Súčasť globálnej výročnej správy
Východná Európa a Stredná Ázia
Tento región zostal predvojom celosvetového úpadku dodržiavania univerzálnych ľudských práv a rámcov medzinárodnej spravodlivosti. Na čele tohto trendu zostávalo Rusko, ktoré pokračovalo vo svojej agresii proti Ukrajine. Páchalo ďalšie zločiny podľa medzinárodného práva, a to aj prostredníctvom nerozlišujúcich útokov na civilné obyvateľstvo a útokov na kritickú infraštruktúru. Najviac trpeli práve civilisti.
Ľudské práva sa v tejto situácii stávali čoraz viac predmetom vyjednávania a obchodovania. Bielorusko si prepustením väzňov zabezpečilo zmiernenie sankcií zo strany USA. Snahy o získanie vzácnych nerastných surovín a energetických zdrojov prevážili nad obavami o ľudské životy na Ukrajine i mimo nej. Prvý samit EÚ a Strednej Ázie sa konal v kontexte neschopnosti dodržiavať medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv v celej Strednej Ázii. Európska únia a ďalší medzinárodní aktéri prehĺbili energetickú spoluprácu s Azerbajdžanom ako alternatívu k ruskej rope a plynu. Uprobili tak aj napriek žalostnému stavu ľudských práv v tejto krajine.
Občianska spoločnosť čelila neúprosnému tlaku. Stále viac aktivistov, novinárok a organizácií bolo označovaných za „teroristov“, „extrémistky“, „zahraničných agentov“ alebo „nežiaduce osoby“ a nútených odísť do exilu alebo ukončiť činnosť. Atmosféra strachu a klesajúca medzinárodná podpora ľudských práv, ktorú poznačilo bezprecedentné stiahnutie zahraničnej pomoci zo strany USA, zdecimovali organizácie občianskej spoločnosti a výrazne obmedzili informovanie o situácii v oblasti ľudských práv.
Medzi ďalšie dramatické zhoršenia v oblasti dodržiavania ľudských práv patrili snahy Kirgizska o opätovné zavedenie trestu smrti napriek ústavným a medzinárodným zákazom. Gruzínsko naplno prešlo na autoritárske praktiky, ktoré sprevádzalo systematické potláčanie disentu.
Všeobecné zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv sa týkalo aj slobody vierovyznania a náboženského presvedčenia, právneho štátu a práv ľudí na úteku a migrujúcich. V celom regióne došlo k úpadku vo všetkých týchto oblastiach. Rozšírené zostávalo aj mučenie a iné zlé zaobchádzanie. Pretrvávalo rodovo podmienené násilie. Výroba aj spotreba fosílnych palív sa zvýšili, čo poukázalo na skutočnosť, že vlády ignorovali svoje záväzky v oblasti klímy.
Porušenia medzinárodného humanitárneho práva
Rusko štvrtý rok bez prestania pokračovalo v agresii na Ukrajine, pričom zintenzívnilo letecké útoky na kľúčovú civilnú infraštruktúru. Rozšírená prax nútených zmiznutí, mučenie a údajné dronové útoky na civilistov predstavujú zločiny proti ľudskosti. Počas zimných mesiacov Rusko takmer denne útočilo na energetickú infraštruktúru, čím pripravilo milióny ľudí o kúrenie a elektrinu v čase, keď vonkajšie teploty zostávali pod bodom mrazu. Ukrajinské sily zasiahli ruské energetické zariadenia, čím spôsobili výpadky elektrickej energie. Viacero ukrajinských útokov na ciele na území Ruska viedlo k stratám na životoch, zraneniam a poškodeniu civilnej infraštruktúry.
Na územiach pod ruskou okupáciou ruské orgány systematicky uplatňovali nútené zmiznutia a mučenie civilistov. Rusko tiež prijalo opatrenia na vymazanie ukrajinskej identity, a to aj prostredníctvom povinných školských osnov. V zjavnom rozpore s vojnovým právom presadzovalo legislatívu s cieľom zbaviť majetku a ďalších práv ľudí žijúcich na území, ktoré v roku 2022 nezákonne anektovalo, ak odmietnu prijať ruské občianstvo.
Arménsko a Azerbajdžan nedosiahli žiadny pokrok v oblasti vyvodenia zodpovednosti za údajné minulé porušenia práv počas konfliktu o Náhorný Karabach.
Všetky obvinenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti by mali byť predmetom nestranného a nezávislého vyšetrovania, a to aj na základe princípu univerzálnej jurisdikcie.
Sloboda prejavu
Právo na slobodu prejavu v celom regióne čelilo čoraz väčším hrozbám. Ľudia, ktorí kritizovali vládu, boli neustále označovaní za „extrémistov“, „zradcov“ a „zahraničných agentov“, niektorí boli nútení odísť do exilu, uväznení na základe politicky motivovaných obvinení a vystavení mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu či zákazom cestovania.
