TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
19. AUGUSTA 2024
- Zmluvu o obchode so zbraňami prijali pred viac ako 10 rokmi.
- Amnesty International pokračuje v odhaľovaní nezákonných presunov zbraní, ktoré umožňujú závažné porušovanie ľudských práv.
- Nedodržiavanie pravidiel vedie ku katastrofálnym stratám na životoch v oblastiach zasiahnutých vojnovým konfliktom.
Niektorí z najväčších svetových vývozcov zbraní naďalej otvorene porušujú pravidlá Zmluvy o obchode so zbraňami. Uskutočňujú nezákonné presuny zbraní, ktoré vedú ku katastrofálnym stratám na životoch v oblastiach zasiahnutých vojnovým konfliktom. Medzi tieto oblasti patria Okupované palestínske územia, najmä okupované pásmo Gazy, Sudán a Mjanmarsko. Amnesty International to uviedla pri príležitosti desiateho výročia prijatia tejto zmluvy.
Zmluva o obchode so zbraňami nadobudla platnosť pred takmer desiatimi rokmi. Amnesty International aj naďalej dokumentuje a odhaľuje nezákonné presuny zbraní, ktoré umožňujú závažné porušovanie ľudských práv. Nezákonné presuny zbraní porušujú prísne, právne záväzné pravidlá o medzinárodných presunoch zbraní, ktoré zmluva zaviedla s globálnou platnosťou. Dňa 2. apríla 2013 hlasovalo za prijatie Zmluvy o obchode so zbraňami celkovo 155 štátov. V súčasnosti má zmluva 115 zmluvných strán a 27 signatárov. Je medzi nimi aj deväť z 10 najväčších vývozcov zbraní, ktorí sa podieľajú na viac ako 90 % obchodu so zbraňami (k desiatke patrí aj Rusko, ktoré sa dosiaľ k zmluve nepridalo).
Porušovanie Zmluvy o obchode so zbraňami vedie k obrovskému množstvu civilných obetí
„Zmluva o obchode so zbraňami je prvou zmluvou svojho druhu, ktorá stanovuje globálne normy upravujúce medzinárodný obchod s konvenčnými zbraňami a muníciou. Zákonnosť presunu zbraní je teraz výslovne spojená s pravidlami medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva.“ Uviedol to Patrick Wilcken, výskumný pracovník Amnesty International pre oblasť armády, bezpečnosti a polície.
„Aj napriek dosiahnutému pokroku mnohé vlády naďalej hrubo porušujú pravidlá, čo vedie k obrovským stratám na životoch v oblastiach zasiahnutých vojnovým konfliktom. Je načase, aby si zmluvné štáty plnili svoje právne záväzky a v plnej miere uplatňovali Zmluvu o obchode so zbraňami. Štáty musia zabrániť prísunu zbraní do krajín, o ktorých je známe, že by zbrane použili pri páchaní genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov, alebo pri páchaní alebo umožnení závažného porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv alebo humanitárneho práva.“
Nezákonné dodávky zbraní do Izraela
Pretrvávajúci presun zbraní do Izraela jasne svedčí o tom, že zmluvné štáty plne nedodržiavajú Zmluvu o obchode so zbraňami, resp. pokiaľ ide o signatárov, narúšajú jej predmet a účel.
„Amnesty International už dlho vyzýva na uvalenie komplexného zbrojného embarga na Izrael aj palestínske ozbrojené skupiny. Obe totiž dlhodobo vážne porušujú medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a humanitárne právo vrátane páchania vojnových zločinov. To hrozivo zasahuje civilné obyvateľstvo vrátane žien a detí,“ uviedol Patrick Wilcken.
