Len nedávno sme sledovali pobúrené reakcie na necitlivo medializovaný prípad napadnutia a znásilnenia slovenskej študentky. Senzácia a šok z brutality však časom opadnú. Skúsenosti hovoria, že energia, ktorú časť spoločnosti vynaložila na hlasné reakcie, sa, žiaľ, pravdepodobne nepretaví do štruktúrovanej kritiky na relevantných miestach, ktorá by mohla viesť k zmene systémových a spoločenských nastavení. Dôsledkom tohto dlhodobého zlyhania sú stovky nahlásených a tisíce nenahlásených prípadov znásilnenia a sexualizovaného násilia, ku ktorým na Slovensku ročne dochádza.
Realita ľudí, predovšetkým žien, v našej krajine je plná obáv z ohrozenia ich vlastného bezpečia a ich vlastnej fyzickej autonómie. Ženy a dievčatá sa pritom neboja len ohrozenia zo strany neznámych ľudí. Oveľa častejšie im hrozí násilie a obťažovanie od ľudí, ktorých poznajú a ktorí sa vyskytujú v ich blízkom okolí vrátane kolektívov, ktoré sa navonok javia ako bezpečné. Odborníctvo v oblasti prevencie a riešenia sexualizovaného násilia na to upozornilo už mnohokrát a evidentne to ešte mnohokrát bude musieť zopakovať: príčinami sexualizovaného násilia sú hlboko zakorenená rodová nerovnosť, nefunkčný systém prevencie a nahlasovania, neexistujúce vzdelávanie o sexualite a vzťahoch, ako aj vyjadrenia verejne činných osôb, ktoré neustále vytvárajú nezmyselných a obsahovo vyprázdnených strašiakov ako „dženderová ideológia“.
Pomenujme existujúci stav a odsúďme ho
Na Slovensku sme odmietli Istanbulský dohovor, pretože NR SR nebola schopná nahlas pomenovať existujúci stav rodovej nerovnosti a odsúdiť ho. Náš parlament nebol schopný narušiť škodlivý status quo a začať proces zmeny. Časť politikov a političiek dlhodobo odmieta definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu, ako aj zrovnoprávnenie pre ženy a kvír ľudí.
Slovensko musí ukončiť politickú ignoranciu, ktorá vedie k hanebnému tolerovaniu násilia páchaného na ženách a dievčatách. Potrebujeme reálne a rázne kroky, ktoré budú skutočne chrániť osoby ohrozené sexualizovaným násilím a obťažovaním. Potrebujeme pomenovať, že príčinou sexualizovaného násilia je kultúra znásilnenia, teda nerovnosť, ktorú udržiava aj politická reprezentácia. Musíme žiadať zmenu zákonov, rétoriky a zabezpečenie nástrojov prevencie a riešenia tohto rozšíreného problému.