Prekarizovaná práca alebo žiadna dávka – analýza

1. Problematické podmienenie dávky prácou, fiktívna voľba a ohrozenie práva na sociálne zabezpečenie

Jedným z dlhodobých problémov zákona je ustanovenie, ktoré umožňuje odobrať alebo znižovať dávku v hmotnej núdzi, ak osoba nevykoná aktivačné činnosti v rozsahu minimálne 32 hodín mesačne. Toto ustanovenie, hoci nie je explicitne definované ako povinnosť, fakticky vytvára situáciu, v ktorej osoby v hmotnej núdzi musia vykonávať prácu za extrémne nízku odmenu, inak riskujú stratu minimálnej sociálnej podpory potrebnej na základné prežitie.

Toto podmienenie sa má po novom rozšíriť aj na odmietnutie „vhodnej pracovnej ponuky“. Dávka v hmotnej núdzi nemá slúžiť na „aktivovanie“ nezamestnaných či na „získanie pracovných návykov“. Úlohou dávky v hmotnej núdzi je zabezpečiť záchrannú a zákonnú sociálnu sieť, a preto by sa dávka nemala podmieňovať prijatím či neprijatím vhodnej pracovnej ponuky.

„Právo na sociálne zabezpečenie je zásadným pilierom ochrany ľudskej dôstojnosti. Ak je táto podpora podmienená pracovnou aktivitou, hovoríme o situácii, v ktorej ľudia nemajú skutočnú voľbu – musia vykonávať prácu, aj keď im nevyhovuje, len aby nestratili prostriedky na prežitie. Dávka v hmotnej núdzi slúži na zabezpečenie základného prežitia a možno objektívne pochybovať, že vôbec svojou výškou necelých 90 eur spĺňa zákonom definovaný účel zabezpečiť jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie,“ povedal Sloboda.

2. Ohrozenie práva na spravodlivé pracovné podmienky

Novela stanovuje, že osoba v hmotnej núdzi môže byť sankcionovaná znížením dávky, ak odmietne „vhodnú pracovnú ponuku“ sprostredkovanú úradom práce bez „vážnych dôvodov“. Problémom je však nejasnosť kritérií, na základe ktorých sa bude posudzovať, či odmietnutie práce bolo oprávnené. Toto ustanovenie je mimoriadne nejasné, pričom samotné posúdenie vážnosti dôvodov odmietnutia zostáva na rozhodnutí úradu práce, čím sa vytvára priestor pre subjektívne rozhodovanie a potenciálnu svojvôľu.

„Právo na výber zamestnania patrí medzi základné práva. Každý pracujúci by mal mať možnosť rozhodnúť sa, pre koho chce pracovať, aké pracovné podmienky sú pre neho prijateľné a či je daná pracovná ponuka v súlade s jeho osobnými potrebami a schopnosťami,“ hovorí Sloboda.

Ďalším sporným bodom je, že osoba, ktorá opakovane stratí prácu do jedného mesiaca od nástupu, môže byť sankcionovaná znížením dávok. Takéto ustanovenie je neprimerané a nespravodlivé, pretože nezohľadňuje dôvody straty zamestnania. Novela tak ďalej otvára priestor na znižovanie pracovných štandardov.

„Ak štát pod hrozbou straty dávky núti ľudí prijímať ‚vhodné pracovné ponuky‘ bez ohľadu na podmienky, v praxi to znamená, že zamestnávatelia môžu ponúkať čoraz horšie pracovné podmienky, lebo vedia, že uchádzači budú mať minimálnu možnosť odmietnuť,“ upozorňuje Sloboda.

Práca v systéme aktivačných činností nie je pokrytá štandardnou zamestnaneckou ochranou. Osoby zapojené do týchto prác nemajú nárok na riadnu mzdu, dovolenku či stravné a nespadajú pod ochranu Zákonníka práce.

„Tento systém nestavia mosty k stabilnému zamestnaniu, ale k prekarizácii a trvalej neistote. Mnoho ľudí sa ocitne v cykle neistého zamestnania, kde nikdy nezískajú pracovné práva garantované bežným pracujúcim, ktoré chráni zákonník práce,“ upozornil Sloboda.

