TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
10. JÚLA 2024
Amnesty International dnes vydala správu s názvom „Rod a ľudské práva v digitálnom veku“. Uvádza v nej, že rôzne technologické systémy na celom svete prehlbujú rodovú nerovnosť a upevňujú rasové a sociálno-ekonomické mocenské štruktúry.
Marginalizované skupiny vrátane žien a LGBTI+ osôb čelia porušovaniu svojich ľudských práv v dôsledku praktík rozsiahleho a neprimeraného zberu údajov, ktoré neodrážajú ich individuálnu realitu. Vlády takúto taktiku získavania údajov ospravedlňujú. Tvrdia, že ide o finančne výhodné riešenie, ktoré vo verejnom sektore umožňuje zaviesť automatizované systémy na vyplácanie dávok. Technologickí giganti pritom zhromažďujú a využívajú osobné údaje používateľstva v rámci svojich obchodných modelov založených na sledovaní, ktoré im prinášajú vysoké zisky.
Nedostatočne regulované zhromažďovanie a spracovávanie obrovského množstva údajov predstavuje škodlivé masové sledovanie. Okrem toho upevňuje diskrimináciu žien a LGBTI+ osôb.
„Od nekontrolovaného zavádzania digitálnych identifikačných systémov až po algoritmy používané v systémoch sociálnych dávok neustále narastá trend integrácie technológií do každého aspektu každodenného života. K tomuto nárastu dochádza uprostred už existujúcej globálnej rodovo podmienenej ,digitálnej priepasti‘. Niektoré osoby majú totiž obmedzený prístup k technológiám, čo je spôsobené historickými nerovnosťami,“ uviedla Imogen Richmond-Bishop, výskumníčka v oblasti technológií a ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv v Amnesty International.
„Každá technológia zavedená na účely správy vecí verejných vstupuje do diskriminačného kontextu tejto digitálnej priepasti,“ zdôraznila Richmond-Bishop.
Napríklad v Pakistane Národný úrad pre databázy a registráciu (NADRA) pozastavil používanie kategórie „X“ na svojich elektronických preukazoch totožnosti (CNIC). Táto kategória umožňovala jednotlivcom identifikovať sa s iným pohlavím ako mužským alebo ženským. Rozhodnutie spôsobilo, že tisíce transrodových a rodovo fluidných osôb zostali bez platných dokladov totožnosti. To im znemožnilo uplatňovať si základné práva, akými sú napríklad účasť vo voľbách alebo prístup k zdravotnej starostlivosti a pracovným príležitostiam. Registrácie v kategórii „X“ však obnovili v septembri 2023.
Obmedzovanie práva na zdravie a práva na prístup k informáciám
Okrem digitálnej priepasti existuje niekoľko ďalších prekážok, ktorým ženy, dievčatá a LGBTI+ ľudia čelia pri uplatňovaní svojich ľudských práv v digitálnom priestore, vrátane práva na prístup k informáciám o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a reprodukčných právach a službách, ako je napríklad interrupcia.
Keď vlády alebo platformy sociálnych sietí obmedzujú prístup k informáciám o zdraví, najmä ku kľúčovým službám pre ženy a LGBTI+ osoby, môže to predstavovať porušenie práva na zdravie. Tento trend je na vzostupe v Spojených štátoch, kde aktivistky a organizácie bojujúce za právo na interrupciu nahlásili odstraňovanie obsahu súvisiaceho s interrupciou na platformách spoločností Meta a TikTok. Takéto konanie ľuďom prakticky znemožňuje prístup k životne dôležitým informáciám.
Systémy, ktoré používajú algoritmy na propagáciu obsahu na platformách sociálnych sietí, môžu tiež prispievať k predsudkom tým, že podporujú škodlivý a diskriminačný obsah.
Amnesty International uskutočnila výskum zameraný na spoločnosť TikTok. Vyplynulo z neho, že spoločnosť na základe informácií, ktoré má o používateľstve, odvodzuje ich osobné charakteristiky vrátane rodu a záujmov. Cieľom TikToku je na základe týchto informácií personalizovať a prispôsobovať obsah a reklamy.
Cielené digitálne sledovanie
Cielené digitálne sledovanie prostredníctvom špionážneho softvéru môže tiež predstavovať formu rodovo podmieneného násilia podporeného technológiami. Ženy a LGBTI+ osoby sú terčom a predmetom sledovania za to, že sa zapájajú do ľudskoprávneho aktivizmu. Cielené sledovanie tak vedie k celej škále rodovo podmienených následkov.
Výskum Amnesty International v Thajsku odhalil, ako sa aktivisti a aktivistky stali terčom nezákonného digitálneho sledovania a online obťažovania zo strany štátnych a neštátnych aktérov. Toto sledovanie vážne poškodilo ženy a obrancov a obrankyne práv LGBTI+ ľudí. Škodlivé využívanie technológií vrátane známeho špionážneho softvéru Pegasus malo ochromujúci efekt na občiansku spoločnosť, viedlo totiž k autocenzúre a v niektorých prípadoch aj k stiahnutiu sa z aktivizmu.
Ženy a aktivisti a aktivistky za práva LGBTI+ ľudí v Thajsku tiež čelili formám online obťažovania vrátane doxingu, očierňujúcich kampaní, vyhrážok a urážlivých správ s cieľom zastrašiť ich, spôsobiť im stres a umlčať ich.
„Vlády a súkromní aktéri musia pri regulácii technológií a oprave škôd, ktoré spôsobujú, uplatňovať jednoznačne rodovo inkluzívny prístup. Ak tieto systémy upevňujú diskrimináciu a nerovnosť žien a LGBTI+ osôb, nemali by sa zavádzať,“ uviedla Imogen Richmond-Bishop.
Ďalšie výskumy Amnesty International v téme
V roku 2024 Amnesty International uverejnila článok s technickými informáciami o systéme Samagra Vedika, ktorý sa používa v indickom štáte Telangana. Článok nadväzuje na správy v médiách, ktoré obviňujú Samagra Vedika z údajného vylúčenia tisícov ľudí z prístupu k sociálnemu zabezpečeniu vrátane opatrení týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti, príjmu a bývania.
V roku 2023 Amnesty International uskutočnila výskum s názvom V pasci automatizácie: Chudoba a diskriminácia v srbskom sociálnom systéme. Amnesty zdokumentovala, že mnohí ľudia, najmä Rómovia, Rómky a osoby so zdravotným znevýhodnením, nedokázali platiť účty, zabezpečiť si jedlo či pokryť životné náklady. Takéto problémy začali mať po zavedení Registra sociálnych kariet, keď ich vyradili zo systému sociálnej pomoci.