V Azerbajdžane väznili viac ako 300 ľudí za kritické vyjadrenia na základe vymyslených obvinení, desiatky z nich čelili zákazom cestovania. Posledné nezávislé mediálne organizácie boli zrušené. V Gruzínsku nezávislé médiá čelili celej škále represálií vrátane očierňujúcich kampaní, pokút a trestného vyšetrovania.
Bieloruský „zoznam osôb zapojených do extrémistických aktivít“ sa rozrástol na najmenej 6 127 mien. Organizáciám, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom spájali s osobami na tomto zozname, zakázali činnosť.
Kirgizsko označilo významné nezávislé mediálne organizácie za „extrémistické“, čo znamená, že akákoľvek propagácia alebo šírenie ich materiálov môže viesť k trestnému stíhaniu. Moldavsko naďalej odoberalo licencie proruským televíznym kanálom bez súdneho dohľadu.
V Rusku osoby, ktoré sa postavili proti vojne proti Ukrajine alebo vyjadrili iné nesúhlasné názory, čelili prísnym trestom vrátane odňatia slobody na dlhý čas. Cenzúra prenikla do verejného života, čo viedlo k zákazom hudby, kníh a filmov autorov a autoriek označených za „zahraničných agentov“ alebo „teroristov a extrémistov“.
Sloboda pokojného zhromažďovania
Právo na pokojné zhromažďovanie bolo naďalej potláčané. Ľudí, ktorí sa ho pokúšali uplatniť, stíhali, väznili a vystavili mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu.
Potláčanie otvorených protestov viedlo k tomu, že vo väčšine krajín regiónu k nim dochádzalo len zriedkavo. V Bielorusku, Tadžikistane a Turkménsku sa zhromaždenia prakticky nekonali, pokojným protestujúcim hrozili prísne tresty. Bieloruské orgány sa snažili potrestať ľudí, ktorí sa zúčastnili na protestoch v zahraničí.
Gruzínske orgány zasiahli proti každodenným demonštráciám, ktoré prebiehali od konca roka 2024, tým, že kriminalizovali pokojné činy ako zakrývanie tváre alebo státie na chodníkoch. Polícia pri tom nezákonne použila silu a proti protestujúcim nasadila aj bitku, slzotvorný plyn, gumové projektily a vodné delá, ktoré boli podľa správ naplnené toxickými chemikáliami. Aktivistov, novinárky a stúpencov opozície systematicky vystavovali prehliadkam, zatýkaniu a trestom odňatia slobody výlučne za to, že uplatňovali svoje ľudské práva.
V Rusku sa napriek prísnemu potláčaniu protestov uskutočňovali malé verejné zhromaždenia, ktoré reagovali na lokálne problémy. Na Ukrajine pokračovali masové protikorupčné protesty napriek obmedzeniam vyplývajúcim z vojnového stavu.
Sloboda združovania
Vlády ďalej ohrozovali a zužovali priestor na činnosť občianskej spoločnosti. Využívali na to represívnu legislatívu, ktorou kriminalizovali účasť verejnosti a zaviedli prísne finančné obmedzenia. Situáciu ešte zhoršilo výrazné zníženie zahraničnej pomoci, ktoré donútilo množstvo mimovládnych organizácií výrazne obmedziť alebo ukončiť svoju činnosť.
Azerbajdžan opätovne otvoril prípad z roku 2014 zameraný na mimovládne organizácie, orgány vykonali razie, pri ktorých sa zamerali na odborové zväzy a občianske iniciatívy zdola. Bielorusko kriminalizovalo účasť v neregistrovaných mimovládnych organizáciách a organizáciách, ktorých činnosť úrady ukončili alebo pozastavili. Gruzínsko prijalo legislatívu typu „zákona o zahraničných agentoch“ a zmrazilo bankové účty siedmich mimovládnych organizácií, ktoré sa údajne dopustili „sabotáže“ tým, že v roku 2024 poskytovali zdravotnícke potreby a inú podporu protestujúcim.
Kazašský prezident obvinil „[údajné] organizácie na ochranu ľudských práv, blogerov a novinárky“, že sú financované zo zahraničia s cieľom vyhľadávať negatívne tendencie a obviňovať úrady. Rusko naďalej zneužívalo zákony o „zahraničných agentoch“ a „nežiaducich organizáciách“ na potláčanie občianskej spoločnosti, pričom občianskych aktivistov a aktivistky stigmatizovalo a väznilo. Za „nežiaduce“ označili ďalších 95 organizácií vrátane Amnesty International a Human Rights Watch.
Vlády musia zrušiť zákony a ukončiť praktiky, ktoré obmedzujú právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania. To znamená tiež prestať využívať rôzne zámienky na potláčanie disentu a obmedzovanie diskusie o porušovaní ľudských práv, ktorého sa mohli dopustiť.
Nespravodlivé súdne procesy
Spravodlivé súdne procesy boli čoraz vzácnejšie, keďže úrady zneužívali systémy spravodlivosti na prenasledovanie disentu. Zvýšil sa počet osôb odsúdených v neprítomnosti, a to aj za údajný „terorizmus“ a „extrémizmus“.
