TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
13. NOVEMBRA 2023
Klimatický samit COP28 sa koná od 30. novembra do 12. decembra v Spojených arabských emirátoch (SAE). SAE sú jedným z najväčších producentov ropy a zemného plynu na svete. Dohoda na samite COP28 o ukončení výroby a používania fosílnych palív je nevyhnutným predpokladom na to, aby medzinárodné spoločenstvo zabránilo globálnej klimatickej katastrofe. Amnesty International upozorňuje, že tento záväzok napomôže zastaviť eskaláciu bezprecedentnej krízy ľudských práv.
V správe s názvom Fatálne palivá Amnesty International vyzýva účastníkov konferencie COP28, aby sa dohodli na rýchlom, úplnom, spravodlivom a spoločne financovanom postupnom ukončení využívania fosílnych palív. Organizácia účastníkov konferencie, ktorá sa začne koncom novembra, vyzýva na prechod na obnoviteľné zdroje energie. Tento prechod pritom musí prebehnúť v súlade s ľudskými právami a zjednodušiť prístup k energiám pre všetkých.
Obrovské bohatstvo pre úzku skupinu nemôže zvíťaziť nad klimatickou spravodlivosťou
„Fosílny priemysel už desaťročia šíri dezinformácie o klimatickej kríze. Pravdou je, že fosílne palivá ohrozujú našu budúcnosť tým, že ničia globálnu klímu. Okrem toho vytvárajú ľudskoprávnu krízu bezprecedentného rozsahu.
Ak budeme pokračovať v realizácii nových projektov napojených na používanie a ťažbu fosílnych palív, globálne oteplenie sa nám nepodarí udržať pod hranicou 1,5 °C nad úrovňou teplôt v predindustriálnej ére. Zlyháme tak pri pokuse odvrátiť katastrofálne škody na klíme. Konferencia COP28 je príležitosť, aby sa štáty dohodli na prekonaní éry fosílnych palív a hanebné škody na klíme a ľudských právach nechali v minulosti,“ uviedla Candy Ofime, právna poradkyňa Amnesty International pre klimatickú spravodlivosť.
Odvetvie fosílnych palív produkuje obrovské bohatstvo pre relatívne malý počet firiem a štátov. Tie majú samozrejme záujem blokovať spravodlivý prechod na obnoviteľné zdroje energie a umlčať svojich oponentov. Tieto snahy ohrozujú právo každého a každej z nás na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie.
„Zdroje fosílnych palív nie sú nekonečné. Snaha vyťažiť ložiská do poslednej kvapky ropy, do posledného kubíka fosílneho plynu či poslednej tony uhlia predlžuje a zhoršuje obrovské škody, ktoré už [na planéte a ľudských právach] spôsobili. Máme k dispozícii alternatívy a výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa rýchlo rozvíja. [Do rozvoja obnoviteľných zdrojov] však potrebujeme investovať oveľa viac. COP28 musí stanoviť rýchly a spravodlivý kurz, aby sme dosiahli udržateľnú budúcnosť bez fosílnych palív,“ doplnila Ofime.
Fosílne palivá a bezprecedentná kríza ľudských práv
Ťažba a spaľovanie fosílnych palív a následné hromadenie skleníkových plynov v atmosfére, najmä oxidu uhličitého, je hlavnou príčinou klimatickej krízy. Tá spôsobuje častejšie a intenzívnejšie extrémne prejavy počasia vrátane búrok, sucha a záplav.
Extrémne poveternostné podmienky vedú k stratám na životoch, škodám na majetku a infraštruktúre. Okrem toho ničia zdroje obživy, narúšajú ekosystémy a znižujú biodiverzitu. V dôsledku extrémov počasia sa zmenšuje úroda a narastá nedostatok potravín, o ktoré musí bojovať stále viac ľudí. To vedie ku konfliktom a vysídľovaniu, s ktorými je spojený celý rad prípadov porušovania ľudských práv.
Znečistenie ovzdušia, ktoré priamo súvisí so spaľovaním fosílnych palív, prispelo v roku 2020 k 1,2 milióna úmrtí. Komunity žijúce v blízkosti zariadení na spracovanie fosílnych palív sú často priamo poškodené znečisťujúcimi látkami. O tých je pritom známe, že spôsobujú ochorenia dýchacích ciest, nepriaznivo ovplyvňujú tehotenstvo a vedú ku vzniku kardiovaskulárnych ochorení a niektorých druhov rakoviny. Pri ťažbe uhlia a frakovaní vzniká toxický odpad, ktorý môže kontaminovať vodné zdroje. Pri spaľovaní plynu sa uvoľňujú toxické látky znečisťujúce ovzdušie.
Ľudia žijúci v tzv. obetných zónach týmto následkom čelia v extrémne vysokej miere. Okrem toho však často čelia aj ďalším, vzájomne sa zosilňujúcim formám diskriminácie.
Následky ťažby fosílnych palív na pôvodné komunity
Ťažba a preprava fosílnych palív často spôsobujú devastačné znečistenie a zhoršenie kvality životného prostredia. Amnesty International už desaťročia dokumentuje úniky ropy a z nich vyplývajúce škody, ktorými trpia komunity v delte rieky Niger. Práve v tejto oblasti spoločnosť Shell a ďalšie spoločnosti porušujú ľudské práva miestnych komunít na primeranú životnú úroveň, čistú vodu a zdravie. Okrem toho im upierajú účinné prostriedky nápravy.
