Amnesty International vydala novú výskumnú správu, v ktorej sa venuje zodpovednosti autonómnych orgány v severovýchodnej Sýrii za rozsiahle porušovanie práv viac ako 56 000 väzňov a väzenkýň. Podľa odhadov ide o 11 500 mužov, 14 500 žien a 30 000 detí, ktorých a ktoré zadržiavajú v najmenej 27 zadržiavacích zariadeniach a dvoch zadržiavacích táboroch (Al-Hol a Roj).
Amnesty v správe s názvom Následky: Nespravodlivosť, mučenie a smrť vo väzbe na severovýchode Sýrie dospela k záveru, že desaťtisíce ľudí, ktorých zadržiavajú po územnej porážke ozbrojenej skupiny Islamský štát (ISIS), čelia systematickému porušovaniu ľudských práv a hromadne umierajú v dôsledku neľudských podmienok v zadržiavacích zariadeniach. Autonómne orgány, ktoré zadržiavacie zariadenia spravujú, sú hlavným miestnym partnerom vlády USA a ďalších členských krajín koalície, ktorá porazila ISIS na severovýchode Sýrie. USA sa pritom podieľajú na väčšine aspektov systému zadržiavania.
Svojvoľné zadržiavanie civilistov a civilistiek vrátane preživších násilia zo strany ISIS
Viac ako päť rokov po územnej porážke ISIS miestne orgány svojvoľne zadržiavajú desaťtisíce ľudí na neurčito. Mnohé zo zadržiavaných osôb čelia neľudským podmienkam a mučeniu. To zahŕňa kruté bitky, držanie v namáhavých polohách, elektrické šoky či rodovo podmienené násilie. Tisíce ľudí nútene zmizli, ženy boli nezákonne odlúčené od svojich detí. Medzi zadržiavanými osobami sú pritom aj preživšie a preživší násilia zo strany ISIS vrátane desiatok alebo dokonca stoviek jezídov a jezídok. Mnohé zadržiavané ženy a dievčatá boli donútené uzavrieť manželstvo s členmi ISIS. Mnohí zadržaní chlapci a mladí muži sa stali obeťami núteného vojenského náboru detských bojovníkov ISIS.
Generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard upozorňuje, že autonómne orgány sa dopustili vojnových zločinov mučenia a iného krutého zaobchádzania. Okrem toho pravdepodobne spáchali aj vojnový zločin vraždy.
„Deti, ženy a muži, ktoré a ktorých držia v týchto zadržiavacích táboroch a zariadeniach, zažívajú šokujúco kruté zaobchádzanie a násilie. V tomto systéme zomreli stovky ľudí, ktorých smrti sa dalo predísť. Vláda USA pri vytváraní a udržiavaní tohto systému zohrala kľúčovú úlohu a teraz musí zohrať úlohu pri jeho transformácii.
Tento systém zadržiavania porušuje práva ľudí, ktorých miestne orgány považujú za napojených na ISIS. Systém zároveň zlyhal pri zabezpečení spravodlivosti a zodpovednosti pre obete, preživších a pozostalých obetí zločinov spáchaných ISIS.
Zatiaľ čo hrozba ISIS je naďalej reálna na celom svete, porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v severovýchodnej Sýrii, len upevňuje spôsobené krivdy. [Aktuálny stav vychováva] generáciu detí, ktoré poznajú len systémovú nespravodlivosť. Autonómne orgány, členské krajiny koalície pod vedením USA aj OSN musia konať, aby napravili spáchané krivdy a ukončili cyklus porušovania ľudských práv a násilia,“ uviedla Callamard.
Úloha koalície pod vedením USA
V roku 2014 ministerstvo obrany USA vytvorilo a viedlo koalíciu štátov s cieľom „zvrhnúť a zničiť“ ISIS. Koalíciu tvorí 29 štátov, vláda USA je však zďaleka jej najvplyvnejším členom. USA určujú stratégiu a plánujú získavanie zdrojov a vykonávanie misie koalície. Koalícia pod vedením USA s finančnou podporou amerického Kongresu zrekonštruovala existujúce väzenské zariadenia, vybudovala nové a často v nich vykonáva kontrolné návštevy.
