Izraelský parlament schválil zákon o zákaze činnosti Agentúry OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) na území Izraela. Generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard v reakcii na správu uviedla:
Izraelská armáda pácha v pásme Gazy a ďalších oblastiach Okupovaného palestínskeho územia vojnové zločiny a porušuje medzinárodné právo. Slovensko aj napriek tomu do Izraela vyváža a od Izraela kupuje zbrane a muníciu. Vyzývame vládu SR, aby okamžite zastavila obchod so zbraňami s Izraelom.
Izraelská armáda cielila útoky na pobočky neziskovej finančnej inštitúcie Qard al-Hassan, ktorá je napojená na Hizballáh. Inštitúcia má viac ako 30 pobočiek naprieč Libanonom. Podľa Amnesty International tým izraelská armáda pravdepodobne porušila medzinárodné humanitárne právo a preto sa tieto útoky musia vyšetriť ako vojnový zločin.
Izrael musí zrušiť kruté a nezákonné príkazy na „evakuáciu“ – čo je výraz používaný izraelskými úradmi ako eufemizmus pre nútené vysídlenie –, ktoré vydal v uplynulých dňoch obyvateľstvu pásma Gazy severne od údolia Wádí Gaza. Okrem toho musia izraelské orgány okamžite umožniť neobmedzený prísun základných zásob vrátane potravín a paliva do oblasti. Amnesty International nalieha na tieto kroky vo svetle rastúcich obáv o osud civilistov a civilistiek uväznených v obliehanej oblasti.
Amnesty International upozorňuje, že výzvy na evakuáciu, ktoré izraelská armáda vydala pre obyvateľstvo južných predmestí Bejrútu a južného Libanonu, boli neprimerané a v niektorých prípadoch dokonca zavádzajúce. Organizácia zdôraznila, že tieto výzvy nezbavujú Izrael záväzkov, ktoré mu vyplývajú z medzinárodného humanitárneho práva vrátane záväzku za žiadnych okolností cielene neútočiť na civilnú populáciu a prijať všetky dostupné opatrenia, aby minimalizoval civilnú ujmu. Podľa medzinárodného humanitárneho práva majú všetky strany konfliktu jasnú povinnosť prijať všetky dostupné opatrenia, aby sa pri útokoch vyhli ohrozeniu a zraneniu civilnej populácie alebo toto riziko aspoň minimalizovali. Splnenie tejto povinnosti zahŕňa účinné varovanie civilistov a civilistiek v zasiahnutých oblastiach pred tým, ako sa útoky uskutočnia, ak sa útokom v týchto oblastiach nie je možné vyhnúť.
V pondelok 7. októbra 2024 uplynul rok od strašných útokov Hamasu a ďalších palestínskych ozbrojených skupín v južnom Izraeli. Pri útokoch bolo zabitých približne 1 200 ľudí a približne 250 ľudí uniesli ozbrojené skupiny. Tento deň tiež uplynul rok od začiatku ničivých izraelských útokov, ktoré pokračujú dodnes. Pri týchto útokoch v okupovanom pásme Gazy zahynulo viac ako 41 500 ľudí a 1,9 milióna ľudí muselo nútene opustiť svoje domovy. Na tragické výročie reagovala aj generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.„7. október je dňom smútku za Izraelčanov a Izraelčanky, ktorým zabili a uniesli blízkych a za tisíce ďalších ľudí, ktorí od ohavných útokov Hamasu a ďalších ozbrojených skupín naďalej čelia vysídleniu v [Izraeli].7. októbra si tiež pripomíname rok od začiatku desivých útokov izraelských síl v pásme Gazy, pri ktorých [izraelské zložky] zabili desaťtisíce ľudí, násilne vysídlil 90 % obyvateľstva oblasti a vyvolali bezprecedentnú humanitárnu katastrofu, v dôsledku čoho podľa Medzinárodného súdneho dvora hrozí Palestínčanom a Palestínčankám v pásme Gazy genocída.Zločiny spáchané Hamasom a ďalšími ozbrojenými skupinami vyšetruje prokurátor Medzinárodného trestného súdu ako zločiny proti ľudskosti. Tieto zločiny nie je možné ospravedlniť. Po roku zostáva v Gaze zadržiavaných približne 100 rukojemníkov. Zatiaľ čo sa podarilo potvrdiť smrť niektorých z nich, tí, ktorí sú stále nažive, naďalej čelia riziku smrti, mučenia a ďalšieho porušovania ich ľudských práv. Obavy o ich bezpečnosť vzrástli po tom, ako izraelské sily v auguste vyzdvihli telá šiestich rukojemníkov. Následná izraelská forenzná expertíza dospela k záveru, že ich zastrelili len krátko pred vyzdvihnutím. Ozbrojené skupiny musia okamžite prepustiť civilných rukojemníkov, aby sa mohli vrátiť k svojim rodinám.
