Práva Rómov a Rómok

Práva Rómok a Rómov sú ľudské práva 

Rómky a Rómovia tvoria s populáciou medzi 10 až 12 miliónov ľudí jednu z najstarších a najväčších etnických menšín v Európe. Napriek tomu, že o ľuďoch rómskeho pôvodu často referujeme ako o jednej skupine, táto skupina nie je homogénna a každá rómska komunita má svoje špecifiká. 

Rada EÚ v roku 2000 prijala smernicu č. 2000/43, ktorá stanovuje rámec na boj s diskrimináciou na základe rasového alebo etnického pôvodu s cieľom zaviesť do jednotlivých členských štátov princíp rovného zaobchádzania. V roku 2004 prijala Slovenská republika tzv. Antidiskriminačný zákon, ktorým sa táto smernica stala súčasťou slovenského právneho poriadku. 

Aj napriek tejto smernici a mnohým ďalším právnym predpisom a opatreniam čelia Rómky a Rómovia v mnohých štátoch EÚ, vrátane Slovenska, diskriminácií, rasizmu, segregácii a nerovnému zaobchádzaniu. Základné ľudské práva, vrátane práva na vzdelanie, bývanie, dôstojnosť, dostupnosť zdravotnej starostlivosti či práva na ochranu pred násilím a zlým zaobchádzaním, sú pre mnohých ľudí rómskeho pôvodu stále nedosiahnuteľné. 

Za čo bojujeme? 

Akým predsudkom a stereotypom Rómky a Rómovia dennodenne čelia a ako tieto predsudky búrať? Prečo Amnesty International žiada dodržiavanie práv Rómok a Rómov a o akých právach konkrétne hovoríme? A ako by rovnosť práv pozitívne ovplyvnila nielen život rómskej menšiny, ale aj celej spoločnosti? Na nasledujúcich riadkoch si môžete o tom, o čom hovoríme, keď hovoríme o právach Rómok a Rómov prečítať viac. 

Právo na vzdelanie 

Fotografia zo školy v českej Ostrave počas návštevy generálneho tajomníka AI Salila Shettyho v roku 2015.

Právo vzdelanie je základné ľudské právo. Každý a každá z nás má právo na prístup ku kvalitnému vzdelaniu v bezpečnom prostredí. Viaceré výskumy však dokazujú, že v prípade rómskych detí je tomu často inak.  

V roku 2017 vydala Amnesty International Slovensko v spolupráci s Európskym centrom pre práva Rómov a Rómok výskumnú správu Lekcia z diskriminácie. Podľa správy má vzdelanie, ktoré rómske žiačky a žiaci dostávajú v špeciálnych a v segregovaných triedach a školách tak nízku kvalitu, že len máloktorí z nich sa po ukončení povinnej školskej dochádzky môžu ďalej vzdelávať. Mladí ľudia, ktorí to dokážu, však majú okrem odborného učilišťa len veľmi málo iných možností, na základe čoho je ich pracovná budúcnosť veľmi obmedzená.

Segregácia rómskych detí vo vzdelávaní sa na Slovensku odohráva dodnes. Rómske deti sú často zaraďované do špeciálnych tried alebo škôl na základe nesprávnej diagnostiky, ktorá neberie ohľad na jazykové zručnosti detí a fakt, že pre mnohé rómske deti Slovenčina nie je materským jazykom. Odborníčky a odborníci, ktorí majú diagnostiku na starosti, majú často zažité predsudky a neberú na zreteľ odlišnosti výchovy a prostredia, v ktorom diagnostikované deti žijú. Hlboko zakorenené predsudky a nízke očakávania od rómskych detí, ktoré sú rozšírené medzi učiteľským zborom ďalej bránia v možnostiach ich vzdelávania.

Problém nesprávnej diagnostiky a rasizmu pri zatrieďovaní detí do špeciálnych tried potvrdzujú aj štatistiky. Na Slovensku žije odhadom pol milióna Rómok a Rómov, čo znamená, že tvoria menej ako 10 % celkovej populácie krajiny. Napriek tomu, rómske deti tvoria až 60 % žiačok a žiakov v tzv. špeciálnych školách a 85 % detí v špeciálnych triedach. 

