu k interrupciám alebo ich kriminalizácie sa tehotné ženy – najmä tie z marginalizovaných komunít, ktoré si nemôžu dovoliť cestovať ani vyhľadať súkromnú starostlivosť – môžu uchýliť k nebezpečným, utajeným interrupciám. 

Interrupcie v nebezpečných podmienkach sú celosvetovo treťou najčastejšou príčinou úmrtnosti matiek, ktorej sa dá predchádzať. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú tiež každoročne príčinou piatich miliónov prípadov hospitalizácie so zdravotnými následkami, ktorým sa dalo z veľkej časti predísť. 

Preto je prístup k bezpečným interrupciám otázkou verejného zdravia a je dôležitou súčasťou nášho práva na zdravie. 

Každý človek má právo na nediskrimináciu 

Ženy a dievčatá 

Odopieranie interrupcií je formou rodovej diskriminácie žien a dievčat a všetkých ostatných osôb, ktoré môžu otehotnieť. 

Uznali to viaceré orgány OSN, ktoré monitorujú implementáciu ľudských práv štátmi, vrátane Výboru pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW). 

LGBTI+ ľudia 

Cisrodové ženy a dievčatá (ženy a dievčatá, ktorým bolo pri narodení pripísané ženské pohlavie) nie sú jediné osoby, ktoré potrebujú prístup k interrupcii. Každý človek, ktorý môže otehotnieť, môže potrebovať interrupčné služby – to sa týka aj intersex osôb, transrodových mužov a chlapcov či osôb s rôznou rodovou identitou, ktorým reprodukčné orgány umožňujú otehotnieť. 

Snahy zlepšiť prístup k interrupcii musia zohľadňovať špecifické potreby LGBTI+ osôb, ktoré sa po vyhľadaní interrupčnej starostlivosti pravdepodobne stretnú s viacnásobnou diskrimináciou a stigmatizáciou. Napríklad transrodové a rodovo nekonformné osoby častejšie uvádzajú, že v zdravotníckych zariadeniach čelili obťažovaniu a často sa stretávajú s upieraním zdravotnej starostlivosti kvôli ich rodovej identite. 

Každý človek má právo na telesnú a reprodukčnú autonómiu 

Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv jasne stanovuje, že rozhodnutia o vašom tele patria len vám – toto sa nazýva telesná autonómia. Právo samostatne rozhodovať o svojom reprodukčnom živote sa nazýva reprodukčná autonómia. 

Nútiť inú osobu, aby pokračovala v nechcenom tehotenstve alebo aby vyhľadala nebezpečný potrat, je porušením jej ľudských práv vrátane práva na súkromie a telesnú a reprodukčnú autonómiu. 

Za mnohých okolností hrozí osobám, ktoré nemajú inú možnosť, ako uchýliť sa k nebezpečnému potratu, aj trestné stíhanie a trest vrátane odňatia slobody. Okrem toho môžu čeliť krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, diskriminácii a vylúčeniu z dôležitej zdravotnej starostlivosti po interrupcii. 

Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že jedným z prvých krokov, ktoré by mali urobiť štáty na zamedzenie škodlivých dôsledkov kriminalizácie interrupcií vrátane úmrtí a zranení matiek, je zabezpečiť prístup k sexuálnej výchove pre všetkých ľudí vrátane dospievajúcich. Zároveň by štáty mali pre všetkých zaručiť prístup k účinnej antikoncepcii, bezpečným interrupciám a včasnej zdravotnej starostlivosti v prípade komplikácií. 

Obrankyne a obrancovia ľudských práv presadzujú právo na interrupciu 

Ľudia, ktorí bránia právo na interrupciu, sa na celom svete stávajú terčom útokov. Sú to aktivistky a aktivisti, lobisti a advokátky, pedagógovia, dobrovoľníčky, ktoré ponúkajú oporu a sprevádzanie na klinikách či pri zdravotných úkonoch v domácom prostredí, ale aj zdravotnícky personál a ďalší. 