V Azerbajdžane uväznili desiatky novinárov, novinárok, aktivistov a aktivistiek na základe vymyslených obvinení a po nespravodlivých súdnych procesoch. Ku koncu roka väznili alebo zadržiavali v predĺženej vyšetrovacej väzbe takmer 30 osôb pracujúcich v médiách. V Bielorusku počet ľudí odsúdených na základe politicky motivovaných obvinení stúpol napriek tomu, že niektorých prepustili na výmenu za zmiernenie sankcií voči Bielorusku zo strany USA.
V Gruzínsku bežne v rámci potláčania disentu svojvoľne zadržiavali protestujúcich, novinárky a vedúce osobnosti opozície. Mnoho z nich uväznili po nespravodlivých súdnych procesoch. Nezávislé médiá v Kirgizsku tvrdo zasiahli vykonštruované obvinenia proti popredným nezávislým novinárom a novinárkam, napríklad zo spravodajského webu Kloop či kanála Temirov Live. V Kazachstane a Turkménsku väznili disidentov a disidentky.
Ruské súdnictvo naďalej ukladalo prísne tresty na základe politicky motivovaných obvinení, ktoré boli často zjavne absurdné. V Tadžikistane v neverejných procesoch uložili dlhoročné tresty odňatia slobody opozičným politikom a bývalým štátnym predstaviteľom. Dvanásť medzinárodných organizácií na ochranu ľudských práv žiadalo prepustenie právnika v oblasti ľudských práv Buzurghmehra Yorova, svojvoľne väzneného od roku 2015, tadžické úrady však neposkytli oficiálnu odpoveď.
Úrady musia zaručiť právo na spravodlivý proces a zdržať sa zneužívania justičného systému na prenasledovanie disidentov a disidentiek.
Mučenie a iné zlé zaobchádzanie
Mučenie a iné zlé zaobchádzanie boli v celom regióne naďalej rozšírenou praxou. Páchatelia týchto zločinov sa často tešili beztrestnosti, prípady policajného násilia sa vyšetrovali len zriedkavo a neefektívne.
Objavilo sa množstvo správ o mimosúdnych popravách a mučení ukrajinských vojnových zajatcov ruskými silami. Medzi porušenia ľudských práv, ku ktorým dochádzalo v ruských väzniciach, patrilo časté umiestňovanie do takzvaných trestných ciel, ako aj odopieranie zdravotnej starostlivosti a kontaktu s vonkajším svetom.
V Azerbajdžane bolo mučenie a iné zlé zaobchádzanie so zadržanými bežnou praxou, pričom zahŕňalo samoväzbu a odmietanie lekárskej starostlivosti, násilie, trestné presuny a dlhodobé spútanie. V Bielorusku hlásili smrť najmenej dvoch ľudí zadržaných na základe politicky motivovaného stíhania, v Tadžikistane smrť najmenej siedmich zadržaných vrátane piatich aktivistov z Pamíru.
Policajti v Gruzínsku v maskách bežne bijú ľudí pri zatýkaní a počas zadržiavania. Kazachstan neriešil početné obvinenia z mučenia po masových protestoch v roku 2022. Kirgizsko napriek varovaniam OSN zrušilo svoj orgán na prevenciu mučenia.
V Uzbekistane pretrvávali obavy z mučenia a iného zlého zaobchádzania. V Bielorusku a Turkménsku zadržaných bežne držali v samoväzbe a úplnej izolácii. A to bez možnosti kontaktovať blízku osobu, bez prístupu k právnemu poradenstvu a lekárskej starostlivosti, čo často predstavovalo nútené zmiznutie.
Vlády musia bezodkladne konať, aby ukončili mučenie a iné zlé zaobchádzanie. Všetky osoby podozrivé z trestnej zodpovednosti za tieto zločiny musia postaviť pred súd v rámci spravodlivých procesov.
Práva LGBTI+ ľudí
V regióne pokračovalo oslabovanie rešpektu k právam LGBTI+ osôb, často dochádzalo priamo k útokom na ne. V celom regióne chýbala komplexná antidiskriminačná legislatíva. Práve naopak, posilňoval sa oficiálny naratív, podľa ktorého práva LGBTI+ osôb odporujú „tradičným hodnotám“.
Pozitívnym vývojom bolo, že na Ukrajine súd po prvýkrát uznal pár rovnakého pohlavia za „de facto rodinu“, pričom sa zdalo, že verejná podpora rovných práv pre LGBTI+ osoby neustále rastie.
V Podnestersku, časti Moldavska pod ruskou okupáciou, prijali ruské de facto orgány ustanovenia proti LGBTI+ „propagande“. Podobnú legislatívu prijal aj Kazachstan. V Uzbekistane a Turkménsku boli sexuálne vzťahy medzi mužmi naďalej trestným činom.
Vlády by mali zrušiť zákony, politiky a postupy, ktoré diskriminujú LGBTI+ osoby. To zahŕňa aj dekriminalizáciu dobrovoľných sexuálnych vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia a odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia uzatváraniu manželstiev osôb rovnakého pohlavia.
