Najvyšší súd USA vydal 19. mája 2023 zamietavý rozsudok v dvoch prípadoch, v ktorých žalujúce strany požadovali, aby platformy sociálnych sietí niesli zodpovednosť za šírenie obsahu tretích strán.
V reakcii na toto súdne rozhodnutie nerevidovať internetové právo zástupca riaditeľky Amnesty Tech, Pat de Brún, uviedol:
„Rozsudky Najvyššieho súdu USA zabránili revízii internetového zákona, no potreba radikálne zmeniť spôsob regulácie odvetvia veľkých technologických spoločností zostáva rovnako naliehavá. Súdy nie sú inštitúciami, ktoré by mohli zaplniť právne vákuum spôsobené nedostatkom účinných a komplexných zákonných úprav o technologických gigantoch. Tieto rozsudky by mali podnietiť zákonodarcov a zákonodarkyne k urýchlenému prijatiu nariadení, ktoré by tomuto odvetviu konečne nastavili mantinely.
Množstvo komunít po celom svete vrátane etnickej skupiny Rohingov v Mjanmarsku žiada spravodlivosť a vyvodenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv, ktoré spôsobil, respektíve ku ktorému prispel obchodný model veľkých technologických spoločností. Účinné preverovanie dodržiavania ľudských práv mohlo pomôcť predísť následkom, resp. zmierniť následky etnických čistiek namierených voči rohinskej populácii v roku 2017, ku ktorým spoločnosť Meta prispela svojou obchodnou politikou. Bez účinných regulačných opatrení existuje oprávnená obava, že sa táto história bude zas a znova opakovať.
V konečnom dôsledku je riadna a zmysluplná regulácia potrebná na obranu ľudských práv vrátane slobody prejavu, ale aj na to, aby veľké technologické spoločnosti niesli zodpovednosť za vážne dôsledky, ktoré môžu vyplynúť z posilneného šírenia škodlivého obsahu. Ide o globálny problém: od Indie po Etiópiu, od Brazílie po Spojené štáty fungujú algoritmy bez zákonných regulácií, optimalizované s cieľom maximalizovať zisk, čím rozdúchavajú plamene etnického násilia, dezinformácií a hrubého porušovania ľudských práv.
Vlády a zákonodarné zbory majú podľa medzinárodného práva povinnosť zavádzať také opatrenia, ktoré dokážu chrániť naše ľudské práva pred zneužívaním zo strany obchodných spoločností. Technologickí giganti vrátane spoločností Meta a Google, by mali podliehať prísnym požiadavkám na čo najväčšiu transparentnosť nevyhnutnú na vykonávanie verejného dohľadu, ktoré musia zahŕňať povinné preverovanie ochrany ľudských práv v súlade s medzinárodnými štandardmi pre podnikanie v súlade s ľudskými právami.“
Výskum Amnesty International ukázal, že spoločnosť Meta v roku 2017 výrazne prispela k etnickým čistkám a násilnému vysídleniu viac ako 700 000 Rohingov, keď nezastavila publikovanie nenávistných príspevkov mjanmarskej armády a jej podporovateľov vyzývajúcich na páchanie genocídy a ďalších zločinov proti ľudskosti. Spoločnosť Meta doposiaľ neposkytla preživším žiadne účinné prostriedky nápravy.
Amnesty International už roky upozorňuje na to, že obchodný model založený na sledovaní, ktorý je základom podnikania technologických gigantov ako Meta a Google, vážne ohrozuje celú škálu ľudských práv.
Sociálne siete v USA chráni právna norma z roku 1996, známa pod názvom odsek 230, ktorá až na výnimky zbavuje prevádzkovateľov sociálnych sietí zodpovednosti za obsah vytvorený a šírený ich používateľmi a používateľkami.