3. Rozšírenie aktivačných činností na plné servisovanie miest a územných celkov

Novela umožňuje, aby aktivačné činnosti organizovali nielen samosprávy, ale aj vyššie územné celky, organizácie, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok, ako aj právnické osoby pôsobiace vo verejnom záujme. Tieto subjekty budú môcť využívať ľudí v hmotnej núdzi na údržbu verejných priestranstiev, opravy, administratívne činnosti, sociálne služby či dokonca vzdelávacie aktivity. To znamená, že inštitúcie, ktoré by inak museli vytvárať riadne platené pracovné miesta, budú môcť namiesto toho využívať pracovnú silu, ktorá nedostane riadnu mzdu, nebude chránená pracovnoprávnymi normami a nebude mať prístup k žiadnym zamestnaneckým benefitom.

„Samosprávy nebudú motivované vytvárať férovo platené pracovné miesta, ak budú môcť využívať ľudí v núdzi ako lacnú pracovnú silu. Navyše, osoby zapojené do aktivačných činností vykonávajú túto prácu bez nároku na dovolenku či stravné a nie sú chránené podľa Zákonníka práce. Ide o paralelný pracovný trh s takmer nulovou ochranou pracujúcich, ktorý nahrádza reálne pracovné pozície pod rúškom ‚sociálnej politiky‘,“ uviedol Sloboda.

4. Diskriminačné dôsledky pre zraniteľné skupiny

Novela neprimerane zasiahne najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti, ktoré už dnes čelia sociálnemu vylúčeniu a systémovej diskriminácii na trhu práce. Tieto skupiny budú zároveň predstavovať väčšinu osôb, ktoré budú pod hrozbou straty dávky vykonávať podhodnotenú prácu bez právnej ochrany. Novela v praxi môže prehĺbiť existujúce sociálne nerovnosti a vystaviť ľudí ešte väčšej neistote, namiesto toho, aby im poskytovala reálnu podporu pri vstupe na pracovný trh.

„Podmienenie minimálnej sociálnej pomoci pre zraniteľné skupiny môže predstavovať porušenie zásady rovnosti a rozdielne zaobchádzanie na základe sociálneho postavenia. Štát má povinnosť prijímať opatrenia, ktoré pomáhajú prekonávať štrukturálne bariéry v zamestnávaní, a nie také, ktoré ich ešte prehlbujú,“ povedal Sloboda.

Jednou z najohrozenejších skupín sú Rómky a Rómovia, ktorí sú už dnes neúmerne zastúpení v systéme „dobrovoľných“ aktivačných prác. Zavedenie nových podmienok im môže ešte viac sťažiť prístup k štandardnému zamestnaniu, keďže systém ich namiesto efektívneho pracovného začlenenia udržiava v cykle neistých a krátkodobých pracovných aktivít. Dlhodobé zotrvanie v aktivačných činnostiach môže viesť k ešte väčšej marginalizácii a posilneniu ich stigmatizácie na trhu práce.

„Potrebujeme reformu, ktorá odstráni systémovú diskrimináciu Rómov a Rómok v zamestnaní. Nie novelu, ktorá ich prístup na pracovný trh len systematicky sťaží a vytvorí pracovnú triedu bez zákonnej pracovnej ochrany neprimerane zastúpenú Rómkami a Rómami. Na Slovensku už máme segregované vzdelávanie, bývanie a prijatím novely smerujeme k segregovanému pracovnému trhu aktivačných činností pre Rómov a Rómky bez riadnej ochrany,“ upozornil Sloboda.

Ľudia bez domova budú taktiež patriť medzi skupiny, ktorým novela môže uškodiť najviac. Častokrát nemajú prístup k stabilnému bývaniu, hygienickým zariadeniam ani zdravotnej starostlivosti, čo im výrazne sťažuje splnenie nových podmienok na poberanie dávky, ako napríklad byť k dispozícii pre vhodnú pracovnú ponuku do troch dní alebo promptne reagovať na výzvy úradu práce.