Ministerstvo obrany USA poskytlo Sýrskym demokratickým silám (SDF) a ich spriateleným bezpečnostným zložkám stovky miliónov dolárov. Koalícia pritom zohráva kľúčovú úlohu aj v prebiehajúcich spoločných operáciách, ktorých výsledkom je presun osôb do väzby SDF a uľahčenie repatriácie osôb zadržiavaných v severovýchodnej Sýrii do tretích krajín vrátane Iraku.
Medzi zadržiavanými osobami sú Sýrčania, Iračanky a cudzí štátni príslušníci a príslušníčky približne 74 ďalších krajín. Väčšinu z nich zadržali vojaci koalície začiatkom roka 2019, počas záverečných bojov s ISIS o územie severovýchodnej Sýrie. Týchto ľudí väznia v dvoch typoch zariadení: v uzavretých budovách tzv. zadržiavacích zariadení a v uzavretých zadržiavacích táboroch pod holým nebom. Tento zadržiavací systém spravujú autonómne orgány regiónu severnej a východnej Sýrie. Autonómne orgány pozostávajú zo zložiek SDF, ďalších bezpečnostných síl pridružených k SDF a civilného krídla SDF, Demokratickej autonómnej správy severnej a východnej Sýrie (DAANES).
Vláda USA prispela k vytvoreniu a rozšíreniu systému prevažne nezákonného zadržiavania
„Vláda USA prispela k vytvoreniu a rozšíreniu systému prevažne nezákonného zadržiavania. Ten je známy systémovo nastavenými neľudskými a ponižujúcimi podmienkami, nezákonným zabíjaním a rozsiahlym používaním mučenia. USA poskytli miestnym zložkám podporu, ktorá mohla slúžiť na čiastočné zlepšenie podmienok vo väzniciach a zmierniť porušovanie ľudských práv. Tieto zásahy však zďaleka nesplnili požiadavky medzinárodného práva,“ uviedla Callamard.
Callamard zároveň upozorňuje, že miestne autonómne orgány, vláda USA, ostatní členovia koalície a OSN musia spolupracovať a naliehavo vypracovať komplexnú stratégiu, aby súčasný hanebný systém zadržiavania v severovýchodnej Sýrii zmenili na taký, ktorý bude v súlade s medzinárodným právom. Zároveň musia hľadať riešenia, ktoré povedú k skutočnému vyvodeniu zodpovednosti voči páchateľom brutálnych zločinov z radov ISIS.
Rozhovory s preživšími sú desivým svedectvom o porušovaní ľudských práv a mučení
Yusuf*, ktorý je jedným z 8 mužov v zadržiavacom zariadení Sini (spravovanom jednotkami SDF) na okraji mesta Al-Shaddadi v guvernoráte Hasakah, povedal: „Nebol to konkrétny deň alebo konkrétna hodina, ani spôsob mučenia… Najhoršie bolo, keď prišli do miestnosti… držali plastové rúry, káble, oceľové rúry a bili nás na celom tele… Každých 15 dní nás vyviedli von, na dvor, úplne nahých… [Dozorcovia] znásilňovali ľudí palicou… Raz ma [z cely] vyviedli spolu s ďalším mužom… Priniesli elektrický kábel z generátora a mučili nás elektrinou… Myslím, že chlap vedľa mňa zomrel. Prestal sa hýbať a kričať… Dosiahol som bod, keď som už nedokázal kričať.“
Muži spomínali na prípady, keď im pred očami zomreli priatelia a spoluväzni. Jeden zo zadržaných uviedol, že keď väzenské orgány jedného dňa v roku 2020 vypli ventilátor odsávajúci vlhkosť, v cele, kde ho držali, zomrelo 17 ľudí. Podľa troch zadržaných boli telá osôb, ktoré zomreli v Sini, uložené do masového hrobu, ktorý nazývali „priekopa“.
