Amnesty International považuje akékoľvek pokusy Ruskom podporovaných ozbrojených skupín „súdiť“ ukrajinských vojnových zajatcov pred takzvaným „medzinárodným tribunálom“ v Mariupole za nezákonné a neprijateľné. Toto porušovanie ľudských práv ukrajinských vojnových zajatcov je ďalším aktom krutosti v meste, ktorého obyvateľstvo si počas ruskej agresie na Ukrajine vytrpelo už mnohé.
Počas uplynulých dní sa na sociálnych sieťach objavilo viacero znepokojivých fotografií a správ z Mariupoľu. Podľa týchto informácií ruské sily v budove mariupoľskej filharmónie budujú z mreží provizórne cely určené na zadržiavanie vojnových zajatcov pred tým, ako budú „postavení pred súd“. Investigatívne laboratórium Amnesty International, ktoré je súčasťou Programu zameraného na výskum a dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách, potvrdilo, že fotografie zverejnené na facebookovej stránke mestského zastupiteľstva Mariupoľu zodpovedajú interiéru mariupoľskej filharmónie.
Medzinárodné právo zakazuje štátu, ktorý zadržiava vojnových zajatcov, týchto ľudí trestne stíhať a trestať za účasť na bojových akciách alebo za činy, ktoré vykonali v súlade s vojnovým právom. Vojnoví zajatci však môžu byť vyšetrovaní a súdení v prípade podozrenia zo spáchania vojnových zločinov. V taktomto prípade, podľa tretieho Ženevského dohovoru, majú vojnoví zajatci právo na riadny a spravodlivý súdny proces, ku ktorému môže dôjsť len na riadne zriadenom medzinárodnom súde.
„Akékoľvek snahy ruských orgánov ‚súdiť‘ ukrajinských vojnových zajatcov v Mariupole pred tzv. medzinárodnými tribunálmi, ktoré zriadili ozbrojené skupiny de facto pod ruským velením, sú nezákonné a neprijateľné,“ uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.
„Medzinárodné humanitárne právo zakazuje zriaďovať súdy výhradne na súdenie vojnových zajatcov. Rusko týmto spôsobom úmyselne zbavuje vojnových zajatcov práva na spravodlivý súdny proces, čím pácha vojnový zločin. Ženevské dohovory zároveň jasne zakazujú trestné stíhanie vojnových zajatcov za účasť na bojoch.
Inscenovaním takýchto fiktívnych ‚súdnych procesov‘ Rusko ako okupačná mocnosť zosmiešňuje koncept spravodlivosti a súdne konania premieňa na nástroj propagandy. To, že z nich zároveň robí aj ‚verejné predstavenie‘, je obzvlášť odsúdeniahodné. Vzhľadom na nedávne obliehanie a útoky ruských síl, ktoré mesto zrovnali zo zemou, je výber Mariupoľu ako sídla týchto ‚súdnych procesov‘ prejavom neuveriteľnej krutosti,“ doplnil Rado Sloboda.
Rozsiahly výskum Amnesty International dospel k záveru, že ruské vojenské jednotky v marci pri leteckom útoku na divadlo v Mariupole zámerne útočili na civilné obyvateľstvo, čo predstavuje vojnový zločin.
Práva ukrajinských vojnových zajatcov
Ruská armáda a ozbrojené skupiny podporované Ruskom musia umožniť nezávislým pozorovateľom plný prístup k ukrajinským vojnovým zajatcom. Amnesty International sa stotožňuje s obavami agentúry OSN pre ľudské práva (OHCHR), že ukrajinských vojnových zajatcov zadržiavajú bez prístupu k nezávislým pozorovateľom, čím ich „vystavujú riziku mučenia s cieľom získať od nich vynútené priznanie.“
Amnesty International zároveň zdieľa obavy OHCHR, že verejné vyhlásenia ruských predstaviteľov o tom, že ukrajinských vojnových zajatcov považujú za „vojnových zločincov“, priamo narúšajú prezumpciu neviny ako základnú záruku spravodlivého súdneho procesu.
Amnesty International v Rusku počas uplynulých rokov zdokumentovala početné prípady porušovania práva na spravodlivý súdny proces. Bežnou súčasťou konania ruských orgánov pritom bolo aj mučenie, falšovanie dôkazov a politicky motivované trestné stíhanie. Podobné prípady porušovania ľudských práv organizácia zdokumentovala aj na časti území východnej Ukrajiny, kde po tom, ako nad nimi prevzali kontrolu ozbrojené skupiny podporované Ruskom, zaznamenala únosy, vraždy, mučenie a ďalšie potláčanie disentu. Obavy z takéhoto porušovania ľudských práv preto výrazne narastajú, keď práve skupiny podporované Ruskom plánujú „súdne procesy“ s vojnovými zajatcami v Mariupole.
Amnesty International zároveň vyzýva medzinárodné spoločenstvo na okamžité vyšetrenie ďalších potenciálnych vojnových zločinov vrátane výbuchu v obci Olenivka, pri ktorom 29. júla zahynulo viac ako 50 ukrajinských vojnových zajatcov zadržiavaných ozbrojenými silami tzv. Doneckej ľudovej republiky. Ruské orgány majú povinnosť umožniť medzinárodným vyšetrovateľom prístup na toto miesto a začať komplexné vyšetrovanie výbuchu.
Tretí Ženevský dohovor
Články 82 až 108 tretieho Ženevského dohovoru vyžadujú ochranu vojnových zajatcov, ktorí čelia trestnému stíhaniu, a podľa článku 84 dohovoru ich môžu súdiť len súdy, ktoré dokážu poskytnúť „všeobecne uznávanú základnú záruku nezávislosti a nestrannosti“.
Článok 13 dohovoru uvádza, že „s vojnovými zajatcami sa musí za každých okolností zaobchádzať ľudsky. Akýkoľvek nezákonný čin alebo zanedbanie starostlivosti zo strany štátu, ktorý ich zajal, ktoré by viedli k smrti alebo vážnemu ohrozeniu zdravia vojnového zajatca vo väzbe, je zakázaný a považuje sa za vážne porušenie tohto dohovoru. Žiadny vojnový zajatec nesmie byť podrobený mrzačeniu ani lekárskym či vedeckým experimentom alebo zásahom, ktoré nie sú podložené zdravotným stavom daného väzňa a vykonané v jeho záujme. Vojnoví zajatci zároveň musia byť za každých okolností chránení pred násilím, vyhrážkami, urážkami a vystavením verejnej pozornosti.“
Zodpovednosť za vojnové zločiny
Amnesty International od začiatku ruskej invázie na Ukrajine dokumentuje ruské vojnové zločiny a porušenia medzinárodného humanitárneho práva spáchané počas ruskej agresie na Ukrajine. Všetky doteraz publikované výstupy Amnesty International vrátane aktualizovaných správ, reportáží a výskumov nájdete na tomto odkaze.
Amnesty International opakovane vyzýva na vyvodenie zodpovednosti voči ruským ozbrojeným silám zodpovedným za porušovanie ľudských práv na Ukrajine. Organizácia zároveň víta prebiehajúce vyšetrovanie Medzinárodného trestného súdu týkajúce sa vojnových zločinov, ktoré ruská armáda spáchala na Ukrajine. Komplexné vyvodenie zodpovednosti za zločiny, ku ktorým pri ruskej invázii došlo, si bude vyžadovať spoločné úsilie OSN a jej orgánov, ako aj iniciatívy na štátnej úrovni v súlade so zásadou univerzálnej jurisdikcie.