Aktualizovaná webová stránka Tear Gas: An investigation podrobne opisuje nové prípady, v ktorých zaznamenala hrubé zneužívanie slzotvorného plynu štátnymi bezpečnostnými zložkami. Sú medzi nimi aj prípady zneužitia slzotvorného plynu pri brutálnych zásahoch proti protestujúcim v Iráne, Peru a na Srí Lanke.
Na interaktívnu webstránku pribudli podrobnosti o 30 prípadoch z 13 krajín, v ktorých došlo k ublíženiu alebo smrti následkom neprimeraného použitia slzotvorného plynu políciou a bezpečnostnými silami.
Od spustenia stránky v roku 2020 Amnesty International overila prípady neprimeraného použitia slzotvorného plynu vo viac ako 115 krajinách a územiach. Výskum sa zameral na krajiny vrátane Francúzska, Guatemaly, Indie, Izraela/Okupovaných palestínskych území, Libanonu, Mali, Mjanmarska, Nigérie, Sudánu a USA.
Situáciu okomentovala vedúca zboru digitálnej verifikácie Amnesty International, Marija Ristic. „Amnesty International rok po roku dokumentuje nebezpečné a neuvážené používanie slzotvorného plynu na celom svete. Ľudia, ktorí vyšli do ulíc protestovať a žiadať dodržiavanie svojich ľudských práv, sa namiesto toho stretli s neoprávneným násilím alebo neprimeranou silou. V mnohých prípadoch to zahŕňalo aj nezákonné použitie slzotvorného plynu. Štátne orgány na celom svete musia rešpektovať právo na pokojný protest. Okrem toho musia vyvodiť zodpovednosť voči každému, kto nezákonne použije slzotvorný plyn proti ľuďom, ktorí si uplatňujú svoje základné ľudské práva.“
Amnesty International v rámci prebiehajúcej kampane Máme právo kričať za práva dokumentuje porušovanie práva na protest na celom svete. Okrem toho prejavujeme solidaritu ľuďom, ktorí sa stali terčom neoprávnených zásahov bezpečnostných síl. Organizácia zároveň vyjadruje podporu hnutiam na celom svete, ktoré bojujú za zlepšenie ľudskoprávnej situácie.
Zneužívanie slzotvorného plynu spôsobuje úmrtia a zranenia
V priebehu roka 2022 orgány v Iráne systematicky reagovali na lokálne a celoštátne protesty zásahmi ozbrojených síl. Na potlačenie prevažne pokojných protestov pritom používali ostrú muníciu, kovové broky, slzotvorný plyn a vodné delá. Štátne bezpečnostné zložky nezákonne zabili stovky protestujúcich a okoloidúcich vrátane desiatok detí. Šesťročné dievča zomrelo potom, ako ho zasiahol do hlavy kanister so slzotvorným plynom. Tisíce ľudí utrpeli vážne zranenia vrátane straty zraku. Mnohí z nich zo strachu pred zatknutím vôbec nevyhľadali odborné ošetrenie ani zdravotnú starostlivosť.
Počas rozsiahlych protestov v Peru, ktoré sa začali v decembri 2022, armáda a peruánska národná polícia nezákonne strieľali zo smrtiacich zbraní a používali iné menej smrtiace zbrane proti demonštrujúcim. Najčastejšie boli ich zásahy namierené proti domorodému obyvateľstvu a roľníctvu (tzv. campesinos). Toto nezákonné použitie sily viedlo do februára 2023 k 49 úmrtiam. A hoci išlo o pokojné protesty, podľa dostupných dôkazov polícia a armáda proti nim nasadzovala nedbanlivú streľbu. Vystrelené guľky, broky a kanistre so slzotvorným plynom spôsobili (neraz smrteľné) zranenia okoloidúcim, protestujúcim, ako aj ľuďom, ktorí poskytovali iným prvú pomoc.
Na Srí Lanke vláda zintenzívnila potláčanie disentu, keď tisíce ľudí protestovali proti zlej hospodárskej situácii v krajine. Zneužívanie slzotvorného plynu a vodných diel sa stalo bežnou reakciou na demonštrácie, ktorá zasahovala protestujúcich aj okoloidúcich vrátane detí. Táto taktika si vyžiadala najmenej jednu obeť na proteste v júli 2022.
