Aj počas leta pokračujeme v monitorovaní aktuálneho diania v oblasti ľudských práv. A v júni sme učiteľstvu stredných a základných škôl okrem workshopov priniesli aj novinky a podnety na vzdelávacie aktivity, ktoré reflektujú aktuálne ľudskoprávne témy. Tieto materiály môžu učitelia priamo zapracovať do svojich vzdelávacích hodín, workshopov či školení – alebo sa nimi jednoducho inšpirovať vo vlastnej práci v nasledujúcom školskom roku.
Civilné obyvateľstvo v meste Sumy na Ukrajine čoraz častejšie čelí nezákonným útokom, keďže ruské vojenské sily zintenzívnili útoky v tejto oblasti. Uviedla to dnes organizácia Amnesty International vo svojej tlačovej správe.
Novinári a novinárky po celom svete čelia umlčiavaniu, väzneniu a zmiznutiam. K tomuto porušovaniu ľudských práv novinárov a novinárok dochádza len preto, že robia svoju prácu. Od Guatemaly po USA, od Ruska po Pakistan vlády čoraz častejšie využívajú autoritárske praktiky, zneužívajú vágne zákony a súdne systémy a používajú hrubú silu na potláčanie slobody tlače.Tieto útoky na novinárov a novinárky nie sú ojedinelými incidentmi. Často tvoria jadro zámernej stratégie zameranej na rozvrátenie samotných základov ľudských práv. Obmedzovanie slobody tlače je varovným signálom, ktorý upozorňuje na celkový posun smerom k autoritárstvu.
Podľa správy Tresty smrti a popravy v roku 2024 štáty v minulom roku vykonali 1 518 popráv. Ide o najvyšší počet od roku 2015 (vtedy štáty vykonali najmenej 1 634 popráv). Väčšinu z nich vykonali štáty na Blízkom východe. Už druhý rok po sebe však dosiahol počet krajín, ktoré vykonali popravy, najnižšie číslo v histórii.
Prezident USA Donald Trump vydal 6. februára 2025 vykonávacie nariadenie, ktorým povolil sankcie voči Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) a jeho generálnemu prokurátorovi Karimovi Khanovi. Cieľom vykonávacieho nariadenia je zabrániť ICC vykonávať svoj nezávislý mandát. Nariadenie zároveň predstavuje vážnu hrozbu pre funkčnosť ICC a jeho zamestnanectvo. Experti a expertky OSN tento krok odsúdili ako „útok na právny štát v globálnom meradle“, ktorý podkopáva medzinárodnú spravodlivosť.
Šipunovský okresný súd 27. marca uložil ruskej novinárke a protivojnovej aktivistke Marii Ponomarenko dodatočný trest odňatia slobody na 22 mesiacov. Súd tiež nariadil, aby sa Ponomarenko po prepustení podrobila ambulantnej psychiatrickej liečbe. Vzhľadom na čiastočný súbeh trestov tak Ponomarenko čelí o niečo kratšiemu trestu odňatia slobody ako sedem rokov a 10 mesiacov. Navýšenie trestu pre novinárku, ktorú odsúdili na základ kritiky ruskej invázie na Ukrajinu, považuje riaditeľka Amnesty International Rusko, Natalia Zviagina, za neprípustné.
Nespravodlivo uväznenej ruskej novinárke a protivojnovej aktivistke Marii Ponomarenko hrozí vážne riziko ďalšieho sebapoškodenia. Amnesty v reakcii na nedávne udalosti vyzýva na jej okamžité prepustenie.
Od roku 2014 čelí obyvateľstvo Ukrajiny neutíchajúcej agresii zo strany Ruskej federácie. Ruská agresia viedla k okupácii ukrajinského územia, zničeniu celých miest, násilným deportáciám ukrajinských detí, tisíckam obetí a zajatiu mnohých vojnových zajatcov a civilistov. Ruské sily dodnes zadržiavajú tisíce ukrajinských vojnových zajatcov v nevyhovujúcich a neľudských podmienkach. Mnohým z nich upierajú základné ľudské práva a ich rodiny zúfalo hľadajú akékoľvek informácie o svojich blízkych. Slovensko ako súčasť medzinárodného spoločenstva musí konať a využiť všetky dostupné diplomatické nástroje, aby sa zasadilo za dodržiavanie Ženevských konvencii a ľudských práv ukrajinských vojnových zajatcov
Ruské orgány vystavili ukrajinských vojnových zajatcov a zajatých civilistov v ruskom zajatí mučeniu, dlhodobému zadržiavaniu v izolácii, násilnému zmiznutiu a inému neľudskému zaobchádzaniu, čo predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
24. februára 2022 Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Pre milióny rodín v celej krajine to bol začiatok nočnej mory, ktorá stále pokračuje. Pri príležitosti tretieho výročia vpádu ruskej armády Oľga Padyj spomína* na tragickú stratu svojej netere Anastasie, vášnivej gymnastky, a synovca Maksyma, detského šampióna v karate. Obaja zahynuli spolu s matkou, keď ich dom v Kyjeve, ďaleko od frontovej línie, zasiahla ruská raketa. Od začiatku rozsiahlej invázie boli zabité alebo zranené státisíce Ukrajincov a Ukrajiniek. Amnesty International dokumentuje príbehy desiatok rodín, ktoré v dôsledku ruskej agresie prišli o svojich blízkych.
„Do očí bijúce porušenie Charty OSN, porušovanie medzinárodného humanitárneho práva, bezpočetné vojnové zločiny a pravdepodobne aj zločiny proti ľudskosti – to je tragická charakteristika krutej ruskej invázie, ktorá spôsobila na Ukrajine hroznú humanitárnu a ľudskoprávnu katastrofu. Žiadne podsúvané „dôvody“ pre agresiu, páchanie vojnových zločinov či ďalšie protiprávne činy neplatili ani v roku 2014, ani v roku 2022 a rovnako neplatia ani dnes. Pre agresiu a zločiny podľa medzinárodného práva neexistuje ospravedlnenie.