Najvyšší súd USA vydal 19. mája 2023 zamietavý rozsudok v dvoch prípadoch, v ktorých žalujúce strany požadovali, aby platformy sociálnych sietí niesli zodpovednosť za šírenie obsahu tretích strán.
V reakcii na toto súdne rozhodnutie nerevidovať internetové právo reagoval zástupca riaditeľky Amnesty Tech, Pat de Brún.
„Rozsudky Najvyššieho súdu USA zabránili revízii internetového zákona. Potreba radikálne zmeniť spôsob regulácie odvetvia veľkých technologických spoločností zostáva rovnako naliehavá. Súdy nie sú inštitúciami, ktoré by mohli zaplniť právne vákuum spôsobené nedostatkom účinných a komplexných zákonných úprav o technologických gigantoch. Tieto rozsudky by mali podnietiť zákonodarcov a zákonodarkyne k urýchlenému prijatiu nariadení, ktoré by tomuto odvetviu konečne nastavili mantinely.“
Poškodené skupiny žiadajú, aby veľké technologické spoločnosti niesli zodpovednosť za svoje konanie
De Brún uviedol, že množstvo komunít po celom svete vrátane etnickej skupiny Rohingov v Mjanmarsku žiada spravodlivosť a vyvodenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv, ktoré spôsobil, respektíve ku ktorému prispel obchodný model, ktorý používajú veľké technologické spoločnosti. Účinné preverovanie dodržiavania ľudských práv mohlo pomôcť predísť následkom, resp. zmierniť následky etnických čistiek namierených voči rohinskej populácii v roku 2017, ku ktorým spoločnosť Meta prispela svojou obchodnou politikou. Bez účinných regulačných opatrení existuje oprávnená obava, že sa táto história bude zas a znova opakovať.
„Riadne a zmysluplne regulovať činnosť technologických gigantov je v konečnom dôsledku nevyhnutným predpokladom obrany ľudských práv. Okrem toho je potrebné, aby veľké technologické spoločnosti niesli zodpovednosť za vážne dôsledky, ktoré môžu vyplynúť zo šírenia škodlivého obsahu. Ide o globálny problém. Od Indie po Etiópiu, od Brazílie po Spojené štáty fungujú algoritmy bez zákonných regulácií, optimalizované s cieľom maximalizovať zisk. Tím však rozdúchavajú plamene etnického násilia, dezinformácií a hrubého porušovania ľudských práv.“
Vlády majú povinnosť chrániť ľudské práva pred zneužívaní obchodnými spoločnosťami
Vlády a zákonodarné zbory majú podľa medzinárodného práva povinnosť zavádzať také opatrenia, ktoré dokážu chrániť naše ľudské práva pred zneužívaním zo strany obchodných spoločností. Technologickí giganti vrátane spoločností Meta a Google, by mali podliehať prísnym požiadavkám na čo najväčšiu transparentnosť. Tá je nevyhnutná na vykonávanie verejného dohľadu. Požiadavky musia zahŕňať aj povinné preverovanie ochrany ľudských práv v súlade s medzinárodnými štandardmi.
Výskum Amnesty International ukázal, že spoločnosť Meta v roku 2017 nezastavila publikovanie nenávistných príspevkov mjanmarskej armády a jej podporovateľov vyzývajúcich na páchanie genocídy a ďalších zločinov proti ľudskosti. Tým výrazne prispela k etnickým čistkám a násilnému vysídleniu viac ako 700 000 Rohingov. Spoločnosť Meta doposiaľ neposkytla preživším žiadne účinné prostriedky nápravy.
Amnesty International už roky upozorňuje na to, že obchodný model založený na sledovaní, ktorý je základom podnikania technologických gigantov ako Meta a Google, vážne ohrozuje celú škálu ľudských práv.
Sociálne siete v USA chráni právna norma z roku 1996, známa pod názvom odsek 230. Tá až na výnimky zbavuje prevádzkovateľov sociálnych sietí zodpovednosti za obsah vytvorený a šírený ich používateľmi a používateľkami.