„Pre mnohých ľudí bez domova môže byť požiadavka reagovať na výzvu úradu prakticky nesplniteľná. Oveľa náročnejšie to bude pri udržaní si vhodnej pracovnej pozície, kde do ich situácie vstupuje množstvo ďalších faktorov, ktoré skutočne nevedia ovplyvniť,“ pripomenul Sloboda.

Ženy budú v dôsledku novely čeliť zvýšenému tlaku na akceptovanie akýchkoľvek pracovných podmienok, čím sa môže vytvoriť situácia, v ktorej budú ešte viac nútené prijať prekarizovanú a slabo platenú prácu. Už teraz sú ženy nadmerne zastúpené v systéme aktivačných činností. Novela nijako nezohľadňuje špecifiká ich postavenia na trhu práce. Tento prístup len ďalej prehlbuje rodovú nerovnosť a vystavuje ženy ešte väčšiemu riziku práce v podmienkach, ktoré sú pre ne nevýhodné a nedôstojné.

„Ľudia bez domova, jednorodičia či ľudia so zdravotným znevýhodnením čelia pri hľadaní a vykonávaní práce bariéram, ktoré táto novela absolútne ignoruje. Namiesto toho, aby im poskytla nástroje na prekonávanie týchto prekážok, vytvára podmienky, ktoré ich sociálnu a ekonomickú situáciu len zhoršia. Tí, ktorí už dnes bojujú o prežitie, budú vystavení hrozbe straty jediného príjmu len preto, že systém neberie do úvahy realitu ich života. To nie je riešenie chudoby, to je jej prehlbovanie,“ uzavrel Sloboda.

5. Ohrozenie práv dieťaťa

Ďalším závažným aspektom novely je zavedenie mechanizmu, podľa ktorého môže byť rodine odňatý príspevok na nezaopatrené dieťa v prípade, že dieťa spácha priestupok alebo mu bude uložené výchovné opatrenie. Sankcionovanie rodiny za správanie dieťaťa kolektívnym spôsobom môže viesť k neprimeraným dôsledkom, keď dôjde k zníženiu už aj tak minimálnych finančných zdrojov domácnosti, čím sa celá rodina ocitne v ešte väčšej núdzi.

„Odňatie príspevku na nezaopatrené dieťa je v priamom rozpore s princípmi ochrany práv dieťaťa, vrátane najlepšieho záujmu dieťaťa. Znižovanie alebo odnímanie sociálnych dávok na základe priestupku dieťaťa trestá dieťa dvojnásobne – postihom za samotný priestupok a zhoršením jeho sociálnej situácie. V konečnom dôsledku iba zhoršuje podmienky, v ktorých tieto deti žijú. Ak sa k tomu pridá ešte krátenie samotnej dávky v hmotnej núdzi môže to zrýchliť špirálu prepadu celej rodiny do existenčných problémov,“ upozornil Sloboda.

6. Nedostatočná ochrana osobných údajov

Navrhovaná novela predstavuje aj potenciálny zásah do ochrany osobných údajov ľudí v hmotnej núdzi. Ustanovenia umožňujú široké zdieľanie citlivých informácií o nezamestnaných osobách v hmotnej núdzi medzi úradmi práce, samosprávami a inými právnickými osobami, ktoré sa môžu zapojiť do organizácie aktivačných prác. Takéto opatrenie môže viesť k stigmatizácii, diskriminácii a zneužitiu údajov v prostredí, kde už dnes existujú nerovnosti na trhu práce.

Podľa návrhu novely budú môcť úrady práce poskytovať obciam, samosprávam a právnickým osobám kompletné osobné údaje dlhodobo nezamestnaných osôb v hmotnej núdzi, vrátane ich mena, priezviska, adresy trvalého pobytu, úrovne vzdelania, doterajšej pracovnej histórie a dĺžky nezamestnanosti. Novela však neprináša dostatočné mechanizmy kontroly nad tým, kto bude mať k týmto údajom prístup, na aké účely budú použité a ako bude zabezpečená ich ochrana pred neoprávneným spracovaním.

„Hromadné zdieľanie údajov o sociálne znevýhodnených osobách je nebezpečný precedens, ktorý môže viesť k ich stigmatizácii a diskriminácii pri hľadaní zamestnania či bývania. Ochrana súkromia je ľudským právom a novela túto ochranu jednoznačne oslabuje,“ hovorí Sloboda.

