Nútené vysťahovanie tisícok ľudí spojené s projektami zameranými na rozvoj cestovného ruchu pozdĺž pobrežia v Benine bolo podľa výskumnej správy Amnesty International vykonané v hrubom rozpore s beninským právom aj medzinárodným právom v oblasti ľudských práv.
Výskumná správa Vysídlení kvôli kokosovým palmám opisuje podmienky, za ktorých sa v rámci štyroch rozvojových projektov uskutočnilo vysťahovanie obyvateľov a obyvateliek dotknutých oblastí. Správa upozorňuje na viaceré porušenia práva na primerané bývanie vrátane absencie konzultácií a primeraných a včasných oznámení obyvateľstvu oblastí, vysťahovania vykonávaného neprijateľným spôsobom, nedostatočnej alebo chýbajúcej kompenzácie a administratívnych a právnych prekážok pre dotknutých ľudí.
Nútené vysťahovanie sa uskutočnilo na štyroch miestach v Benine a zasiahlo najmenej 6 000 ľudí. Projekt „Marina“ v blízkosti „Door of No Return“, symbolu transatlantického obchodu s otrokmi, viedol k vysťahovaniu 234 ľudí zo štvrte Djègbadji. Najmenej 10 z nich nebolo riadne informovaných a odškodnených.
Nemôžem to nazvať kompenzáciou
Jeden z ľudí zasiahnutých núteným vysťahovaním povedal Amnesty International, že od úradov dostal 1 200 000 XOF (približne 1 840 eur) ako kompenzáciu za stratu domova. „Nemôžem to nazvať kompenzáciou. Nestačí mi to ani na kúpu pozemku, ktorý teraz stojí približne 5 miliónov XOF“ (asi 7 620 eur)
V obci Avlékété, kde úrady pripravujú projekt prímorského letoviska, viedlo vysťahovanie rybárov a vyvlastňovanie pôdy k obvineniam z nespravodlivých kompenzácií. V Cotonou bolo bez nároku na náhradu s cieľom vysadiť kokosové palmy vysťahovaných viac ako 3 000 obyvateľov a obyvateliek štvrte Fiyégnon 1. Ich majetok bol bez upozornenia a riadneho oznámenia zničený.
Štvrť Xwlacodji, jedna z najstarších v Cotonou, bola zničená v roku 2021, aby umožnila výstavbu administratívneho a obchodného centra. Výstavba zasiahla približne tisícku ľudí, s ktorými neboli plány vopred dostatočne konzultované. Členstvo „Collectif des sisistrés du rehousing de Xwlacodji“ (Združenie obetí presídlenia Xwlacodji) presídlenie odsúdilo a uviedlo, že „obyvatelia a obyvateľky sa nikdy nezúčastnili na procesoch spojených s presídlením. Štandardne by mali úrady zavolať obyvateľky a obyvateľov a vysvetliť im, čo sa bude diať a aký je postup. Nič z toho však neurobili.“
Ochrana ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv musí byť pri developerských projektoch prioritou
Ľudia, ktorých Amnesty International oslovila v Djègbadji, uviedli, že neboli vopred riadne informovaní. Firmin Zounyekpe Kouassi so svojou rodinou býval v Djègbadji, teraz žije so svojím bratom v Ouidahu: „Nevidel som žiadne oficiálne dokumenty týkajúce sa vysťahovania. Miestne úrady len prišli a ústne oznámili obyvateľom a obyvateľkám, že musia odísť.“
„O druhej ráno mi zavolal môj starší brat, že je tam prefekt, tak sme mu šli naproti. Povedal nám, že dostal príkaz, aby nás vysťahovali. Že si musíme zbaliť kufre, lebo prídu a budú demolovať domy. Ľudia sa v zhone snažili pozbierať svoje veci. Keď začalo pršať, mysleli sme si, že nás nechajú, aby sme sa zariadili. […] V ten deň sme rozmýšľali, či sme vôbec Beninčania. Všetko zničili. Ak by ste sa dostali do cesty buldozérom, rozdrvili by vás,“ povedal Théophile Kakpo, obeť núteného vysťahovania z Fiyégnon 1.
Amnesty International vyzýva beninské úrady, aby zaviedli nápravné mechanizmy pre obete núteného vysťahovania, zabezpečili spravodlivé odškodnenie a rešpektovali svoje národné a medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv. Ochrana ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv dotknutých komunít musí byť pri developerských projektoch absolútnou prioritou vlády.
Viac informácií nájdete vo výskumnej správe Vysídlení kvôli kokosovým palmám.
Zistite viac o našej práci