Rodovo podmienené násilie
Rodovo podmienené násilie bolo naďalej veľmi rozšírené. V Gruzínsku pretrvávajúcu mizogýnnu a sexistickú rétoriku vysokých štátnych predstaviteľov sprevádzalo rodovo podmienené porušovanie práv protestujúcich žien. A to vrátane ponižujúcich telesných prehliadok pri vyzlečení donaha a vyhrážok sexuálnym napadnutím. Ruský parlament nereagoval na verejné požiadavky na prijatie legislatívy týkajúcej sa domáceho násilia. V Tadžikistane vzrástol počet prípadov domáceho násilia v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 15 %.
Vlády musia bezodkladne zakročiť proti všetkým formám rodovo podmieneného násilia a riešiť ich základné príčiny.
Sloboda vierovyznania a náboženského presvedčenia
V celom regióne boli zaznamenané prípady používania represívnych taktík na obmedzovanie slobody vierovyznania a náboženského presvedčenia. A to vrátane reštriktívnych registračných požiadaviek a zneužívania protiextrémistickej legislatívy voči náboženským menšinám.
Bielorusko pokračovalo v netransparentnom preregistrovaní náboženských organizácií a zakazovaní neregistrovanej náboženskej činnosti; duchovenstvo, ktoré nesúhlasilo s vládou, naďalej čelilo prenasledovaniu. Kirgizsko prijalo reštriktívny zákon obmedzujúci neregistrovanú náboženskú činnosť a zakázalo určité náboženské odevy. Adventistickú cirkev postavilo mimo zákona na základe označenia za „extrémistickú“. Rusko pokračovalo vo svojvoľnom stíhaní a väznení Svedkov Jehovových a zameriavalo sa aj na iné náboženské komunity. Najnovšie opatrenia Ukrajiny s cieľom rozpustiť ukrajinskú pravoslávnu cirkev na základe obvinení z napojenia na Rusko vyvolali kritiku expertov a expertiek OSN za „stotožňovanie náboženskej príslušnosti s ohrozením národnej bezpečnosti“.
Vlády musia prijať účinné opatrenia na vykonanie právnych a politických reforiem s cieľom plne chrániť, podporovať a zaručiť slobodu vierovyznania a náboženského presvedčenia bez diskriminácie či prenasledovania.
Práva ľudí na úteku, migrujúcich a vnútorne vysídlených osôb
Milióny ľudí v regióne naďalej zažívali nútené vysídľovanie, najmä na Ukrajine. Arménsko malo problémy s poskytnutím bývania a živobytia pre viac ako 100-tisíc ľudí vysídlených z Náhorného Karabachu. Bielorusko naďalej nútilo migrujúcich ľudí vrátane utečencov a utečeniek prekročiť hranice do EÚ a údajne ich vystavovalo fyzickému násiliu. Rusko zaviedlo povinné jazykové testy a doklad o legálnom vstupe do krajiny na zápis detí migrantov a migrantiek do škôl, pričom väčšinu z nich vylúčilo. Tadžické úrady sa rozhodli vyhostiť afganských utečencov a utečenky.
Vlády musia zabezpečiť, aby všetci ľudia na úteku pred prenasledovaním a porušovaním ľudských práv mali prístup k bezpečnosti a medzinárodnej ochrane. Ich povinnosťou je zabezpečiť, aby nikto nebol navrátený do situácie, v ktorej by mu hrozilo vážne porušovanie ľudských práv.
Právo na zdravé životné prostredie
Ruská vojna spôsobila vážne škody na životnom prostredí doma i v zahraničí. Agresia voči Ukrajine naďalej spôsobovala obrovské environmentálne škody a vojenské útoky ohrozovali jadrovú bezpečnosť. Represie voči občianskej spoločnosti v Rusku aj v Bielorusku donútili nezávislých aktivistov a aktivistky za ochranu klímy odísť do exilu.
Záväzky v oblasti boja proti zmene klímy zlyhali alebo došlo k ich ďalšiemu oslabeniu, keďže krajiny zvýšili svoju závislosť od fosílnych palív aj ich ťažbu. Kazachstan rozšíril svoju závislosť od uhlia a zdá sa, že porušil svoje záväzky týkajúce sa prechodu na zelenú ekonomiku. Kazašský prezident verejne kritizoval environmentálnu agendu a vyhlásil, že klimatická zmena „vyzerá ako obrovský podvod“. Klimatické ambície Moldavska narazili na prekážky v oblasti financovania. Uzbekistan vyhlásil rok „zelenej ekonomiky“, avšak vysoká úroveň znečisťovania ovzdušia v krajine pretrvávala, podobne ako v Bielorusku a ďalších krajinách.
Voda zostala pre mnohých vzácnym zdrojom, najmä v Strednej Ázii. Prístup k čistej vode predstavoval vážny problém v Tadžikistane, kde podľa oficiálnych údajov 85 % obyvateľstva vrátane prakticky všetkých ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach nemalo k dispozícii kanalizačné systémy. V Turkménsku nesprávne hospodárenie s vodou ohrozilo potravinovú bezpečnosť. V ukrajinskej Doneckej oblasti pod ruskou okupáciou ruské de facto orgány nedokázali vyriešiť vodnú krízu.
