Miroslava Hlinčíková
Autorka je členkou výskumného tímu Amnesty International Slovensko a výskumníčkou na Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV.
V roku 2022 som vďaka štipendiu strávila tri mesiace vo výskumnej sekcii organizácie Y-Foundation v Helsinkách. Y-Foundation je najväčší neziskový prenajímateľ vo Fínsku. Vlastní viac ako 18-tisíc bytov vo vyše 60 lokalitách a okrem toho, že byty prenajíma, koordinuje i sieť organizácií, ktoré ukončujú bezdomovectvo, realizuje aplikovaný výskum o poskytovaných službách a je spoluzakladateľom Housing First Europe Hub. Pobyt v Helsinkách bol pre mňa ako pohľad do sveta možného a zároveň mi pomohol uvedomiť si, že možné je aj ukončenie bezdomovectva.
V Európe je Fínsko jedinou krajinou, ktorá úspešne znižuje počet ľudí žijúcich bez domova. V roku 2023 žilo vo Fínsku 3 429 ľudí bez domova, čo je o 257 jednotlivcov menej ako minulý rok. Tento klesajúci trend je výsledkom politiky ukončovania bezdomovectva implementovanej od roku 2008 a programov na to určených. Celý systém je postavený na princípe Housing First (bývania predovšetkým), ktorý je založený na presvedčení, že bývanie je základným ľudským a sociálnym právom. V modeli Housing First nie je bývanie odmenou, ktorú človek bez domova dostane, keď sa jeho život vráti na „správnu cestu“, teda keď si ho zaslúži. Naopak, bývanie je prvým podporným opatrením – štartovacou čiarou a následne sa človek môže ľahšie sústrediť na riešenie svojich ďalších problémov.
Housing First ako súčasť národnej politiky
Aj keď by sme možno predpokladali inak, väčšina bývania je vo Fínsku v osobnom vlastníctve a sociálne bývanie tvorí 11 % z celkového bývania. Fínsko však pracuje na zmene: v rámci bytovej politiky si dalo záväzok na zvýšenie kvóty sociálneho nájomného bývania na 35 % a systematicky takéto bývanie buduje.
Prístup Housing First sa vo Fínsku vyvinul v podobnom období ako v USA, no majú niekoľko odlišností. Vo Fínsku platia nájomné ľudia sami (neplatia za nich organizácie/inštitúcie), pričom môžu požiadať o rozličné sociálne benefity vrátane príspevku na bývanie (môže dosahovať do 80 % z nákladov na bývanie). Poskytovaná sociálna starostlivosť vychádza zo služieb, ktoré štandardne existujú a sú ponúkané sociálnym systémom a mestami na mieru každému nájomníkovi v bývaní Housing First.
Myšlienka ukončovania bezdomovectva bola na štátnej úrovni zmienená prvýkrát v roku 1987. V tom čase vo Fínsku evidovali viac ako 18-tisíc ľudí bez domova. Do roku 2008 vo Fínsku prevládal „stair-case model“ – model prestupného bývania. Pre najzraniteľnejšie skupiny v takto nastavenom systéme však stabilné bývanie zostávalo nesplniteľným snom. Politika bývania založená na princípe Housing First bola predstavená v roku 2007. Jej hlavné princípy boli definované pracovnou skupinou v správe „Name on the Door“ (Meno na dverách).
Následne od roku 2008 začali vo Fínsku upúšťať od modelu prestupného bývania, zatvárať nocľahárne a útulky a budovať dostupné nájomné bývanie. Cieľom Národného programu na zníženie dlhodobého bezdomovectva bolo znížiť počet ľudí bez domova na polovicu vytvorením 1 250 miest na bývanie (podporovaných bytov, zariadení starostlivosti) a posilnením prevencie bezdomovectva. Od roku 2008 do roku 2015 sa znížil počet ľudí dlhodobo bez domova o 1 345 ľudí (35 %) a v niektorých mestách aj o polovicu.