Európska komisia dokonca v apríli 2015 otvorila voči Slovensku konanie pre porušenie antidiskriminačnej legislatívy EÚ. Pokiaľ Slovensko v tejto oblasti nebude dodržiavať európske právo, môže to v budúcnosti viesť k vysokým finančným pokutám.  

Amnesty International dlhodobo žiada, aby Slovensko rómskym deťom zabezpečilo rovný prístup ku vzdelaniu a zabezpečilo desegregáciu.  

Práva žien, reprodukčné a sexuálne práva 

Rómska rodina, Miercurea Ciuc, Rumunsko, August 2010.

Rómske ženy a dievčatá čelia dvojitej diskriminácii, ktorej dôsledky ovplyvňujú celý ich život. Ženy sú často diskriminované na trhu práce z dôvodu ich pôvodu a hľadanie zamestnania mnohým komplikuje aj pohľad na „tradičnú“ úlohu žien a matiek, ktorú zdieľa majorita aj mnohé rómske rodiny a komunity.  

Časť rómskych žien, predovšetkým tým, ktoré pochádzajú alebo žijú v sociálne vylúčených alebo ekonomicky slabších komunitách, predstavuje aj nedostatok kvalifikácie. Kvalifikáciu však nie je možné získať bez kvalitného vzdelania a praxe, ku ktorým, ako uvádzame vyššie, mnohé rómske dievčatá a ženy nemajú žiadny alebo len veľmi obmedzený prístup.  

Rómske ženy na Slovensku dodnes nepožívajú svoje sexuálne a reprodukčné práva. Časťou problému je nedostatočný prístup k antikoncepcii, včasnej a dostupnej interrupcii a chýbajúce vzdelávanie v oblasti sexuálneho zdravia. Nezanedbateľnou súčasťou porušovania práv rómskych žien je násilie v blízkych a intímnych vzťahoch, ktoré je problémom viac ako 20 % všetkých žien na Slovensku, avšak v prípadne rómskych žien, obzvlášť tých žijúcich v sociálne vylúčených komunitách, sú dôsledky násilia i nečinnosť štátnych orgánov ešte vypuklejšie.  

Vážnym porušením práv, ktorým v minulosti na Slovensku opakovane dochádzalo sú aj nútené sterilizácie. V 70. a 80. rokoch minulého storočia došlo v Československu k početným prípadom nútených sterilizácií rómskych žien. Aj keď sa česká vláda za tieto činy ospravedlnila, poškodené ženy sa dodnes nedočkali odškodnenia.  

Podľa slovenského trestného zákona môže byť páchateľ trestného činu nezákonnej sterilizácie potrestaný trestom odňatia slobody na dva až osem rokov. Napriek tomu slovenské štátne orgány nedokážu efektívne vyšetriť všetky prípady nezákonnej sterilizácie rómskych žien a vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom týchto činov. Nastoleniu spravodlivosti sa Rómske ženy nedočkali ani po vyše tridsiatich rokoch od Nežnej revolúcie, nehovoriac o mnohých ženách, ktoré zažili nezákonnú sterilizácia po roku 1989. 

V téme nútených sterilizácií sa v minulosti angažovala aj Amnesty International Slovensko a ďalšie medzinárodné ľudskoprávne organizácie. Amnesty žiada, aby štát chránil a garantoval sexuálne a reprodukčné práva všetkých ľudí, rómske ženy a dievčatá nevynímajúc. 

Právo na spravodlivé zaobchádzanie a slobodu pohybu 

Paraskevi Kokoni, ktorá zažila rasovo motivované násilie v Grécku, 6. marca 2015.

Rómovia a Rómky zažívajú diskrimináciu vo všetkých sférach života, od vzdelávania po zdravotnú starostlivosť a zamestnanie. Kvôli pretrvávajúcim nerovnostiam sa situácia mnohých Rómok a Rómov, predovšetkým ľudí žijúcich v sociálne vylúčenom alebo ekonomicky slabšom prostredí, počas pandémie ešte zhoršila.  