Krajiny s vysokými emisiami vo východnej Európe a strednej Ázii musia prevziať vedúcu úlohu v zmierňovaní následkov klimatickej zmeny. Ich povinnosťou je aj zastaviť rozširovanie ťažby fosílnych palív. Vlády musia prijať okamžité opatrenia na ochranu osôb a komunít pred rizikami a dôsledkami zmeny klímy.
Západná, stredná a juhovýchodná Európa
Medzi verejnými záväzkami mnohých vlád dodržiavať medzinárodné právo a ich konaním bol príkry rozdiel. Niektoré otvorene odmietli spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom (ICC). Niekoľko štátov pokračovalo v dodávkach zbraní Izraelu. Prevažná väčšina vlád si nesplnila svoje zákonné povinnosti zastaviť izraelskú genocídu v okupovanom Pásme Gazy. Namiesto toho prikročila k potláčaniu solidarity s Palestínčanmi prostredníctvom kriminalizácie nesúhlasu a prostredníctvom nezákonného použitia sily. Niektoré štáty zintenzívnili svoje útoky na medzinárodný právny poriadok vrátane útokov na práva ľudí na úteku a hľadajúcich azyl. Na národnej aj regionálnej úrovni sa štáty pokúsili oslabiť ochranu ľudských práv, ktorú poskytujú regionálne dohody. Viacero štátov zámerne presadzovalo opatrenia na externalizáciu svojej zodpovednosti za riadenie procesov súvisiacich s migráciou.
Hoci niektoré štáty zlepšili prístup k interrupcii, v iných pretrvávali prekážky a obrankyne a obrancovia práva na interrupčnú starostlivosť čelili prenasledovaniu a kriminalizácii. Diskriminácia a násilie voči LGBTI+ osobám sa zintenzívnili v dôsledku finančne dobre zabezpečených kampaní aktérov a vlád s agendou proti rodovej rovnosti a za obmedzovanie ľudských práv. Milióny ľudí zostali v chudobe alebo do nej upadli. V niektorých prípadoch vlády zaviedli regresívne opatrenia, ktoré pravdepodobne povedú k nárastu bezdomovectva alebo obmedzia prístup k zdravotnej starostlivosti a iným základným službám.
Tisíce ľudí prišli o sociálnu podporu v dôsledku rozhodovacích nástrojov, ktoré sú vo svojej podstate diskriminačné. Zvýšil sa počet hlásení o zločinoch z nenávisti voči ľuďom na základe ich predpokladanej rasovej príslušnosti, Rómom a Rómkam, ako aj voči osobám vnímaným ako moslimovia a moslimky alebo voči osobám so židovským vierovyznaním, respektíve rodinným pozadím. Katastrofy zhoršené zmenou klímy spôsobili veľké škody, najmä v krajinách južnej Európy. Zatiaľ čo niektoré štáty aktívne prijímali opatrenia na zmierňovanie klimatickej zmeny a jej následkov, iné si nesplnili svoje záväzky. Obrancovia a obrankyne ľudských práv čelili prenasledovaniu a väzneniu.
Nezodpovedné transfery zbraní
Viaceré štáty pokračovali v transferoch zbraní Izraelu napriek výzvam expertov a expertiek OSN na ich okamžité zastavenie. Nemecko obnovilo možnosť transferov zbraní, Francúzsko pokračovalo v udeľovaní licencií na vývoz vojenského materiálu, Česká republika a Spojené kráľovstvo pokračovali vo vývoze zbraní a Srbsko dokonca zvýšilo počet takýchto transferov. Mnohé štáty vrátane Írska, Portugalska a Slovinska nezabránili tranzitu zbraní do Izraela cez svoj vzdušný priestor alebo prístavy.
Vlády by mali zastaviť transfery zbraní do krajín, kde existuje vysoké riziko ich použitia na spáchanie alebo uľahčenie závažného porušovania ľudských práv.
Beztrestnosť
Maďarsko a Poľsko sa dopustili priameho útoku na Medzinárodný trestný súd (ICC), keď otvorene odmietli vyhovieť zatykačom. Tie vydal na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého izraelského ministra obrany Joava Galanta. Taliansko si nesplnilo povinnosť vydať ICC Osamu Elmasryho Njeema, člena líbyjskej milície obvineného zo závažného porušovania ľudských práv.
V Turecku obete porušovania ľudských práv – vrátane údajného mučenia a iného zlého zaobchádzania zo strany príslušníkov orgánov presadzovania práva voči pokojným protestujúcim – naďalej narážali na kultúru beztrestnosti.
Vlády musia podniknúť všetky dostupné kroky na to, aby bojovali proti beztrestnosti. Osoby podozrivé zo spáchania zločinov musia postaviť pred spravodlivosť, a to aj vykonaním medzinárodných zatykačov.
Sloboda prejavu, združovania a zhromažďovania
V regióne pokračovali znepokojujúce represívne opatrenia vrátane nezákonného sledovania, kriminalizácie pokojných aktivít a rôznych foriem zastrašovania, ktorých cieľom bolo potlačiť občiansku spoločnosť.