Veľká časť zostávajúcich zdrojov fosílnych palív na planéte sa nachádza na území, ktoré obývajú pôvodné komunity. Pôvodné obyvateľstvo preto neúmerne čelí následkom ťažby. Medzi následky patrí vykorisťovanie, porušovanie ich práva na informácie, práva na udelenie informovaného súhlasu a ďalších ľudských práv. Jedným z príkladov sú komunity Adivasi v Indii. Amnesty International dokázala, že aj napriek tomu, že na ich územiach dochádza k ťažbe uhlia, len zriedkakedy s nimi zodpovedné subjekty svoju činnosť v oblasti riadne konzultujú. V dôsledku ťažby, ktorá decimuje prírodné ekosystémy, prichádzajú ľudia Adivasi o pôdu a živobytie.
Rada OSN pre ľudské práva v roku 2021 (Valné zhromaždenie OSN v roku 2022) uznala právo na čisté, bezpečné, zdravé a udržateľné životné prostredie za ľudské právo. Toto právo je zakotvené aj v ústavách viac ako 100 krajín sveta. V Hlavných zásadách OSN pre podnikanie a ľudské práva sa výslovne uznáva, že obchodné spoločnosti majú povinnosť „nespôsobovať žiadne škody“.
Obrana klimatickej spravodlivosti je často nebezpečná disciplína
Obrancovia a obrankyne ľudských práv v oblasti životného prostredia vrátane tých, ktorí a ktoré odmietajú ťažbu a využívanie fosílnych palív, sa v posledných rokoch čoraz častejšie stávajú terčom útokov. Mnohokrát išlo o smrteľné útoky proti obrancom a obrankyniam environmentálnych práv. Niektoré spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá sa snažili umlčať ľudí, ktorí bojujú za klimatickú spravodlivosť, prostredníctvom tzv. strategických žalôb podávaných s cieľom odradiť verejnosť od participácie na rozhodovaní o spoločnosti (SLAAP).
Spoločnosti, ktoré ťažia a spracúvajú fosílne palivá, financovali think-tanky, ktoré pripravovali a navrhovali zákony na potláčanie alebo kriminalizáciu demonštrácií za klimatickú spravodlivosť. Amnesty International vedie celosvetovú kampaň na ochranu práva na protest, slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie.
Mnohé spoločnosti, ktoré produkujú fosílne palivá, sa snažia formovať verejnú mienku prostredníctvom dezinformácií a tzv. greenwashingu (marketingová stratégia, pri ktorej firma investuje do budovania verejného obrazu ekologicky zodpovednej spoločnosti, aj keď v skutočnosti sa nespráva ekologicky). Okrem toho sa vyhýbajú regulácii prostredníctvom lobovania u zákonodarcov a regulačných orgánov a ovplyvňujú multilaterálne fóra, ako sú konferencie COP. Týmto spôsobom sa snažia oddialiť opatrenia na riešenie klimatickej krízy, ktoré by štáty mohli prijať a ktoré by zároveň boli v neprospech ich ekonomických záujmov. Konferencii COP28 predsedá Sultan Al Jaber, výkonný riaditeľ štátnej ropnej spoločnosti Spojených Arabských Emirátov, čo samo o sebe predstavuje jasný konflikt záujmov.
Nápravné opatrenia a energetická transformácia
V správe Fatálne palivá odporúčame, aby všetky v súčasnosti nevyužívané zdroje fosílnych palív zostali navždy nevyťažené. Priemyselne rozvinuté krajiny a ostatné krajiny G20 s vysokými emisiami skleníkových plynov a štáty s vysokými príjmami z produkcie fosílnych palív sa musia dohodnúť, že rýchlo prikročia k zastaveniu rozširovania ťažby ropy, plynu a uhlia. Ostatné krajiny ich v tomto postupe musia nasledovať. Okrem toho sa musí výrazne znížiť objem ťažby fosílnych palív na neenergetické účely, ako je napríklad výroba plastov.
Obrovské dotácie, ktoré štáty vynakladajú na podporu využívania a produkcie fosílnych palív, musia štáty zastaviť spôsobom, ktorý zabezpečí primeranú sociálnu ochranu najchudobnejších a najodkázanejších ľudí vrátane tých, ktorých príjem v súčasnosti závisí od ťažby a spracovania fosílnych palív. Spoločnostiam vyrábajúcim fosílne palivá a energie nemožno dovoliť, aby sa pri odďaľovaní zmien spoliehali na neoverené technológie, akou je napríklad zachytávanie a ukladanie uhlíka, ktoré ich lobisti často propagujú. Mali by sa zdržať lobovania u zákonodarcov a greenwashingu, ktorý sťažuje verejnosti prístup k presným informáciám o klimatických vedeckých poznatkoch.
Finančné inštitúcie musia prestať investovať do nových aktivít, ktoré podporujú expanziu fosílnych palív. Okrem toho musia postupne zastaviť prebiehajúce financovanie v časovom rámci zosúladenom s medzinárodne dohodnutým cieľom udržať globálne otepľovanie v tomto storočí pod hranicou 1,5 °C nad úrovňou teplôt v predindustriálnej ére.
Rozvinuté krajiny, ktoré sú historicky najväčšími emitentmi skleníkových plynov, musia splniť svoje záväzky a poskytnúť rozvojovým štátom primerané financovanie v oblasti klímy. Cieľom financovania je pritom postupné, spravodlivé a ľudskoprávne ukončenie súčasnej ťažby a spracovania fosílnych palív na celom svete. Týmto spôsobom uľahčia spravodlivý prechod na obnoviteľné zdroje energie.