Na Slovensku sa vyskytli prípady plošného uzatvárania rómskych sídel, ktoré vláda zdôvodnila tým, že izolácia celých komunít je nevyhnutná pre ochranu verejného zdravia. Dôvodom plošných karanténnych opatrení bolo podľa oficiálnych údajov 31 pozitívne testovaných osôb žijúcich v piatich lokalitách s celkovou populáciou približne 6 800 ľudí. V prípade podobného alebo vyššieho podielu nakazených v iných ako vylúčených rómskych komunitách k plošnej karantenizácii nedošlo. Nad opatreniami v karantenizovaných osídleniach vykonávali dozor policajné zložky a armáda.  

Amnesty International hovorila počas prvej vlny karantenizácie s obyvateľmi, obyvateľkami a ďalšími ľuďmi, ktorí potvrdili, že Rómky a Rómov nikto neinformoval o trvaní a podmienkach karantény. Zodpovedné orgány neizolovali ľudí s pozitívnym testom na COVID-19 od ostatných ľudí z komunity. Navyše, podľa dostupných údajov, ani nezabezpečili dostatočné zásobovanie potravinami a zdravotníckym materiálom. V jednej z komunít si ľudia spolu s miestnym podnikateľom zorganizovali improvizovaný systém dodávky potravín. Ľuďom z ďalšej komunity uzavretej do karantény predávali zodpovedné orgány balíčky so základnými potravinami za 15 eur, čo môže byť pre rodiny, ktoré v dôsledku opatrení prišli o príjem, príliš vysoká cena. 

Amnesty International považuje takéto použitie ozbrojených síl na vykonávanie opatrení v oblasti verejného zdravia za neprimerané. Zapojenie armády je v týchto prípadoch možné len vo veľmi výnimočných situáciách a musí spĺňať prísne kritéria. Podľa Amnesty International neboli na použitie armády v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku dostatočné dôvody. Obyvatelia a obyvateľky lokalít uzavretých do karantény sa sťažovali na nezákonné použitie sily zo strany polície, pri ktorom mohlo dôjsť k porušeniu ich práv. V Žehre sa Amnesty International dozvedela o udalosti, pri ktorej údajne policajt slovne napadol Róma a vyhrážal sa mu fyzickým násilím. V Starej Maši v Krompachoch nahlásili 27. apríla zneužitie policajnej sily proti piatim deťom. 

Okrem toho, že ľudia v neformálnych sídlach sú vystavení zvýšenému riziku infekcie, môžu opatrenia, ktoré vláda zaviedla s cieľom zmierniť krízu – vrátane obmedzenia voľného pohybu a fyzického kontaktu osôb – viesť k ďalšiemu prehlbovaniu chudoby a sociálnemu vylúčeniu. 

„Slovensko sa v pandémii COVID-19 zaradilo ku krajinám, ktoré v rámci protiepidemických opatrení stigmatizovali a prenasledovali etnické menšiny. Uzavretie viacerých rómskych komunít do plošnej karantény bez jasného právneho rámca, s pochybnou proporcionalitou tohto riešenia a viacerými ďalšími porušeniami ľudských práv dodnes nebolo vysvetlené ani napravené. Rómska menšina, a najmä tie najvylúčenejšie komunity, sa stali terčom stigmatizujúcej rétoriky,“ povedal riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.  

Čo v tejto veci robíme 

Pandémia zvýraznila a v niektorých prípadoch odhalila rasové predsudky v policajných štruktúrach a tiež systémový rasizmus a diskrimináciu voči ľuďom rómskeho pôvodu. Neproporčné zásahy do práv ľudí z marginalizovaných skupín boli v jasnom rozpore s medzinárodným právom a ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska. Mnohé opatrenia voči Rómom a Rómkam prispeli k ich ďalšej stigmatizácii a predsudkom, pretrvávajú aj pochybnosti o tom, či karanténne mestečká spĺňali požiadavky Svetovej zdravotníckej organizácie. V neposlednom rade máme aj viaceré závažné sťažnosti o použití nezákonnej sily zo strany polície. Príležitosť Slovenska vysporiadať sa s rasizmom a skončiť s opísanými praktikami však bola trestuhodne premrhaná. 