V apríli 2022 vyšli do ulíc Chersonu mnohí protestujúci, ktorí žiadali ukončenie okupácie mesta. Ruské bezpečnostné sily na Ukrajine proti nim použili slzotvorný plyn.
Najnovšia aktualizácia webovej stránky obsahuje podobné príklady zneužitia slzotvorného plynu v Ekvádore, Grécku, Indii, Indonézii, Iraku, Kolumbii, Turecku a Izraeli/na Okupovaných palestínskych územiach.
Open-source výskum
Investigatívne laboratórium Amnesty International začalo skúmať zneužívanie slzotvorného plynu v roku 2019, predovšetkým prostredníctvom analýzy videí zverejnených na sociálnych sieťach. Hlavnou výskumnou metódou bola analýza voľne dostupných zdrojov. Vďaka tejto analýze Amnesty International identifikovala a overila prípady, v ktorých štátne zložky použili slzotvorný plyn neoprávnene. Potvrdila pritom miesto, dátum a dôveryhodnosť skúmaných materiálov. Analýzu vykonal Zbor digitálnej verifikácie Amnesty International, dobrovoľnícka sieť ľudí študujúcich na piatich univerzitách na štyroch kontinentoch. Títo ľudia absolvovali tréning na to, aby na sociálnych sieťach dokázali monitorovať, objavovať a overovať audiovizuálne dôkazy o porušovaní ľudských práv na celom svete.
Amnesty International zdokumentovala viaceré spôsoby zneužívania slzotvorného plynu políciou. Medzi tieto spôsoby patrí napríklad vystreľovanie kanistrov so slzotvorným plynom do uzavretých priestorov, streľbu namierenú priamo na jednotlivé osoby, použitie nadmerného množstva slzotvorného plynu, streľbu proti pokojným protestom či streľbu proti skupinám ľudí, ktoré môžu mať obmedzenú možnosť utiecť alebo sú citlivejšie na účinky slzotvorného plynu, ako sú deti, starší ľudia a osoby so zdravotným znevýhodnením.
Štáty musia regulovať obchod so slzotvorným plynom
K zneužívaniu slzotvorného plynu a iných dráždivých chemických látok dochádza pomerne často. Aj napriek tomu neexistujú žiadne medzinárodné dohody, ktoré by upravovali obchodovanie s nimi. Vykonávaniu nezávislého dohľadu nad obchodom s týmito látkami bráni aj skutočnosť, že len málo štátov zverejňuje informácie o množstve a mieste určenia vývozu slzotvorného plynu.
Amnesty International a Omega Research Foundation sa už viac ako dve desaťročia zasadzujú za väčšiu kontrolu výroby, obchodu a používania slzotvorného plynu a iných zbraní a prostriedkov na presadzovanie práva. Výsledkom je, že EÚ zaviedla kontrolu obchodu s niektorými druhmi bezpečnostného vybavenia a prostriedkov na presadzovanie práva. OSN a Rada Európy zároveň uznali potrebu regulovať vývoz vybavenia, ktoré sa môže použiť na mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie.
Na základe diplomatickej podpory na vysokej úrovni zo strany viac ako šesťdesiatich štátov zapojených do Aliancie za obchod bez mučenia, ktorú podporuje medzinárodná koalícia organizácií občianskej spoločnosti, OSN v súčasnosti skúma možnosti vytvorenia medzinárodných regulácií obchodu s prostriedkami na presadzovanie práva – vrátane slzotvorného plynu – s cieľom predchádzať ich zneužívaniu na mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie. V januári 2023 spojilo sily viac ako 30 mimovládnych organizácií vrátane Amnesty International, ktoré podpísali Shoreditchskú deklaráciu, prostredníctvom ktorej vyzývajú na uzavretie medzinárodnej zmluvy o kontrole obchodu s mučiacimi prostriedkami používanými na potláčanie pokojných protestov a zlé zaobchádzanie so zadržanými osobami na celom svete.