Záver

Navrhovaná novela zákona o službách zamestnanosti a pomoci v hmotnej núdzi nepredstavuje skutočné riešenie problémov nezamestnanosti, sociálnych bariér a nerovnosti, ale naopak prehlbuje sociálnu nespravodlivosť a stigmatizáciu. Štát namiesto riešení zavádza politiku trestania, ktorá v konečnom dôsledku môže viesť k väčšej chudobe a vylúčeniu.

Sociálna politika by mala byť postavená na rešpektovaní ľudských práv a dôstojnosti všetkých ľudí, s dôrazom na tých najzraniteľnejších. Sociálna politika nemá vytvárať nedôstojné a neefektívne mechanizmy, ktoré ľudí nútia akceptovať nevyhovujúce podmienky pod hrozbou straty existenčného zabezpečenia. Podmienenie dávok vykonávaním práce nie je riešením nezamestnanosti, ale iba spôsobom, ako prenášať zodpovednosť za chudobu na samotných jednotlivcov, namiesto toho, aby štát vytváral systémové opatrenia na jej zníženie.

Amnesty International Slovensko vyzýva ministra práce, aby predmetnú novelu stiahol a namiesto nej zaviedol skutočné politiky sociálneho zabezpečenia, ktoré umožnia dôstojný život a ochranu pred chudobou. To znamená:

• Nezavádzať represívne opatrenia, ktoré penalizujú ľudí v hmotnej núdzi.
• Úplne upustiť od systému aktivačných činností, ktoré nespadajú pod ochranu Zákonníka práce.
• Odstrániť systémovú diskrimináciu vo vzdelávaní a bývaní pre zraniteľné skupiny.

„Namiesto toho, aby štát odstraňoval systémové bariéry a zabezpečil adresnú a účinnú pomoc, ešte viac obmedzuje prístup ľudí ohrozených chudobou k už beztak nedostatočnej sociálnej podpore. Takáto sociálna politika je ako hasiť požiar benzínom,“ uzatvára Sloboda.

Kontext: sociálne zabezpečenie v právnom systéme

Pomoc v hmotnej núdzi je formou finančnej sociálnej pomoci s najnižším prahom, určená pre ľudí, ktorých príjem nedosahuje ani sumu životného minima. Súčasťou systému pomoci v hmotnej núdzi je aj dávka v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi je určená na pokrytie základných životných potrieb, čo zákon definuje ako „jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.“

Právo na sociálne zabezpečenie je uznané a chránené medzinárodným právom v oblasti ľudských práv – je zakotvené napríklad v Článku 9 Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ďalej ICESCR) a v Článku 22 Deklarácie ľudských práv.

Z ICESCR vyplýva, že Slovenská republika je zodpovedná za zabezpečenie, primeranosť sociálnej podpory z hľadiska výšky a trvania jej poskytovania tak, aby každý človek mohol realizovať svoje práva na primeranú životnú úroveň, prístup k zdravotnej starostlivosti a ďalšie ľudské práva. Systém sociálnej pomoci by mal podľa Medzinárodnej organizácie práce zabezpečiť minimálne ochranu pred chudobou, prehlbovaním zraniteľnosti a sociálneho vylúčenia. Systém má ľuďom poskytovať minimálne prostriedky, ktoré zodpovedajú hranici chudoby v štáte – pre rok 2023 bola na Slovensku hranica chudoby stanovená na 461 eur mesačne pre jednu osobu. Výška dávky v hmotnej núdzi je 86,50 eura pre jednotlivca.

Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva sa vyjadril, že právo na sociálne zabezpečenie má „zásadný význam pri zaručení ľudskej dôstojnosti“ a je nevyhnutným predpokladom na naplnenie práva na primeranú životnú úroveň. Výbor sa tiež vyjadril, že štáty majú povinnosť zabezpečiť „minimálnu základnú úroveň dávok pre všetkých jednotlivcov, jednotlivkyne a domácnosti, ktorá im umožní prístup k nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti, bývaniu, vode, potravinám a vzdelaniu“.