Mnohé kroky vlády SR prispeli k ďalšej stigmatizácii Rómov a Rómok na Slovensku. Amnesty International preto adresovala Rade Európy otvorený list, v ktorom vyjadrila obavy nad zaobchádzaním s ľuďmi žijúcimi v rómskych komunitách v Bulharsku a na Slovensku počas pandémie ochorenia COVID-19. Detailný pohľad na situáciu sme spracovali v správe Dohľad a disciplinácia počas pandémie, ktorá dokumentuje prípady zo Slovenska, ale aj ďalších 11 európskych krajín. Znepokojivý vzorec rasových predsudkov vzbudil obavy z inštitucionálneho rasizmu v policajných štruktúrach, ktoré však napriek našim aktivitám neboli zo strany relevantných orgánov vyvrátené. 

Právo na ochranu pred (policajným) násilím 

Protest proti nespravodlivosti voči obetiam policajného násilia, Bratislava, 2019.

Počas policajnej razie, ku ktorej došlo 19. júna 2013, viac ako 60 príslušníkov policajnej pohotovostnej jednotky fyzicky a verbálne napadlo 31 Rómov a Rómok, ktoré nekládli odpor. Okrem fyzického a psychického násilia na osobách, policajti poškodili aj majetky ľudí žijúcich na Budulovskej ulici. Verejná ochrankyňa práv, (v tom čase Jana Dubovcová), dospela k záveru, že zásah nebol opodstatnený a primeraný.  

Aj keď lekárske správy, svedecké výpovede a fotodokumentácia potvrdzujú spôsobené zranenia, voči príslušníkom polície, ktorí sa zásahu zúčastnili, dodnes nedošlo k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti. Policajná inšpekcia ministerstva vnútra naopak na základe interného vyšetrovania vyhlásila zásah za primeraný a vykonaný v súlade so zákonom. Od spochybnenia vyjadrení poškodených sa z obetí stali obžalovaní! Proti obvineniu sa poškodení obrátili na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, kde 01.09.2020 Slovenská Republika prehrala prvé konanie. Rozhodnutím súdu bolo dané za pravdu poškodením a skonštatované, že raziou a následným vyšetrením bolo zasiahnuté do ich základných práv.  

Čo v tejto veci robíme 

V prípade sa od začiatku angažuje aj Amnesty Slovensko, o. z. Equity, ERRC, ETP, CVEK a mnoho ďalších inštitúcií, kultúrnych centier aj tisíce jednotlivcov a jednotlivkýň už roky podporuje ľudí z Moldavy a žiada spravodlivosť.  

Ľudí z Moldavy sme pred pandémiou chodili podporovať aj osobne a ako pozorovatelia sme sa zúčastnili na väčšine súdnych pojednávaní v Košiciach.  

O prípade sme informovali prostredníctvom kampane Paragrafom nespravodlivosť neprekryješ. Túto tému sme priniesli na festivaly a podujatia na celom Slovensku a okrem početných diskusií s koncertov sme zozbierali tisíce podpisov petície a stovky solidárnych odkazov pre ľudí z Moldavy nad Bodvou. Podporu obetiam razie vyjadrili aj mnohé osobnosti a ľudia z celého Slovenska. Odkazy solidarity nájdete na stránke www.stojimeprivas.sk.  

Aktuálny vývoj  

V pondelok 3. mája 2021, takmer 8 rokov po udalosti, košický súd oslobodil spod obžaloby Leonarda Horvátha, jedného z ľudí nespravodlivo obvinených z krivého obvinenia a krivej výpovede. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. 

V marci 2021 prokurátor ustúpil od obžaloby u piatich nespravodlivo obvinených Rómov, obvinenia v prípade jedinej obvinenej ženy, pani Ireny Matovej, sú zatiaľ aktívne.  

Právo na bývanie 

Protest proti nútenému vysťahovaniu Rómok a Rómov v Maďarsku, Maďarské veľvyslanectvo v Londýne, apríl 2015.

Právo na primerané bývanie, vrátane práva na ochranu pred núteným vysťahovaním, garantujú viaceré medzinárodné a regionálne ľudskoprávne dohovory. Viaceré európske vlády však svoje záväzky v tejto oblasti pravidelne porušujú, pričom tento problém najčastejšie zasahuje rómsku menšinu, resp. ľudí žijúcich vo vylúčených komunitách. 