Zmena prístupu
Ako sa udiala táto zmena? Došlo k úprave štruktúry a systému sociálnych služieb pre ľudí bez domova tak, aby bol zameraný na klienta – s dôrazom na rovný prístup, komunitnú prácu či prácu so susedstvom. Zároveň začal štát finančne podporovať výstavbu nových nájomných bytov (samostatných bytových jednotiek, bytových domov s podporou). A v celom systéme sa stal dôležitým dôraz na prevenciu straty bývania (poradenské služby). Kľúčovou súčasťou dizajnovania sociálnych služieb je aj zapojenie ľudí so skúsenosťou s bezdomovectvom – sú prítomní v riadiacom výbore pre program zníženia dlhodobého bezdomovectva.
Centrum pre financovanie a rozvoj bývania vo Fínsku (ARA) poskytuje dotácie, granty a záruky v oblasti bývania a výstavby. Financie na naštartovanie celého nového systému sociálnych (aj zdravotníckych) služieb sa čerpajú z výnosov herného monopolu vlastneného štátom Veikkaus Oy a štátna agentúra STEA – Centrum pre financovanie organizácií sociálnej starostlivosti a zdravotníctva – ich distribuuje.
Aj po zmene systému existuje niekoľko útulkov – ako prvá pomoc, ak sa ľudia dostanú do bytovej krízy – ale ubytovanie v dočasnom bývaní je vnímané ako krátkodobé riešenie. V roku 2008 bolo napríklad v Helsinkách ešte 600 lôžok v rozličných útulkoch, v roku 2016 už fungovalo len 52 miest na spanie pre krízové situácie. Počet dostupných nájomných bytov sa však násobne zvýšil.
Nájomné bývanie pre ľudí bez domova, resp. ľudí ohrozených bezdomovectvom sa v rámci Housing First prístupu vo Fínsku poskytuje buď v samostatných bytoch roztrúsených v rozličných častiach miest (scattered flats) alebo v bytových domoch s prítomnou sociálnou službou (housing units). Z celkového počtu prevláda bývanie v samostatných bytových jednotkách – 80 %, ale 20 % tvoria aj celé bytové domy, ktoré okrem bývania poskytujú aj komunitu, prítomnú sociálnu službu a iné druhy podpory. Na dvoch príkladoch skúsim opísať, ako takéto bytové domy fungujú.
Z útulku bývanie – Alppikatu 25
Príklad zmeny a preorientovania sociálnych služieb i politiky bývania vo Fínsku ilustruje pôvodne najväčší útulok v Helsinkách na adrese Alppikatu 25, ktorý je v správe organizácie Salvation Army. Pôvodne slúžil ako dočasné ubytovanie pre ľudí bez domova a žilo v ňom 250 mužov v dvoj- až štvorposteľových izbách. V rokoch 2009 – 2011 útulok zmenili na bývanie s nájomnými bytmi spojeným s prítomnou sociálnou službou (housing unit). Bol to dlhý proces – okrem fyzickej premeny musela nastať aj zmena v premýšľaní o sociálnej práci a prístupe k ľuďom bez domova. Po renovácii vzniklo 82 bytov (s výmerou 19 – 36 m²), v ktorých žije približne 89 obyvateľov a obyvateliek. Každý a každá z nich má nájomnú zmluvu a kľúč, traja nájomníci sú súčasťou komunitného rozhodovacieho výboru.
V bytovom dome vznikli aj komunitné priestory: na každom poschodí je spoločná obývačka, kuchyňa a práčovňa. Na spodnom podlaží je jedáleň a miesto na každodenné komunitné práce. O upratovanie, dvor i jedáleň sa starajú obyvatelia a obyvateľky a dostávajú za to mzdu. Personál pozostáva približne z 22 osôb (sociálne pracovníctvo, zdravotné sestry, správcovia…). Bytový dom sa nachádza iba kúsok od centra mesta a z ulice si vôbec nevšimnete jeho účel. Organizácia Salvaction Army pracuje a komunikuje aj s ľuďmi zo susedstva. Obyvatelia a obyvateľky priľahlých domov majú napríklad k dispozícii telefónny kontakt, na ktorý sa môžu ozvať, ak by pociťovali akýkoľvek problém.