Abbás* povedal Amnesty International, že v decembri 2021 navštívili zariadenie vojaci USA: „Poznáme Američanov, prichádzajú so svojimi zbraňami a psami… [Skontrolovali] väznicu, prehľadali nás a všetky naše cely… Mohli vidieť krv na stene. Mohli vidieť ľudí, ktorí mali zranenia spôsobené mučením.“
Rodovo podmienené násilie, sexuálne násilie a vynútené priznania
V decembri 2023 držali autonómne orgány v zadržiavacích táboroch Al-Hol a Roj viac ako 46 600 ľudí. Prevažnú väčšinu z nich (približne 94 %) tvorili deti a ženy. Proti zadržiavaným nikdy nevzniesli obvinenie, a tak títo ľudia nedostali možnosť odvolať sa proti svojmu zadržiavaniu pred nezávislým súdom. Ľudia v oboch táboroch dodnes čelia nehygienickým, neľudským a život ohrozujúcim podmienkam. Nemajú pritom dostatočný prístup k jedlu, vode a zdravotnej starostlivosti. 30-ročná Layla* povedala, že „život tu je pomalá, bolestivá smrť.“
V tábore Al-Hol často dochádza k rodovo podmienenému násiliu vrátane útokov na ženy zo strany príslušníkov ISIS za údajné „morálne“ priestupky. Ženy tiež čelia sexuálnemu zneužívaniu zo strany príslušníkov bezpečnostných síl aj súkromných osôb. Pre ohrozené ženy pritom neexistuje primeraný systém ochrany alebo podpory. Jedna zo žien, ktoré zažili násilie, povedala: „Dostávala som elektrické šoky. V tom čase som bola tehotná. Ten [vyšetrovateľ] to vedel, povedal mi: ‚Donútim ťa potratiť‘, a to sa mu aj podarilo.“
Desiatky sýrskych žien a malý počet dievčat premiestnili zo zadržiavacích táborov do zadržiavacích zariadení. Mnohé ženy, ktoré odsúdili za zločiny súvisiace s činnosťou ISIS, opísali Amnesty International, že ich k „priznaniu“ donútili mučením. Ich výpovede naznačujú, že niektoré ženy odsúdili v súvislosti s nenásilnými činmi, ktoré im umožnili prežiť v tábore Al-Hol.
Vyvodenie zodpovednosti, vyšetrenia násilia a oslobodenie nespravodlivo zadržiavaných osôb
„Zodpovedné vlády a inštitúcie by mali urýchlene preveriť identitu zadržiavaných osôb a v prípade, že nezistia oprávnené dôvody na ich zadržiavanie, mali by ich okamžite prepustiť na slobodu. Zamerať by sa mali najmä na preživšie a preživších zločinov spáchaných ISIS a ohrozené skupiny. Počas tohto procesu musia tiež zabezpečiť, aby okamžite prestalo páchanie násilia voči zadržiavaným osobám a aby sa správy o mučení a úmrtiach nezávisle vyšetrili,“ doplnila Callamard.
Počas troch návštev severovýchodnej Sýrie v období od septembra 2022 do augusta 2023 výskumný tím Amnesty International absolvoval rozhovory so 314 osobami v oboch zadržiavacích táboroch a v 10 zadržiavacích zariadeniach. Organizácia o svojich zisteniach intenzívne komunikovala s autonómnymi orgánmi a vládou USA v rámci brífingov a písomnej komunikácie. Každá z dotknutých strán odpovedala písomne.
Autonómne orgány vo svojej odpovedi zdôraznili ťažké podmienky, ktorým čelia, vrátane prebiehajúcich ozbrojených konfliktov. Kritizovali „medzinárodné spoločenstvo a globálnych partnerov“ za to, že si „neplnia svoje právne a morálne záväzky“. Zároveň uviedli, že medzinárodné spoločenstvo a krajiny, ktorých štátni príslušníci sú zadržiavaní v severovýchodnej Sýrii, „nechali riešenie dôsledkov boja s ISIS na miestne orgány“.
V reakcii amerického ministerstva zahraničných vecí sa uvádzalo úsilie USA o riešenie „vážnych humanitárnych a bezpečnostných problémov“ v severovýchodnej Sýrii. Ministerstvo vyzvalo všetkých aktérov v severovýchodnej Sýrii vrátane SDF, aby „dodržiavali ľudské práva“, a uviedlo, že spolupracuje so skupinami a jednotlivcami v SDF, ktorých „náležite preverili“. Ministerstvo tiež uviedlo, že jediným riešením je „repatriácia a návrat vysídlených osôb a zadržaných osôb do ich krajín pôvodu“, čo umožní postaviť páchateľov pred spravodlivosť, aby „sa zodpovedali za svoje zločiny v rámci príslušných súdnych procesov vedených v súlade s ľudskoprávnymi normami“.