TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
6. MÁJA 2025
- Zdravotná starostlivosť a krízové riadenie pri katastrofách zlyhávajú počas povodní a vĺn horúčav.
- Amnesty International poukazuje na rozsah problému na základe spolupráce s nemocnicou Indus Hospital & Health Network.
- Klimatické katastrofy najviac ohrozujú deti a starších ľudí, no zároveň je najmenšia pravdepodobnosť, že ich zaradia do štatistík.
Pakistanské zdravotníctvo a krízové riadenie pri katastrofách nedokážu napĺňať potreby detí a starších ľudí. Tých pritom najviac ohrozuje riziko úmrtia a chorôb v dôsledku extrémnych prejavov počasia v súvislosti s klimatickou zmenou. Uviedla to Amnesty International vo svojej novej výskumnej správe.
Správa s názvom Nezaznamenané: Neviditeľné úmrtia starších ľudí a detí počas klimatických katastrof v Pakistane poukazuje na to, ako čoraz častejšie povodne a vlny horúčav preťažujú nedostatočne financované pakistanské zdravotníctvo, čo vedie k úmrtiam, ktorým by sa dalo predísť, najmä u malých detí a starších ľudí.
Pakistan, ktorý ročne produkuje približne 1 % celosvetových emisií skleníkových plynov, je piatou najohrozenejšou krajinou sveta v súvislosti s klimatickými katastrofami. Amnesty International v spolupráci s Indus Hospital & Health Network (IHHN), charitatívnou nemocnicou poskytujúcou bezplatnú zdravotnú starostlivosť v Pakistane, preskúmala, ako extrémne prejavy počasia často vedú k nárastu počtu úmrtí.
„Stúpajúce teploty spôsobujú čoraz intenzívnejšie a nepredvídateľnejšie počasie. Deti a starších ľudí v Pakistane najviac zasahuje klimatická kríza. Čelia extrémnym horúčavám alebo povodniam, ktoré vedú k nadmernému počtu úmrtí a ochorení,“ uviedla Laura Mills, výskumníčka programu Amnesty International na výskum a dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách.
„Pakistanské zdravotníctvo je žalostne podfinancované a preťažené, a to aj v bežných situáciách. Kríza spôsobená klimatickou zmenou vytvára dodatočnú záťaž, ktorá je neúnosná. Systém nedokáže poskytovať primeranú starostlivosť tým, ktorí ju potrebujú.“
Nárast chorôb
Povodne často spôsobujú šírenie chorôb prenášaných vodou a komármi, ako aj respiračných ochorení, ktoré predstavujú veľkú hrozbu pre starších ľudí a malé deti. Extrémne horúčavy tiež najviac ohrozujú najmä starších ľudí, predovšetkým tých s existujúcimi zdravotnými problémami, ako aj dojčatá. Pakistan nezhromažďuje prakticky žiadne údaje o úmrtnosti v dôsledku týchto javov, čo obmedzuje schopnosť adekvátne reagovať a zachraňovať životy.
S cieľom pochopiť vplyv extrémnych prejavov počasia na zdravie vykonala IHHN kvantitatívnu štúdiu, v ktorej analyzovala úmrtia v troch svojich zariadeniach v roku 2022: Badin (v provincii Sindh, najviac postihnutej povodňami) a Muzaffargarh a Bhong (v provincii Pandžáb, najviac postihnutej vlnami horúčav). IHHN porovnala vzťah medzi úmrtnosťou a klimatickými ukazovateľmi vrátane zrážok a teploty.
Amnesty International nadviazala na kvantitatívny výskum IHHN a uskutočnila kvalitatívne rozhovory s cieľom lepšie pochopiť situáciu. V období od apríla 2024 do januára 2025 Amnesty International štyrikrát navštívila provincie Sindh a Pandžáb. Okrem toho uskutočnila rozhovory na diaľku v provinciách Chajbar Paštúnchvá a Balúčistán. Celkovo organizácia uskutočnila rozhovory s 210 ľuďmi. Medzi nimi bolo 90 ľudí, ktorým zahynula príbuzná osoba v jednoznačnej spojitosti s vlnami horúčav alebo povodňami.
