Je ťažké prehliadnuť čoraz intenzívnejšie diskusie o pojme „rod“. V uplynulých desaťročiach došlo k historickým úspechom v boji za rovnosť v prístupe k právam a príležitostiam pre ženy a dievčatá na celom svete. Hoci je pred nami ešte dlhá cesta, podarilo sa dosiahnuť určité pokroky aj v oblasti uznávania práv LGBTI+ osôb.
V júni 2025 iránske sily vystrelili balistické rakety s hlavicami obsahujúcimi submuníciu na obývané obytné oblasti Izraela. Tým ohrozili civilistov a civilistky. Amnesty International analyzovala fotografie a videá, ktoré podľa správ v médiách zachytili kazetovú muníciu, ktorá dopadla 19. júna do metropolitnej oblasti Gush Dan v okolí Tel Avivu. Iránska munícia zasiahla 20. júna mesto Beersheba (na juhu Izraela) a 22. júna mesto Rishon LeZion (južne od Tel Avivu). Munícia zanechala viacero kráterov zodpovedajúcich submunícii pozorovanej v Gush Dan. Takáto submunícia zasiahla školu a basketbalové ihrisko v Beershebe. Po útokoch neboli hlásené žiadne obete na životoch ani zranenia.
Gwyneth Ho si odpykáva sedemročný trest odňatia slobody za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a združovania. Pred vynesením rozsudku bola 707 dní (takmer dva roky) vo vyšetrovacej väzbe. Na slobodu by ju mali prepustiť v roku 2028.
Izraelské letectvo 23. júna 2025 úmyselne bombardovalo väznicu Evin v Teheráne. Amnesty International vykonala hĺbkový výskum, na základe ktorého uvádza, že izraelské nálety predstavujú vážne porušenie medzinárodného humanitárneho práva a musia sa vyšetriť ako vojnové zločiny.
Od 29. novembra 2024 ľudia v Gruzínsku nepretržite protestujú proti represívnym zákonom a snahám vlády pozastaviť proces pristúpenia k EÚ. Gruzínske orgány tieto protesty násilne potlačili, pričom sa objavili správy o mučení a zlom zaobchádzaní so stovkami protestujúcich. Gruzínska vláda musí vyšetriť tieto porušenia ľudských práv, stíhať policajtov za ich konanie a zabrániť ďalšiemu porušovaniu ľudských práv.
V utorok 15. júla sa v Bruseli zišli ministri a ministerky zahraničných vecí členských krajín EÚ, aby rozhodli o pozastavení asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. Členským štátom bolo predložených 10 možností od úplného pozastavenia dohody cez pozastavenie preferenčného obchodu a/alebo podpory výskumu zo strany EÚ, zbrojné embargo, sankcie voči izraelským ministrom, pozastavenie bezvízového styku pre izraelských občanov cestujúcich do EÚ až po zákaz obchodu s izraelskými osadami.
Aj počas leta pokračujeme v monitorovaní aktuálneho diania v oblasti ľudských práv. A v júni sme učiteľstvu stredných a základných škôl okrem workshopov priniesli aj novinky a podnety na vzdelávacie aktivity, ktoré reflektujú aktuálne ľudskoprávne témy. Tieto materiály môžu učitelia priamo zapracovať do svojich vzdelávacích hodín, workshopov či školení – alebo sa nimi jednoducho inšpirovať vo vlastnej práci v nasledujúcom školskom roku.
Klimatická zmena je nielen najväčšou environmentálnou krízou súčasnosti, ale aj bezprecedentnou krízou ľudských práv. Spaľovanie fosílnych palív zabíja ľudí a poškodzuje životné prostredie. Musíme to zastaviť.
V piatok 11. júla si pripomenieme 30. výročie masakra v Srebrenici. Počas udalostí v lete 1995 bosnianska srbská armáda zavraždila viac ako 8 000 moslimských mužov a chlapcov v bosnianskej obci Srebrenica. Tragické výročie komentovala zástupkyňa regionálnej riaditeľky Amnesty International pre Európu, Dinushika Dissanayake:
V utorok 15. júla sa v Bruseli uskutoční zasadnutie ministrov zahraničných vecí EÚ. Na stretnutí sa bude hlasovať o pozastavení asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom. Riaditeľka kancelárie Amnesty International pre európske inštitúcie Eve Geddie upozorňuje, že toto hlasovanie predstavuje pre EÚ a jej členské štáty rozhodujúci moment.
Mimovládne organizácie na Slovensku čelia autoritárskym praktikám zo strany štátu, hrozbám a obťažovaniu v online aj offline priestore, ohrozeniu finančnej podpory a zvýšenému dohľadu zo strany štátu. Amnesty International Slovensko na základe výsledkov z dotazníkového prieskumu upozorňuje na pálčivú situáciu, ktorej čelia mimovládne organizácie na Slovensku, vrátane využívania viacerých autoritárskych praktík zo strany štátu.
Amnesty International zhromaždila dôkazy o tom, že viac ako mesiac po zavedení militarizovaného systému distribúcie humanitárnej pomoci Izrael naďalej používa vyhladovanie civilného palestínskeho obyvateľstva ako nástroja vedenia vojny v okupovanom pásme Gazy. Dôsledkami podvýživy trpia hlavne deti a ďalšie zraniteľné skupiny. Izrael tak úmyselne uvádza palestínsku populáciu v pásme Gazy do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, čím pokračuje v páchaní genocídy.