Zákony o zahraničných agentoch a podobné právne predpisy, či už vo fáze návrhov, alebo po prijatí, predstavovali hrozbu pre občiansku spoločnosť v Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Maďarsku a na Slovensku. Strategické žaloby proti účasti verejnosti (SLAPP) mali naďalej odstrašujúci vplyv na slobodu médií a prejavovanie nesúhlasu v celom regióne vrátane Chorvátska a Poľska. Osobitní spravodajcovia a spravodajkyne OSN vyjadrili obavy z vývoja v Srbsku, kde pozorovali znaky „systematickej kampane“ zameranej na diskreditáciu obrancov a obrankýň ľudských práv, volebných pozorovateľských misií a novinárov a novinárok.
Vlády naďalej ukladali nezákonné obmedzenia práv na slobodu pokojného zhromažďovania a slobodu prejavu, pričom trestali chránené prejavy a akty občianskej neposlušnosti. Niektoré štáty využívali už aj tak veľmi široké ustanovenia týkajúce sa terorizmu na stigmatizovanie a trestanie ľudí vyjadrujúcich nesúhlas, najmä tých, ktorí protestovali proti nečinnosti vlády v súvislosti so zhoršovaním klímy a genocídou, ktorú Izrael pácha voči Palestínčanom v okupovanom Pásme Gazy. Napríklad júlový zákaz protestnej skupiny Palestine Action, ktorá sa zameriava na priamu akciu, zo strany britskej vlády ako „teroristickej skupiny“ vyvolal rozsiahlu kampaň pokojnej občianskej neposlušnosti. Do konca roka britské orgány vykonali najmenej 2 700 zatknutí v nadväznosti na sériu rozsiahlych pokojných protestov. Na konci roka prebiehalo súdne preskúmanie tohto zákazu.
Vlády musia zrušiť zákony a ukončiť praktiky, ktoré ľuďom bránia v uplatňovaní práv na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, a prestať používať zámienky na potláčanie disentu.
Práva ľudí na úteku a migrujúcich
Úsilie mnohých európskych krajín o vytvorenie druhotného systému s obmedzenou ochranou ľudských práv ľudí na úteku a migrujúcich nabralo na sile tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni európskych inštitúcií. Európske prostredie pritom celkovo sužovali xenofóbia a rasizmus, namierené najmä proti ľuďom tmavej farby pleti s africkými koreňmi, moslimom a Arabom. Štátne orgány a predstavitelia počas celého roka hrozili odstúpením od zmlúv a navrhovali oslabenie záväzkov štátov, čím ohrozili dlhodobo ustanovené kľúčové zásady medzinárodného práva vrátane univerzálnosti ľudských práv, zákazu navracania, zákazu mučenia a práva na súkromný život.
Tieto snahy sa jasne prejavili na úrovni EÚ, kde členské štáty oslabili azylové pravidlá a vyjednali trestné deportačné opatrenia, zatiaľ čo v Rade Európy 27 členských štátov vyzvalo na oslabenie ochrany migrantov a migrantiek, ktorú zaručuje Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP). K rovnakým snahám dochádzalo aj na vnútroštátnej úrovni. V Spojenom kráľovstve sa legislatívne zmeny a rétorika vysokopostavených politikov zameriavali na oslabenie a diskreditáciu Európskeho súdu pre ľudské práva. Nemecké a rakúske orgány vykonávali nútené deportácie do Sýrie napriek tomu, že nešlo o bezpečnú krajinu na nútené navracanie. Širšia koalícia krajín sa snažila začať s núteným navracaním do Afganistanu. Grécko zadržalo stovky ľudí po nezákonnom dočasnom pozastavení práva požiadať o azyl.
Hoci mnohých z nich po uplynutí platnosti tohto opatrenia prepustili, množstvo ďalších grécke úrady na konci roka ešte stále zadržiavali v nevyhovujúcich podmienkach. Poľsko podobne nezákonne pozastavilo právo požiadať o azyl na štátnej hranici s Bieloruskom. Švajčiarska federálna rada určila oblasti Ukrajiny, ktoré považuje za bezpečné na návrat, čím obmedzila prístup k dočasnej ochrane pre nových žiadateľov a žiadateľky, hoci žiadna oblasť na Ukrajine nebola v bezpečí pred ruskými útokmi.
„Vlády musia chrániť práva ľudí hľadajúcich azyl, utečencov, utečeniek a migrujúcich“
V snahe obmedziť prístup k medzinárodnej ochrane pre ľudí na úteku pred prenasledovaním alebo hľadajúcich lepší život v Európe a umožniť ich násilné vyhostenie napriek tomu, že by tým mohli ohroziť ich práva, životy a bezpečnosť, viaceré štáty zámerne presadzovali opatrenia zamerané na presunutie svojej zodpovednosti za riadenie procesov súvisiacich s migráciou na iné krajiny.
Niektoré štáty sa pokúsili uzavrieť dohody o spolupráci v oblasti navracania a zadržiavania migrujúcich s inými krajinami, v ktorých by bolo ťažšie skúmať porušovanie práv ľudí, ktorí sa snažia dostať do Európy. Často išlo o ľudí z Afriky, moslimov, a iných ľudí diskriminovaných na základe rasovej príslušnosti. Taliansko stálo na čele takýchto škodlivých a regresívnych iniciatív a napriek právnym snahám o ich zastavenie rozšírilo využívanie svojich centier na zadržiavanie migrantov a migrantiek v Albánsku.
Viaceré vlády naďalej obviňovali ľudí na úteku a migrujúcich zo všeobecných hospodárskych problémov, pričom používali nebezpečnú a škodlivú rétoriku. V krajinách ako Grécko, Malta a Taliansko úrady zámerne zvyšovali riziká spojené s prechodom cez more aj po pevnine. Zdržiavali záchranné operácie a bránili v činnosti pracovníkom a pracovníčkam humanitárnych záchranných organizácií, či už priamo na mieste, alebo kriminalizáciou ich činnosti.
Vlády musia chrániť práva ľudí hľadajúcich azyl, utečencov, utečeniek a migrujúcich. Musia preto v plnom rozsahu napĺňať ich medzinárodne chránené práva a skoncovať s ich svojvoľným zadržiavaním.
Sexuálne a reprodukčné práva
Dánska premiérka a Grónsky premiér sa v spoločnom vyhlásení ospravedlnili tisíckam inuitských žien. Tým boli v rokoch 1966 až 1990 bez ich súhlasu zavedené vnútromaternicové telieska. Organizácie občianskej spoločnosti tento krok privítali, zároveň však požadujú finančnú kompenzáciu pre inuitské ženy.
Dánsko, Faerské ostrovy, Nórsko a Spojené kráľovstvo prijali legislatívu na zlepšenie prístupu k interrupcii. Luxembursko zakotvilo interrupciu ako zaručenú slobodu vo svojej ústave. Európsky parlament hlasoval za solidárny mechanizmus na zlepšenie bezpečnej interrupčnej starostlivosti v celej EÚ. V regióne však naďalej pretrvávali početné prekážky, ktoré bránili v prístupe či sťažovali prístup k interrupčnej starostlivosti, vrátane jej kriminalizácie. Niekoľko štátov vrátane Chorvátska, Portugalska, Španielska a Talianska nezabezpečilo prístup k týmto službám v situácii, keď vysoký podiel poskytovateľov gynekologickej starostlivosti odmietal poskytovať interrupčnú spravodlivosť z dôvodu výhrady svedomia, čím ohrozili práva a zdravie žien.
Vlády majú povinnosť zaručiť sexuálne a reprodukčné práva pre všetkých bez diskriminácie. To zahŕňa aj včasný a bezbariérový prístup k bezpečnej interrupcii.
Hospodárske a sociálne práva
Milióny ľudí v roku 2025 zostali v chudobe alebo do nej upadli. Vlády totiž nedokázali zmierniť škodlivé dôsledky rastúcich životných nákladov. Fínsko a Spojené kráľovstvo patrili medzi krajiny, ktoré prijali regresívne opatrenia, ktoré pravdepodobne zvýšia bezdomovectvo alebo obmedzia prístup k zdravotnej starostlivosti a iným základným službám. Tieto opatrenia najviac zasiahnu ľudí, ktorí sú už aj tak vystavení zvýšeným rizikám, ako sú ľudia diskriminovaní na základe rasovej príslušnosti vrátane utečencov a utečeniek, migrantov a migrantiek alebo ľudí s chronickými zdravotnými problémami.
Niekoľko vlád vrátane britskej a srbskej zaviedlo alebo naďalej používalo hlboko diskriminačné algoritmy a technológie na prijímanie rozhodnutí o sociálnom zabezpečení a inej sociálnej podpore. V dôsledku toho prišli o sociálnu podporu tisíce ľudí. Medzi nimi boli neprimerane zastúpené osoby inej ako bielej farby pleti, osoby s cudzou štátnou príslušnosťou, slobodné matky či Rómovia a Rómky.
Vlády musia bezodkladne podniknúť kroky na vyčlenenie dostatočných zdrojov, aby zabezpečili, že každý človek si bude môcť uplatňovať svoje hospodárske a sociálne práva bez diskriminácie. Mali by tiež odstrániť algoritimické rozhodovanie, ktoré je zo svojej podstaty diskriminačné, pri posudzovaní nároku na sociálnu podporu a zabezpečiť univerzálnu a komplexnú sociálnu ochranu.
Diskriminácia
Finančne dobre zabezpečené siete organizácii bojujúcich za obmedzovanie ľudských práv a proti rodovej rovnosti boli čoraz aktívnejšie. Presadzovali škodlivé naratívy a regresívne obmedzovanie sexuálnych a reprodukčných práv, práv žien a LGBTI+ osôb, najmä transrodových ľudí. Slovensko novelizovalo svoju ústavu s cieľom ďalej obmedzovať práva LGBTI+ osôb. Turecké orgány navrhli legislatívne zmeny, ktoré by mohli kriminalizovať LGBTI+ ľudí a ďalších, ktorí bránia ich práva. Maďarsko a Turecko zakázali zhromaždenia LGBTI+ osôb.
Segregácia rómskych detí v českých a slovenských školách pretrvávala, hoci v novembri Česká republika zaviedla nové opatrenia zamerané na desegregáciu a zabránenie umiestňovaniu rómskych detí do osobitných škôl výlučne z dôvodu sociálneho znevýhodnenia. Slovinská vláda urýchlene prijala núdzové bezpečnostné opatrenia, ktorými rozšírila právomoci výkonnej moci a polície. To viedlo k zvýšenej miere dohľadu a zavedeniu sankčných obmedzení sociálnej podpory, ktoré neprimerane postihli rómske komunity.
„Vlády musia uznať, chrániť, podporovať a zaručovať právo ľudí žiť bez diskriminácie a násilia“
V celom regióne znepokojivo stúpol počet hlásení o fyzických a slovných útokoch na ľudí inej ako bielej farby pleti, Rómov a Rómky, LGBTI+ ľudí a ľudí na základe ich predpokladanej príslušnosti k moslimskej alebo židovskej komunite. Početné hlásenia sa týkali útokov na miestach slúžiacich náboženským komunitám. Pri útoku na synagógu v Spojenom kráľovstve zabili dvoch ľudí a v období od júla do októbra bolo terčom útokov 27 mešít – v rovnakom období prebiehali kampane spojené so skupinami bojujúcimi za obmedzenia ľudských práv a protesty pred objektmi, v ktorých sa mohli zdržiavať žiadatelia a žiadateľky o azyl. Zvýšený počet útokov na LGBTI+ ľudí zaznamenali v Chorvátsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku a Srbsku.
V oblastiach športu a vzdelávania pretrvávala diskriminácia moslimských žien a dievčat. Vo Francúzsku sa čakalo na prerokovanie návrhu zákona o zákaze náboženského oblečenia na všetkých športových súťažiach. Rakúsky parlament prijal zákon, ktorý dievčatám do 14 rokov zakazuje nosiť šatku na hlave (hidžáb) v školách. Portugalský parlament začal prerokúvať zákaz zakrývania tváre, ktorý by mohol obmedziť slobody niektorých moslimských žien.
Vlády musia uznať, chrániť, podporovať a zaručovať právo ľudí žiť bez diskriminácie a násilia, a to aj prostredníctvom účinných opatrení na realizáciu právnych a politických reforiem.
Právo na zdravé životné prostredie
Zmena klímy naďalej spôsobovala veľké škody v celom regióne. V Grécku, Portugalsku, Španielsku a ďalších krajinách zhoršila vlny horúčav, lesné požiare a povodne, čo viedlo k bezprecedentnému počtu úmrtí a nárastu škôd na pôde a majetku.
Jednotlivé európske štáty prijali odlišné opatrenia na zmierňovanie klimatickej zmeny a jej následkov. Niekoľko vlád viedlo so silnými politikami v tejto oblasti, zatiaľ čo iné zostali veľmi ďaleko od naplnenia medzinárodných cieľov v oblasti emisií. Prechod na obnoviteľné zdroje energie a „zelenšie“ technológie nebol vždy v súlade s ľudskými právami. Fínsko, Nórsko a Švédsko nezabezpečili záruky a zmysluplné konzultácie pred začatím projektov využívajúcich pôdu, čím výrazne ohrozili živobytie a kultúru pôvodného sámskeho obyvateľstva. Zákon EÚ o kritických surovinách umožnil zintenzívnenie ťažby na tradičnom sámskom území, čo ďalej ohrozilo práva Sámov a Sámok.
Vlády musia chrániť jednotlivcov, jednotlivkyne a komunity pred rizikami a dôsledkami klimatickej zmeny a extrémnych prejavov počasia, a to aj dodržiavaním medzinárodných cieľov na zastavenie klimatického úpadku.
Obrancovia a obrankyne ľudských práv
Obrancovia a obrankyne ľudských práv, najmä práv žien a ľudí na úteku a migrujúcich, ktorí sú nútení na svojej ceste do Európy používať nebezpečné trasy, čelili útokom počas celého roka. V Poľsku čelila aktivistka Justyna Wydrzyńska novému súdnemu konaniu za to, že pomohla tehotnej žene získať interrupčné tabletky. V Grécku odsúdili 24 humanitárnych pracovníkov a pracovníčok za pomoc ľuďom na úteku a migrujúcim, a uložili im trest odňatia slobody až na 20 rokov.
Turecko zintenzívnilo nepodložené vyšetrovanie, stíhanie a vynášanie usvedčujúcich rozsudkov v prípadoch obrancov a obrankýň ľudských práv a naďalej vzdorovalo záväzným rozhodnutiam Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré tureckým orgánom nariadili prepustiť väzňov a väzenkyne svedomia.
Vlády by mali chrániť obrancov a obrankyne ľudských práv a namiesto stigmatizácie a kriminalizácie ich aktivít by im mali umožniť plniť dôležitú úlohu, ktorú v spoločnosti zastávajú.