Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) dňa 31. augusta 2022 zverejnil hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv v provincii Sin-ťiang. Úrad komisárky v hodnotení konštatoval, že porušovanie práv ujgurskej a ďalších prevažne moslimských menšín „môže predstavovať… zločiny proti ľudskosti“. Pred vydaním správy unikli do médií informácie, že čínske orgány na Bachelet naliehali, aby správu nezverejnila. Reakcia medzinárodného spoločenstva na vydanie správy OHCHR však bola žalostne nedostatočná. Rok od vydania správy sa nič nezmenilo.
Amnesty International vyzýva, aby medzinárodné spoločenstvo začalo konať
V októbri 2022 členské štáty Rady OSN pre ľudské práva tesným pomerom hlasov odmietli rezolúciu, ktorá by vyzvala na diskusiu o správe. Bacheletovej nástupca Volker Turk sa v decembri 2022 zaviazal „osobne zapojiť do rokovania s (čínskymi) orgánmi“. Kroky, ktoré komisár do dnešného dňa podnikol, však nekorešpondujú s naliehavou potrebou vyvodiť zodpovednosť.
Na výročie vydania správy reagovala aj zástupkyňa regionálneho riaditeľa Amnesty International pre Čínu, Sarah Brooks. „Potrebujeme, aby národní a medzinárodní aktéri, vrátane úradov a úradníkov zodpovedných za obranu ľudské práva, vysokého komisára nevynímajúc, využili všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii – verejné aj súkromné – na to, aby dosiahli zmysluplnú zmenu represívnych politík Číny. Medzi tieto nástroje patrí aj otvorený a na dôkazoch založený dialóg s čínskymi úradmi.“
Porušovanie ľudských práv v Sin-ťiangu pokračuje, medzinárodné spoločenstvo musí konať
Správa OSN konštatuje, že „rozsah svojvoľného a diskriminačného zadržiavania príslušníkov a príslušíčok ujgurskej a iných prevažne moslimských skupín menšín… môže predstavovať medzinárodné zločiny, najmä zločiny proti ľudskosti“. Podľa správy k porušovaniu ľudských práv môže dochádzať aj naďalej a preto je potrebné reagovať rýchlo a účinne.
Výročie vydania správy pritom pripadlo na ten istý týždeň ako nečakaná návšteva čínskeho prezidenta v meste Urumči v provincii Sin-ťiang. Si Ťin-pching počas návštevy vyzval miestnych úradníkov, aby posilnili obmedzovanie „nezákonných náboženských aktivít“. Čínske orgány opakovane obvinenia z porušovania ľudských práv v regióne opakovane odmietli.
Kontext situácie v provincii Sin-ťiang
Od roku 2017 vzniklo naprieč provinciou Sin-Ťiang viacero väzobných zariadení s rôznymi prívlastkami („protiextrémistické“, „vzdelávacie“ či „reedukačné“). V týchto zariadeniach na dobu neurčitú zadržiavajú občanov a občianky provincie. Podľa expertných odhadov je v súčasnosti v týchto zariadeniach väznených viac ako milión ľudí.
V táboroch nútia ľudí učiť sa o čínskych zákonoch a politike a osvojiť si kultúrne zvyklosti, ktoré z nich urobia „lepších“ občanov a občianky Číny. Do týchto zariadení posielajú najmä ľudí praktizujúcich určité náboženstvo (prevažne islam), majú kontakty v zahraničí, alebo boli (oni sami alebo ich rodinní príslušníci a príslušníčky) súčasťou hnutí za sociálnu spravodlivosť. Čínske úrady sa tiež snažia zabezpečiť, aby nikto nemohol komunikovať pomocou kódovaných aplikácií. Tým nútia ľudí používať domáce sociálne siete, ktoré nie sú kódované a nechránia súkromie používateľov a používateliek.
Ujguri a ostatné väčšinovo moslimské etnické skupiny v provincii Sin-ťiang dlhodobo trpia porušovaním ľudských práv. Ide predovšetkým o slobodu vierovyznania, právo na združovanie a ďalšie ľudské práva. V posledných rokoch ich úrady začali prenasledovať dôslednejšie a vo väčšej miere. Medzi nástroje represie patrí hromadné zatýkanie, stály technologický dozor, zvýšené nasadzovanie ťažko ozbrojených pouličných hliadok, zvýšenie počtu bezpečnostných stanovíšť na cestách a mnoho ďalších metód porušujúcich ľudské práva.
Viac o téme nájdete na stránke https://xinjiang.amnesty.org/#cases.