Slovinsko a Čierna Hora nesmú dovoliť, aby v ich prístavoch zakotvila loď MV Kathrin, ktorá sa plaví pod portugalskou vlajkou a pravdepodobne preváža výbušniny smerujúce do Izraela. Amnesty upozorňuje, že krajiny musia konať s ohľadom na vážne riziko, že takýto náklad prispeje k páchaniu vojnových zločinov v pásme Gazy.
Počas uplynulých dní exponenciálne nárastol počet obetí eskalácie nepriateľských útokov medzi Izraelom a Hizballáhom v Libanone. Amnesty International upozorňuje, že v tejto situácii je mimoriadne dôležité, aby všetky strany konfliktu dodržiavali svoje záväzky vyplývajúce z medzinárodného humanitárneho práva.Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva len v pondelok [23. septembra], potom, ako Izrael oznámil začiatok operácie Severné šípy, zahynulo pri izraelských útokoch v Libanone najmenej 558 ľudí vrátane 50 detí a 94 žien. Viac ako 1 800 osôb utrpelo zranenia. Od pondelka prišli o život ďalšie desiatky ľudí. Výrazne sa zintenzívnili aj útoky Hizballáhu na Izrael, pričom podľa správ izraelských médií utrpelo zranenia najmenej 15 ľudí. Väčšinu zranených zasiahli úlomky bômb alebo trosky budov a ďalší ľudia utrpeli zranenia pri pokuse dostať sa do úkrytu.
Izraelská armáda vykonala v redakcii Al-Džazíry v Ramalláhu raziu a Izraelský súd následne nariadil zatvorenie redakcie na 45 dní. Situáciu komentovala Heba Morayef, regionálna riaditeľka Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku:
Vojenské ťaženie izraelskej armády s cieľom výrazne rozšíriť „nárazníkovú zónu“ pozdĺž východného obvodu okupovaného pásma Gazy by sa podľa Amnesty International malo vyšetrovať ako vojnové zločiny. Konkrétne ide o bezohľadné ničenie a kolektívny trest. Nový výskum organizácie potvrdzuje, že izraelská armáda použila buldozéry a ručne kladené výbušniny na nezákonné ničenie poľnohospodárskej pôdy a civilných budov pozdĺž vnútorného okraja pásma. Armáda pritom zrovnala so zemou celé štvrte vrátane domov, škôl a mešít.
Izrael spustil rozsiahlu vojenskú operáciu na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Jej terčom je niekoľko palestínskych miest vrátane Džanínu, Tuláremu, Nábulusu a Tubasu. Izrael nasadil stovky vojakov na uskutočňovanie náletov prostredníctvom stíhačiek, dronov a buldozérov. Na spustenie vojenskej operácie na Západnom brehu Jordánu reagovala riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu a politiky, Erika Guevara-Rosas.
Amnesty International v novej výskumnej správe zdokumentovala zlyhania izraelskej armády pri dvoch májových útokoch na veliteľov a bojovníkov Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu. Útoky sa uskutočnili na juhu okupovaného pásma Gazy v táboroch pre vnútorne vysídlené osoby. Podľa zistení organizácie izraelské ozbrojené zložky neprijali všetky dostupné opatrenia, aby zabránili alebo minimalizovali ujmu na civilnom obyvateľstve táborov. Armáda pri oboch útokoch s najväčšou pravdepodobnosťou nerozlišovala medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Jeden z útokov bol pravdepodobne v rozpore so zákazom neprimeraných útokov, ktorý stanovuje medzinárodné humanitárne právo. Oba útoky by sa mali vyšetriť ako vojnové zločiny.