„V ten deň, keď zomrela, som bola pri jej posteli.“
V roku 2022 Pakistan zasiahli rekordné vlny horúčav, teploty sa vyšplhali na 50 °C. Vysoko nadpriemerné teploty následne viedli k neobvykle intenzívnym dažďom. Rieka Indus, ktorá preteká celou krajinou, sa vyliala z koryta a zaplavila plochu 75 000 km2. Tieto klimatické javy postihli najmenej 33 miliónov ľudí a odhaduje sa, že osem miliónov ľudí pripravili o strechu nad hlavou.
V septembri zaznamenala nemocnica IHHN v Badine, v južnej provincii Sindh pri ústí rieky Indus, o 71 % viac úmrtí ako bol mesačný priemer za rok 2022. Hlavné príčiny úmrtí súviseli so zdravím rodičiek a novorodencov a s infekčnými chorobami. Najväčší nárast úmrtí zaznamenali u detí do piatich rokov, najmä u dojčiat a novorodencov (detí do 28 dní) a dospelých nad 50 rokov.
Amnesty International vypočula desiatky ľudí postihnutých povodňami v roku 2022, vrátane tých, ktorí prišli o svojich blízkych v dôsledku chorôb prenášaných komármi alebo vodou. V mnohých prípadoch uvádzali, že hlavnou príčinou ochorenia detí a starších ľudí bola absencia včasných evakuačných opatrení a nevyhovujúce životné podmienky.
32-ročná Seeta musela spolu so svojimi troma deťmi opustiť svoj domov a uchýliť sa na vyvýšenú cestu neďaleko svojej dediny. Rodina sa pokúsila postaviť si úkryt z rámov postelí a plachty. „Boli sme úplne mokrí a nemali sme sa čím zakryť,“ opísala Seeta pre Amnesty International.
Krátko nato jej ročná dcéra Kareena začala silno kašľať. Kašeľ trval celé týždne. V dôsledku povodní ju rodina nemohla odviezť k lekárovi. Nakoniec ju priviezli do nemocnice IHHN v Badine. Napriek podaniu kyslíka, intravenóznej infúzii a ďalších liekov Kareena 27. augusta zomrela na následky zlyhania respiračných funkcií.
„V ten deň, keď zomrela, som bola pri jej posteli. Strácala vedomie, zatvárali sa jej oči. Kričala som, volala o pomoc manžela… Cítila som nesmiernu bolesť,“ povedala Seeta.
Absencia varovania aj preventívnych opatrení
Mnoho ľudí vôbec nevarovali pred rozsahom nadchádzajúcej katastrofy. Chýbajúce včasné varovanie stálo mnohých ľudí život, vrátane veľkého počtu detí, ktoré počas chvatnej evakuácie zaostali alebo sa stratili svojim rodinám.
V roku 2024 sa opakoval rovnaký scenár, keď neobvyklé horúčavy spôsobili silné dažde a povodne. Tieto klimatické javy postihli viac ako 1,5 milióna ľudí, mnohých opätovne po tom, ako boli vysídlení už pred dvoma rokmi. V niektorých oblastiach sa v roku 2024 včasné varovanie zlepšilo. Pre ľudí, ktorí prežili povodne, však často nezabezpečili evakuáciu a útočisko. Okrem toho neprijali prakticky žiadne preventívne zdravotné opatrenia, čo opäť viedlo k rozšíreniu chorôb.
„Telo mal horúce… nehýbal sa.“
Extrémne vlny horúčav v rokoch 2022 a 2024 dosiahli nové teplotné rekordy v takmer celom Pakistane. Napriek nízkym oficiálnym počtom obetí Amnesty International viedla rozhovory s mnohými ľuďmi, ktorých zdravotný stav sa v dôsledku horúčav zhoršil. Amnesty vypočula aj 24 osôb, ktorých príbuzní zahynuli pravdepodobne následkom extrémnych horúčav v rokoch 2022 a 2024, ale ich smrť nebola zaznamenaná ako úmrtie súvisiace s horúčavami. Všetky tieto obete mali viac ako 50 rokov. Mnoho z nich muselo pokračovať v práci aj počas nebezpečných horúčav, pretože nemali dôchodok ani inú formu sociálnej pomoci.
V Karáčí spôsobili dlhotrvajúce výpadky elektrickej energie nebezpečné prehriatie husto obývaných bytových domov. Hoci vláda a mimovládne organizácie zriadili niekoľko chladiacich centier, pre mesto s najmenej 20,3 miliónmi obyvateľov ich bolo málo a boli od seba vzdialené. Väčšina ľudí, s ktorými Amnesty International hovorila, o chladiacich centrách nevedela. Zdravotné strediská poskytujúce základnú zdravotnú starostlivosť nemali dostatočné vybavenie na liečbu pacientov trpiacich ochoreniami spôsobenými horúčavou. Mnohých pacientov previezli do niekoľkých veľkých nemocníc, ktoré rýchlo prekročili svoju kapacitu.
Jeden muž v Karáčí uviedol, že jeho 65-ročný otec zomrel v dôsledku dlhotrvajúcich výpadkov elektrickej energie. Dňa 25. júna 2024 vzal muž svojho otca na neďalekú kliniku, keď sa jeho stav zhoršil. „Mal horúce telo, otvorené oči, ale dýchal veľmi ťažko a nehýbal sa… Na klinike nám povedali, aby sme ho previezli do väčšej nemocnice, pretože jeho stav je príliš vážny,“ uviedol.
K dispozícii neboli žiadne štátne sanitky a charitatívne organizácie uviedli, že majú vyťažené kapacity na vyslanie sanitky. Muž zomrel pred tým, ako ho stihli doviezť do nemocnice.
Nedostatočný zber údajov
V Pakistane zaznamenávajú menej ako 5 % všetkých úmrtí. Amnesty International zistila, že oficiálne údaje o úmrtiach v dôsledku povodní sú vždy podhodnotené. Napríklad údaje zhromaždené orgánmi na krízové riadenie pri katastrofách zvyčajne zahŕňajú len úmrtia v dôsledku utopenia alebo úrazu elektrickým prúdom. Nezahŕňajú však osoby, ktoré neskôr zomreli na infekčné choroby. V dôsledku toho sa do štatistík nedostávajú obete z dvoch skupín najväčšmi ohrozených chorobami, ktoré sa šíria po povodniach – starší ľudia a malé deti.
Údaje o úmrtnosti počas vĺn horúčav sú ešte menej spoľahlivé. V roku 2022, keď teploty v mnohých častiach provincie Pandžáb, kde žije 120 miliónov ľudí, dosiahli 50 °C, oficiálne nezaznamenali žiadne úmrtia súvisiace s horúčavami.
Presná evidencia úmrtí spôsobených extrémnymi horúčavami je náročná v akomkoľvek kontexte. Obete totiž často trpia už existujúcimi zdravotnými problémami, ktoré zvyšujú ich zraniteľnosť. Na určenie vzťahu medzi extrémnymi horúčavami a úmrtnosťou sa často používa pojem „nadmerné úmrtia“ – teda úmrtia nad rámec očakávaného počtu.
Napriek tomu, že klimatické katastrofy nadmerne zasahujú starších ľudí, úrady nevedú prakticky žiadne záznamy o ich zdravotnom stave. Oficiálne údaje v súčasnosti nezahŕňajú informácie o ľudských obetiach klimatickej krízy. Bez lepšieho prehľadu o počte obetí a o tom, kto patrí k najohrozenejším skupinám, však pakistanská vláda ani medzinárodné spoločenstvo nemôžu začať riešiť škody spôsobené klimatickými javmi.
Naše odporúčania
Podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv musia štáty chrániť právo na život a zdravie. Hoci Pakistan od roku 2022 dosiahol v oblasti krízového riadenia pri katastrofách výrazný pokrok, stále nedokáže chrániť tieto práva mnohých ľudí.
„Tragickou skutočnosťou je, že najväčšiu ujmu spôsobenú klimatickou krízou znášajú tí, ktorí k nej prispievajú najmenej,“ uviedla Laura Mills.
„Klimatická zmena sa nezastaví na štátnych hraniciach. Zodpovednosť za úmrtia v Pakistane, ktorým sa dalo zabrániť, neleží len na Islamabáde, ale aj na krajinách, ktoré naďalej spaľujú, produkujú a dodávajú fosílne palivá v neprípustne vysokých množstvách.
Pakistan musí vyvinúť väčšie úsilie na zlepšenia v oblasti zdravotníctva a krízového riadenia pri katastrofách, aby mohol čeliť klimatickým zmenám. Medzinárodné spoločenstvo musí tiež zabezpečiť ochranu najzraniteľnejších skupín pakistanskej spoločnosti. Krajiny s vysokými príjmami a vysokými emisiami musia poskytnúť väčšiu finančnú a inú podporu, aby pomohli obyvateľstvu Pakistanu prispôsobiť sa klimatickej kríze a napraviť škody spôsobené klimatickými javmi.“