Väinölä – dom pri jazere
Tento nájomný dom v Espoo bol vybudovaný v roku 2014 a často sa prezentuje ako príklad skvele fungujúceho (vzhľadom na svoje umiestnenie i veľkosť) nájomného domu s podpornou sociálnou službou. Väinölä jeurčená najmä pre ľudí, ktorí sa snažia žiť bez užívania návykových látok, ale abstinencia nie je to podmienkou na získanie nájomnej zmluvy. Je tu k dispozícii 33 bytov (s výmerou 36 – 50 m²), v ktorých býva približne 35 obyvateľov a obyvateliek. Pracovný tím tvorí 11 zamestnankýň a zamestnancov. Okrem bývania je veľmi silne prítomná komunitná práca a nízkoprahové pracovné aktivity. Majiteľom budovy je Y-Foundation, mesto Espoo si dom prenajíma a poskytovateľom služieb je Salvation Army.
Záver
Z môjho pobytu v Helsinkách sa mi vrylo do pamäti niekoľko základných princípov týkajúcich sa bývania a ukončovania bezdomovectva: prevencia straty bývania, systematické budovanie bývania s rôznymi aktérmi (mestá, developeri, organizácie), rovný prístup a podpora angažovanosti v sociálnych službách, ako aj dôležitosť práce s dátami na formulovanie politík týkajúcich sa bývania a sociálnych služieb.
V kontexte prevencie to bolo okrem pravidelného udržiavania kontaktu s nájomníkmi a nájomníčkami aj budovanie vzájomných vzťahov a dôvery. V bytových domoch sa pravidelne organizujú bytové schôdze, komunitné podujatia, či sú im k dispozícii menšie granty na rozvoj susedstva (susedské slávnosti či opravy/revitalizácie okolia). Správcovia domov majú nastavený systém poradenstva – poradcov v bývaní (housing advisors), ktorí sú v kontakte s nájomníkmi a nájomníčkami a snažia sa tak predísť vznikaniu dlhov, ktoré by mohli viesť k ukončeniu nájomnej zmluvy. Celý systém sociálneho nájomného bývania je nastavený na základe naliehavosti situácie, v ktorej sa žiadateľka či žiadateľ o bývanie nachádza, a nie podľa čakacieho zoznamu. Nájomná zmluva, ktorú dostávajú, je na dobu neurčitú a vyplývajú z nej práva aj povinnosti.
V tomto kontexte je v celom systéme dôraz na ľudskoprávny prístup a upustenie od princípov zásluhovosti a moralizovania. Táto zmena prístupu a myslenia v sociálnych službách a ich deinštitucionalizácia je dlhodobý proces, na ktorom stále pracujú aj formou sieťovacích a vzdelávacích podujatí či stretnutí, napríklad Housing First Network Developers, čo je sieť, ktorú koordinuje Y-Foundation. Upustenie od prestupného bývania malo tiež vplyv na vnímanie toho, ako by malo nájomné bývanie vyzerať. V systéme prestali vytvárať horšie a lepšie bývanie, respektíve v našom kontexte byty s nižším a vyšším štandardom. Bývanie je vytvárané v rozličných mestských štvrtiach, s dôrazom na dobrú infraštruktúru, vybavenosť a susedstvo.
A samozrejme, veľmi dôležitá je aj práca s dátami. Každoročne prebieha sčítanie ľudí bez domova, z ktorého vyplýva podrobná správa, pričom oboje má na starosti ARA. Správa hovorí o počte ľudí bez domova, ľudí dlhodobo bez domova, ľudí žijúcich v dočasnom bývaní aj o zložení populácie, ktorá stratila bývanie (počte rodín, žien, mužov, mladých ľudí) či počte prípadov vysťahovania a situácii jednotlivých samospráv.
Zmena vo Fínsku nenastala náhle, ale bola výsledkom spoločnej práce mnohých aktérov z rôznych oblastí. Základom tejto zmeny bola (a je) široká spoločenská zhoda na snahe ukončiť bezdomovectvo a sprístupniť dôstojné bývanie aj ľuďom s nízkymi či žiadnymi príjmami. Snáď je teda prijatie Národnej koncepcie prevencie a ukončenia bezdomovstva v SR prvým dôležitým krokom aj na ceste Slovenska k (fínskemu) príbehu zmeny.
Použitá literatúra
A Home of Your Own. