COVID-19 najviac zasahuje tých, ktorí desaťročia trpia nerovnosťou, zanedbávaním a zneužívaním

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL 
7. APRÍLA 2021

  • Pandémia obnažuje obrovskú systémovú nerovnosť na celom svete, medzi najvýraznejšie zasiahnuté skupiny patria etnické menšiny, zdravotnícky personál a ženy 
  • Výročná správa uvádza, že vlády využili pandémiu COVID-19 na zintenzívnenie útokov na ľudské práva  
  • Nová generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard vyzýva na prehodnotenie a znovunastavenie zlyhávajúcich systémov 

Pandémia odhalila desivé dedičstvo rozdeľujúcich a ničivých politík, ktoré zámerne udržiavali nerovnosť, diskrimináciu a útlak a pripravili pôdu pre spúšť spôsobenú ochorením COVID-19, uviedla Amnesty International vo svojej, dnes zverejnenej, výročnej správe. 

Výročná správa Amnesty International 2020/21: Stav ľudských práv vo svete zahŕňa 149 krajín a prináša obsiahlu analýzu vývoja v oblasti ľudských práv v roku 2020 na celom svete. 

V správe organizácia uvádza, že tí, ktorí už patrili k najviac znevýhodňovaným skupinám, ako napríklad ženy a ľudia na úteku, nesú ničivú ťarchu pandémie v dôsledku desaťročí diskriminačných politík a rozhodnutí svetových lídrov. Ľudí pracujúcich v zdravotníctve a migrujúcich za prácou či pracovníkov a pracovníčky v neformálnom sektore – mnohých z nich v prvej línii pandémie – zradili zanedbané systémy zdravotnej starostlivosti a deravej ekonomickej a sociálnej podpory. 

Reakciu na globálnu krízu ešte viac oslabili vlády, ktoré ju bezohľadne využili a pod zámienkou protiepidemických opatrení spustili nové útoky na ľudské práva, tvrdí organizácia. 

TOPSHOT – A resident of Paraisopolis, one of the city’s largest slums, takes part in a protest in Sao Paulo, Brazil, on May 18, 2020, to demand more aid from Sao Paulo’s state government during the COVID-19 coronavirus pandemic. (Photo by Miguel SCHINCARIOL / AFP) (Photo by MIGUEL SCHINCARIOL/AFP via Getty Images)

Pandémia umocnildesaťročia nerovností a úpadku verejných služieb 

Správa Amnesty ukazuje, ako existujúce nerovnosti v dôsledku desaťročí toxických vládnych politík zanechali etnické menšiny, ľudí na úteku, staršie osoby a ženy neúmerne vystavené negatívnym vplyvom pandémie. 

„Slovensko sa v pandémii COVID-19 zaradilo ku krajinám, ktoré stigmatizovali a prenasledovali etnické menšiny v rámci protiepidemických opatrení. Uzavretie viacerých rómskych komunít do plošnej karantény bez jasného právneho rámca, s pochybnou proporcionalitou tohto riešenia a viacerými ďalšími porušeniami ľudských práv dodnes nebolo vysvetlené ani napravené. Rómska menšina, a najmä tie najvylúčenejšie komunity, sa stali terčom stigmatizujúcej rétoriky,“ povedal riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.

The El Hiblu 3, three teenagers who, in March 2019, were arrested as the ring leaders of a protest and accused of several crimes, including terrorism in March 2019, were arrested as the ring leaders of a protest on board a vessel to Europe and have been accused of several crimes, including terrorism.

Pandémia COVID-19 zhoršila už aj tak neistú situáciu ľudí na úteku, hľadajúcich azyl a migrujúcich. V mnohých krajinách títo ľudia uviazli (často po zrýchlených pohraničných kontrolách) v táboroch s katastrofálnymi podmienkami, odrezaní od zásobovania. Napríklad Uganda, africká krajina, v ktorej sa nachádza najviac ľudí na úteku – až 1,4 milióna, okamžite po začiatku pandémie uzatvorila svoje hranice a neurobila výnimku pre ľudí na úteku a hľadajúcich azyl. V dôsledku toho uviazlo pozdĺž jej hranice s Konžskou demokratickou republikou viac ako 10-tisíc ľudí.  

Výročná správa upriamuje pozornosť na výrazný nárast rodovo podmieneného a domáceho násilia. Mnohé ženy a LGBTI osoby čelili v dôsledku obmedzení slobody pohybu rozšíreným prekážkam v prístupe k ochrane a podporným službám: chýbali mechanizmy, ktoré by napadnutým a týraným osobám umožňovali dôverne nahlásiť násilie, zatiaľ čo sú izolované s násilníkmi; kapacity podporných služieb boli redukované alebo úplne pozastavené.

„Na Slovensku sa dôsledky COVID-19 a protiepidemických opatrení dotkli najmä žien a dievčat. Sledovali sme nárast rodovo podmieneného násilia, avšak bez účinnej reakcie zo strany štátu a v sprievode zastaralých zákonov o sexuálnom násilí. Ženy a dievčatá narážali na rodovú diskrimináciu aj v prístupe k zdravotnej starostlivosti, kde čelili stupňujúcim sa útokom na reprodukčné práva a snahám obmedzovať im prístup k interrupcii a súvisiacej zdravotnej starostlivosti,“ pokračuje Rado Sloboda.

Ľudia v čelnej línii počas pandémie – pracujúci v zdravotníctve a neformálnom sektore – trpeli v dôsledku úmyselne zanedbávaných systémov zdravotnej starostlivosti a žalostnej sociálnej ochrany. V Bangladéši mnohé pracujúce a pracujúci v neformálnom sektore zostali bez príjmu alebo sociálnej ochrany v dôsledku lockdownov a zákazov vychádzania. V Nikarague bolo v priebehu dvoch týždňov začiatkom júna prepustených najmenej 16 zdravotníckych pracovníkov po tom, ako vyjadrili obavy z nedostatku prostriedkov individuálnej ochrany a z reakcie štátu na pandémiu. 

„Ľudia po celom svete doplácali na dlhoročné zanedbávanie verejného zdravotníctva. Tí a tie, ktorí pracovali v čelnej línii v zdravotníckych zariadeniach alebo ďalších exponovaných povolaniach, neboli dostatočne chránení a nedostalo sa im ani dostatočnej sociálnej podpory v kritickom období, keď od ich nadľudského nasadenia závisela celá spoločnosť. Slovensko nebolo výnimkou,“ upozorňuje Rado Sloboda.

Agresívny typ lídrov využíva pandémiu na ďalšie útoky na ľudské práva  

Výročná správa Amnesty International tiež vykresľuje chmúrny obraz zlyhaní svetových lídrov, ktorých reakcie na pandémiu boli poznačené oportunizmom a úplným pohŕdaním ľudskými právami. 

Dominoval systém, v ktorom štátne orgány kriminalizovali komentovanie pandémie. Napríklad v Maďarsku vláda Viktora Orbána upravila Trestný zákon a za „šírenie nepravdivých informácií“ (napríklad o ochorení COVID-19) zaviedla trest odňatia slobody až na päť rokov. 

Naprieč štátmi Perzského zálivu, v Bahrajne, Kuvajte, Ománe, Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch úrady využili pandémiu COVID-19 ako zámienku na ďalšie potláčanie práva na slobodu prejavu, a to aj stíhaním ľudí, ktorí na sociálnych sieťach komentovali reakcie vlády na pandémiu, za šírenie „falošných správ“.

Ďalšie vlády používali voči obyvateľstvu nadmernú silu. Filipínsky prezident Rodrigo Duterte povedal, že nariadil polícii, aby „zastrelila“ ľudí, ktorí protestujú alebo môžu vyvolať „nepokoje“ počas platnosti karanténnych opatrení. V Nigérii brutálny dozor nad obyvateľstvom viedol k tomu, že štátne bezpečnostné zložky zabíjali ľudí, ktorí sa na pouličných protestoch dožadovali svojich práv a vyzývali na vyvodenie zodpovednosti. V Brazílii sa pod vedením prezidenta Bolsonara zintenzívnilo policajné násilie počas pandémie COVID-19. Od januára do júna polícia zabila v celej krajine najmenej 3181 ľudí – to znamená v priemere 17 úmrtí denne. 

Niektorí vedúci predstavitelia zašli ešte ďalej a kým pandémia odvádzala pozornosť svetových médií od ich krokov, ostro zasiahli proti kritikom a kritičkám ich vládnutia a porušovali ľudské práva aj rôznymi inými spôsobmi. Napríklad v Indii predseda vlády Narendra Modi zintenzívnil útoky na aktivistov a aktivistky občianskej spoločnosti, a to aj prostredníctvom „protiteroristických“ razií v ich domovoch a priestoroch, kde pôsobili. 

Čínska vláda pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga pokračovala v prenasledovaní Ujgurov a Ujguriek a ďalších prevažne moslimských etnických menšín v provincii Sin-ťiang a v Hongkongu vstúpil do platnosti zákon o národnej bezpečnosti, ktorý  legitimizoval politicky motivované represie.

Medzinárodné inštitúcie, ako je Medzinárodný trestný súd a mechanizmy OSN v oblasti ľudských práv, sú tu na to, aby vyvodili zodpovednosť voči štátom a jednotlivým páchateľom. Žiaľ, rok 2020 ukazuje, že lídri, ktorí sa snažia vykorisťovať a podkopávať kolektívne reakcie na porušovanie ľudských práv, dostali medzinárodné spoločenstvo do politickej slepej uličky,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International, Agnès Callamard.

Národné záujmy tromfli medzinárodnú spoluprácu v reakcii na COVID  

Svetoví lídri tiež spôsobili zmätok na medzinárodnej scéne tým, že marili úsilie o kolektívnu obnovu blokovaním alebo oslabovaním medzinárodnej spolupráce. 

Lídri bohatých krajín, ako napríklad bývalý prezident USA Trump, obchádzali úsilie o globálnu spoluprácu tým, že skupovali väčšinu svetových zásob vakcín a ostatným krajinám ponechali len málo, alebo nič. Tieto krajiny zároveň nevyužili svoju možnosť vplývať na farmaceutické spoločnosti, aby sa podelili o svoje patentované technológie s cieľom rozšíriť globálne zásoby vakcín proti ochoreniu COVID-19. 

Vláda Si Ťin-pchinga cenzurovala a prenasledovala zdravotníckych pracovníkoV a pracovníčky i novinárky a novinárov v Číne, ktorí sa pokúsili v počiatočnom štádiu biť na poplach v súvislosti s vírusom, a zabrzdila tak šírenie kľúčových informácií.

Skupina G20 ponúkla pozastaviť splátky dlhov od najchudobnejších krajín, ale požadovala, aby sa ich dodatočne splatili s úrokmi. 

„Pandémia vrhla ostré svetlo na neschopnosť sveta účinne spolupracovať v časoch zúfalej globálnej núdze. Štáty musia zabezpečiť, aby boli vakcíny rýchlo dostupné všetkým, všade a aby očkovanie bolo bezplatné. Farmaceutické spoločnosti sa musia podeliť o svoje poznatky a technológie, bolo bezplatné. Farmaceutické spoločnosti sa musia podeliť o svoje poznatky a technológie, aby nik nebol vynechaný. Členské krajiny skupiny G20 a medzinárodné finančné inštitúcie musia poskytnúť úľavu od dlhov najchudobnejšícm 77 krajinám, aby mohli reagovať na pandémiu a zotaviť sa z nej,“ vyhlásila Agnès Callamard.

Protestné hnutia po celom svete povstali proti zlyhávajúcim vládam 

Regresívne politiky viedli množstvo ľudí k tomu, aby sa zapojili do dlhotrvajúceho boja, ako sme videli na protestoch Black Lives Matter v Spojených štátoch, demonštráciách #EndSARS v Nigérii, alebo aj v podobe nových kreatívnych foriem protestov, ako napríklad virtuálne klimatické štrajky. Výročná správa Amnesty International podrobne opisuje mnoho dôležitých víťazstiev, ku ktorým v roku 2020 dopomohli aktivisti a aktivistky za ľudské práva, najmä v oblasti rodovo podmieneného násilia a práv žien. Patria medzi ne nové zákony na boj proti násiliu na ženách a dievčatách v Kuvajte, Kórejskej republike a Sudáne, ale aj dekriminalizácia interrupcií v Argentíne, Severnom Írsku a Kórejskej republike.

„Ak je niečo, čo svet posunulo v pandemickom roku 2020 k lepšiemu, tak sú to práve protestné hnutia a ľudia, ktorí bránili ľudské práva pred nespočetnými útokmi svetových lídrov. Protesty za reprodukčné práva v Poľsku, ale aj naše vlastné odhodlanie tu na Slovensku proti regresívnym návrhom zákonov, ktoré ženám uprostred pandémie nielenže nepomáhali, ale škodili. Že sa nám – verejnosti a ľudskoprávnym a feministickým organizáciám – podarilo v tomto boji zvíťaziť, je silný slovenský moment roku 2020, na ktorom môžeme v obrane ľudských práv stavať,“ dodáva Rado Sloboda. 

Výročnú správu v angličtine si môžete prečítať na TOMTO ODKAZE.

VÝROČNÉ SPRÁVY V SLOVENSKOM (ALEBO ČESKOM) JAZYKU:

Stav ľudských práv na Slovensku v roku 2020

Stav ľudských práv v Česku v roku 2020

Stav ľudských práv v Poľsku v roku 2020

Stav ľudských práv v Maďarsku v roku 2020

Stav ľudských práv na Ukrajine v roku 2020

Stav ľudských práv v Bielorusku v roku 2020

Stav ľudských práv v USA v roku 2020

Stav ľudských práv v Číne v roku 2020