„Zmluvné štáty a signatári vrátane USA, ktoré sú najväčším dodávateľom zbraní do Izraela, naďalej povoľujú dodávky zbraní do Izraela. A to aj napriek tomu, že existujú presvedčivé dôkazy o vojnových zločinoch spáchaných izraelskými ozbrojenými zložkami.“
Amnesty napríklad zdokumentovala použitie zbraní vyrobených v USA pri viacerých nezákonných leteckých útokoch. Muníciu JDAM (Joint Direct Attack Munition) vyrobenú v USA použili izraelské ozbrojené zložky pri dvoch smrtiacich nezákonných leteckých útokoch na obydlia v okupovanom pásme Gazy. Pri útokoch 10. a 22. októbra 2023 zahynulo 43 civilistov a civilistiek – 19 detí, 14 žien a 10 mužov.
Pri izraelskom útoku v januári 2024, ktorý zasiahol rodinný dom v oblasti Tal al-Sultan v Rafahu, použili bombu s malým priemerom GBU-39. Bomba, ktorú vyrobila spoločnosť Boeing v USA, zabila 18 civilistov – 10 detí, štyroch mužov a štyri ženy.
Nezákonný obchod so zbraňami prispieva k nepokojom v Sudáne
Nezákonné dodávky zbraní prispeli aj k nepokojom v Sudáne. Od eskalácie konfliktu v apríli 2023 sa Sudán zmieta v rozsiahlej kríze v oblasti ľudských práv a humanitárnej kríze. V bojoch medzi jednotkami rýchleho nasadenia (RSF) a sudánskymi ozbrojenými silami (SAF) a ich spojencami zahynulo viac ako 16 650 ľudí a milióny ďalších boli vysídlené. Sudán sa tak stal krajinou s najväčšou krízou vnútorného vysídľovania na svete.
Napriek tejto kríze a zbrojnému embargu Bezpečnostnej rady OSN na oblasť Dárfúru Amnesty International naďalej dokumentuje značný prísun zbraní, ktoré sa používajú v tomto ozbrojenom konflikte. Amnesty International identifikovala nedávno vyrobené zbrane a vojenské vybavenie, ktoré sa vo veľkých množstvách dovážajú do Sudánu. V niektorých prípadoch ich presmerúvajú do Dárfúru, čo prispieva k násiliu. Tieto zbrane prichádzajú z krajín ako Čína a Srbsko, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o obchode so zbraňami, ako aj z krajín ako Turecko a Spojené arabské emiráty (SAE), ktoré sú signatárskymi krajinami.
Mjanmarsko dováža zbrane v hodnote najmenej 1 miliardy amerických dolárov
Podľa osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mjanmarsku armáda od iniciovania vojenského prevratu vo februári 2021 doviezla zbrane, tovar dvojakého použitia, vybavenie a suroviny na výrobu zbraní – aj z Číny – v hodnote najmenej 1 miliardy amerických dolárov.
„Mjanmarská armáda počas troch rokov od uskutočnenia prevratu opakovane používala tieto zbrane na útoky na civilné obyvateľstvo a objekty. Často pritom ničila alebo poškodzovala školy, náboženské budovy a inú kľúčovú infraštruktúru,“ uviedol Patrick Wilcken.
Zmluvné štáty a signatári Zmluvy o obchode so zbraňami si už nemôžu dovoliť vyhýbať sa svojim záväzkom
Za vytvorenie prísnych, právne záväzných globálnych pravidiel, ktoré by zastavili prísun zbraní do oblastí, kde prispievajú k páchaniu hrozných zločinov, sa Amnesty International zasadzovala spolu s partnerskými mimovládnymi organizáciami od začiatku 90. rokov. Dnes, napriek tomu, že zmluva regulujúca presun zbraní existuje už desaťročie, treba urobiť viac, aby sa dodržiavala a zastavilo sa tak ďalšie krviprelievanie.
„Tieto nebezpečné zbrane si vyžiadali príliš veľa životov. Zmluvné štáty a signatári Zmluvy o obchode so zbraňami sa nemôžu ďalej vyhýbať svojim záväzkom,“ uviedol Patrick Wilcken. „S blížiacim sa 10. výročím nadobudnutia platnosti Zmluvy o obchode so zbraňami [pripomíname, že] štáty ju musia dodržiavať a okamžite zabrániť ďalšiemu ľudskému utrpeniu.“