Diskriminácia na trhu práce spôsobuje Rómkam a Rómom ťažkosti s prenájmom či kúpou nehnuteľností, v dôsledku čoho sú mnohí ľudia vylúčení zo sociálnych schém bežného bývania. Miliónom Rómok a Rómok v Európe tak nezostáva nič iné, ako žiť v neformálnych osídleniach, často bez prístupu k elektrine či tečúcej pitnej vode.  

Život v takýchto podmienkach vystavuje ľudí zvýšenému riziku ochorenia. Väčšina ľudí žijúcich vo vylúčených komunitách si nedokáže zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je základným ľudským právom. Život vo vylúčených komunitách bez možnosti získať zamestnanie vytvára bludný kruh niekoľkogeneračnej chudoby a ľudí robí zraniteľnými voči núteným vysťahovaniam. Okrem vyššie uvedených rizík čelia ľudia žijúci v neformálnych osídleniach riziku núteného vysťahovania. 

Nútené vysťahovania sú v rozpore medzinárodným právom a podľa viacerých právnych predpisov je takéto konanie považované za kruté a ponižujúce zaobchádzanie. Pri nútených vysťahovaniach často dochádza k presídleniu celých komunít na okraj miest, do znečistených priemyselných oblastí alebo do tesnej blízkosti skládok odpadu. 

Právo na adekvátne bývanie znamená, že štátne orgány majú povinnosť zabezpečiť: 

  • aby mal každý človek právnu ochranu pred núteným vysťahovaním, obťažovaním a inými hrozbami, 
  • minimálne štandardov bývania, vrátane prístupu k pitnej vode, kanalizácii a elektrickej energii, 
  • aby všetci ľudia žili v dostatočnej bezpečnej vzdialenosti od zdrojov znečistenia, skládok odpadu a zároveň v dostupnej vzdialenosti k službám a zamestnaniu, 
  • dostupné bývanie pre všetkých, 
  • aby programy sociálneho bývania uprednostňovali tých najzraniteľnejších. 

Nie každé nútené sťahovanie musí predstavovať porušenie ľudských práv. Ak musí dôjsť k nútenému vysťahovaniu ľudí proti ich vôli z domov alebo pozemkov, ktoré obývajú, štát má povinnosť zabezpečiť: 

  • dôsledné a plnohodnotné konzultácie s ľuďmi, ktorých sa nútené vysťahovanie týka, 
  • aby boli vysťahúvaní ľudia primerane, adekvátne a včas upozornení , 
  • aby boli vysťahovaným ľuďom poskytnuté nápravné prostriedky (napr. náhrada škody alebo reštitúcia) za porušenie ich práv, 
  • aby pri vysťahovaní nebola použitá neprimeraná sila resp. násilie, 
  • aby bola pre vysťahovaných ľudí zabezpečená adekvátna alternatíva bývania. 

Rasizmus a rasistické útoky

Spomienkový pochod venovaný obetiam rómskeho holokaustu, Auschwitz, august 2014.

Rómky a Rómovia sa s diskrimináciou, rasizmom a rasovo motivovanými útokmi stretávajú dennodenne. Nenávisť a netolerancia voči rómskemu etniku je tolerovaná veľkou časťou populácie a k šíreniu hoaxov a nenávistných prejavov voči Rómom a Rómkam prispievajú aj politici a političky. Politické strany s otvorene protirómskym programom a rétorikou stále stúpajú na popularite naprieč celou Európou, vrátane Slovenska.  

Polícia a ďalšie štátne zložky vo svojej práci nezriedka používajú aj etnickú profiláciu a ľudia rómskeho pôvodu zažívajú diskrimináciu a ďalšie porušovanie ľudských práv práve na základe ich etnicity. Nezriedkavým javom v rôznych častiach Európy sú aj takzvané zločiny z nenávisti, ktoré sú v mnohých prípadoch páchané práve voči Rómkam a Rómom 

Ako prispievame k zlepšeniu ľudskoprávnej situácie Rómok a Rómov 

Napriek tomu naše úsilie nekončí a bojuje za dodržiavanie ľudských práv na celom svete. Veríme v lepší svet, v ktorom sú ľudské práva všetkých ľudí rešpektované a garantované. Preto vedieme kampane, organizujeme verejné podujatia, zastávame sa obetí bezprávia a usilujeme sa o dosiahnutie systémových zmien na úrovni štátov a medzinárodného spoločenstva.  

Topics