TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
23. FEBRUÁRA 2024
Amnesty International pri príležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu upozorňuje, že ľudia na Ukrajine nedosiahnu spravodlivosť, kým Rusko neponesie zodpovednosť za všetky zločiny, ktoré ruské ozbrojené zložky spáchali od začiatku jeho vojenskej intervencie v Luhansku a Donecku a anexie Krymu v roku 2014.
Amnesty International od anexie ukrajinského Krymu v roku 2014 zdokumentovala množstvo beštiálnych zločinov ruskej armády. Tieto zločiny zahŕňajú úmyselné útoky na civilné obyvateľstvo a kritickú infraštruktúru, násilné zmiznutia, mimosúdne popravy, mučenie, nezákonné zbavenia slobody, násilné presuny civilistov či porušovanie práv vojnových zajatcov.
„Aj napriek tomu, že stále zúri vojna, dôkazy o každom jednom beštiálnom zločine [spáchanom na Ukrajine] je potrebné zachovať v najväčšej možnej miere. Osoby, ktoré nesú zodpovednosť za zločiny podľa medzinárodného práva, musia čeliť spravodlivosti bez ohľadu na to, ako dlho to bude trvať. Tieto zločiny nemajú premlčaciu dobu,“ uviedol Denis Krivošejev, zástupca riaditeľa Amnesty International pre východnú Európu a strednú Áziu.
Desať rokov trvajúci ozbrojený konflikt
Vo februári 2014 Rusko vyslalo svoje jednotky, aby obsadili ukrajinský polostrov Krym. Rusko nikdy verejne nepriznalo, že jeho ozbrojené zložky v tom istom roku vstúpili aj na územie východnej Ukrajiny. Amnesty International zverejnila dôkazy vrátane overených satelitných snímok a svedeckých výpovedí z roku 2014, ktoré potvrdzujú, že ruské jednotky v tomto čase vstúpili na územie Ukrajiny. Tento medzinárodný ozbrojený konflikt tak trvá už 10 rokov.
Ľudia na oboch stranách frontovej línie trpeli následkami vojny a porušovania ľudských práv. Aj keď toto utrpenie zasiahlo celú ukrajinskú populáciu, najviac sa dotklo ľudí v Doneckej a Luhanskej oblasti. Od roku 2014 do roku 2021 prišlo o život alebo utrpelo zranenia viac ako 10 000 ukrajinských civilistov a civilistiek. Počas prvého roka bojov bolo zaznamenaných mnoho prípadov porušení humanitárneho práva.
Potom ako Ruskom podporované ozbrojené skupiny vyhlásili Doneck a Luhansk za tzv. ľudové republiky, státisíce ľudí museli opustiť svoje domovy na východe Ukrajiny. Mnohí ľudia však zostali.
V Donecku som mala prácu a rodinu, ale v r. 2022 som sa rozhodla odísť
„V Donecku som mala kde bývať, prácu, aby som dokázala zabezpečiť stravu, a rodičov, ktorí podporovali mňa a moje dieťa. Bolo veľmi ťažké sledovať, čo sa deje s mojím domovom… Ale v roku 2022, keď tlak na získanie ruského pasu a zásahy do vyučovania začali byť príliš intenzívne, rozhodla som sa, že je čas odísť,“ povedala pre Amnesty Olha* z Donecka.
Od chvíle, keď Ruskom podporované ozbrojené skupiny prevzali kontrolu nad Doneckom a Luhanskom, obe oblasti sužovali únosy, mučenie a v mnohých prípadoch aj zabíjanie civilistov a civilistiek. Obyvatelia Slovjanska v rozhovore s Amnesty International uviedli, že v roku 2014 ozbrojená skupina uniesla miestneho pastora, jeho dvoch synov a dvoch návštevníkov kostola. Za ich vydanie žiadali výkupné vo výške 50 000 USD. Kým miestna komunita vyzbierala peniaze, únoscovia zabili všetkých päť zajatcov.
Podobné beštiálne zločiny sprevádzalo brutálne umlčiavanie akéhokoľvek disentu. Umlčiavaní boli predovšetkým ľudia pracujúci v médiách, akademičky, ľudskoprávni a iní aktivisti.
Tragicky povedomá ľudskoprávna katastrofa sa od začiatku úplnej invázie rozšírila na celé územie
Vo februári 2022 Rusko začalo úplnú inváziu na Ukrajinu. Tento akt agresie, ktorý predstavuje porušenie medzinárodného práva, rozšíril ľudskoprávnu katastrofu, akú opisujeme vyššie, na celé územie Ukrajiny.
„Tí, ktorí prežili [zabratie územia v roku] 2014, nám [na začiatku invázie v roku 2022] povedali: ‚toto je vojna, musíte sa evakuovať‘. Teraz viem, že mali pravdu. A až teraz viem pochopiť, ako sa cítili, keď museli opustiť svoj domov, začínať svoj život odznova. A to museli urobiť dvakrát,“ povedala v rozhovore s Amnesty Natália* zo severoukrajinského Černihova.
Vojnové zločiny, ktorých sa Rusko dopustilo v Kyjevskej oblasti počas prvých dní invázie v roku 2022, jasne ukázali model správania plný mučenia a nezákonného zabíjania civilistov a civilistiek. Väčšina týchto zabití sa javí ako mimosúdne popravy.
„Videla som Oleha ležať na zemi v kaluži krvi. […] Chýbala mu časť hlavy a silno krvácal z hlavy a z ucha. Kričala som a vojaci na mňa mierili puškami, Vykríkla som na nich ‚zastreľte aj mňa‘. Vojaci nás prinútili okamžite odísť. Nesmeli sme sa vrátiť, kým sa nestiahli z Buče. Olehovo telo zostalo ležať na ulici,“ uviedla v rozhovore s Amnesty Iryna, ktorej manžela zabili ruské ozbrojené sily v marci 2022.
„Musíme zabezpečiť, aby všetci ľudia zodpovední za zločiny podľa medzinárodného práva čelili spravodlivému súdnemu procesu. Najdôležitejšie je, aby obyvateľstvo Ukrajiny získalo pravdivé informácie a dosiahlo spravodlivosť a odškodnenie za ničivý vplyv, ktorý má táto vojna už desať rokov na ľudí, pôdu, infraštruktúru a hospodárstvo Ukrajiny,“ uviedol Denis Krivošejev.
*Mená svedkýň sme zmenili z dôvodu ochrany ich identity.
Kontext situácie
Výstupy Amnesty International uverejnené k téme Ruskej invázie na Ukrajinu od 22. februára 2022 aj ďalšie informácie o ruskej agresii na Ukrajine nájdete na www.amnesty.org, resp. na https://www.amnesty.sk/amnesty-international-o-invazii-ruskych-vojsk-na-ukrajinu/.