Títo ľudia sa stretávajú so stigmatizáciou, fyzickými a verbálnymi útokmi, zastrašovaním a vyhrážkami. V niektorých štátoch zákon ich aktivity kriminalizuje a čelia nespravodlivému stíhaniu, vyšetrovaniu a zatýkaniu. Napriek nepriateľskému prostrediu a nedostatočnému uznaniu však pokračujú vo svojej práci. Pomáhajú tak nespočetnému množstvu žien, dievčat a ostatných ľudí, ktorí môžu otehotnieť, získať prístup k svojmu právu interrupciu. 

Táto široká skupina obrankýň a obrancov ľudských práv tvorí skutočne nezastaviteľné hnutie. 

Brániť právo na interrupciu znamená podstupovať riziká a čeliť vyhrážkam 

Kriminalizácia a reštriktívne zákony týkajúce sa interrupcií bránia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti poskytovať svojim pacientkam najlepšiu starostlivosť na základe overenej lekárskej praxe a v súlade s profesionálnou etikou. 

Kriminalizácia interrupcií má ochromujúci účinok na poskytovateľov a poskytovateľky interrupčných služieb. Obavy z trestnoprávnej zodpovednosti ich odrádzajú od vykonávania interrupcií a vedú k ešte prísnejšiemu uplatňovaniu obmedzení, než vyžaduje zákon. 

Odrádza tiež ženy, dievčatá a ostatné tehotné osoby od toho, aby vyhľadali lekársku starostlivosť v prípade komplikácií po podstúpení interrupcie v nebezpečných podmienkach, ale aj pri rôznych iných komplikácií súvisiacich s tehotenstvom. 

Prípadová štúdia: „Zelená vlna“ 

Zákonodarcovia a zákonodarkyne v mnohých krajinách na celom svete sa usilujú o ďalšie obmedzenie prístupu k interrupciám. V Latinskej Amerike sa naopak ženskému hnutiu Marea Verde podarilo dosiahnuť kedysi nepredstaviteľné zmeny v zákone o interrupciách. Argentína legalizovala interrupcie v roku 2020 a v roku 2021 ju nasledovalo aj Mexiko. V roku 2022 dekriminalizovali interrupcie v Kolumbii. 

Názov hnutia, v preklade „Zelená vlna“ alebo „Zelený príliv“, vychádza zo symboliky zelenej šatky, ktorú roky používa feministické a ľudskoprávne hnutie v krajinách Latinskej Ameriky bojujúce za legalizáciu interrupcií, ale aj proti femicíde a diskriminácii žien. 

Kľúčovou krajinou pre napredovanie „Zelenej vlny“ je Argentína. V roku 2018 sa v jej hlavnom meste Buenos Aires zišli státisíce dievčat a žien, ktoré vyzvali zákonodarcov na dekriminalizáciu a zabezpečenie bezpečného prístupu k interrupciám. Tieto ženy boli súčasťou obrovskej kampane, v ktorej sa spojili rôzne iniciatívy a organizácie vrátane Amnesty International Argentína a jednotne žiadali zmenu škodlivej interrupčnej politiky. 

Od prevratnej legislatívnej zmeny, ktorou v  decembri 2020 v Argentíne legalizovali interrupcie, uplynuli viac ako tri roky. Krajina za ten čas zaznamenala pozoruhodné zníženie miery úmrtnosti matiek. To opäť dokazuje, že liberalizácia interrupčných zákonov chráni zdravie aj život tehotných osôb. 

Ako Amnesty bráni právo na interrupciu? 

V Amnesty International veríme, že každý človek by mal mať možnosť slobodne si uplatňovať právo na telesnú autonómiu. Patrí k tomu aj samostatné rozhodovanie o svojom reprodukčnom živote vrátane rozhodnutí, kedy a či vôbec mať deti. 

Zákony týkajúce sa interrupcií musia rešpektovať, chrániť a napĺňať ľudské práva tehotných osôb a nesmú ich nútiť k tomu, aby vyhľadávali nebezpečné interrupcie. 

Preto vyzývame štáty na celom svete, aby si splnili svoju povinnosť a zaručili právo na bezpečnú interrupciu pre všetky osoby, ktoré ju môžu chcieť podstúpiť, a aby rešpektovali a chránili práva všetkých ľudí, ktorí bránia právo na interrupciu. 

Viac noviniek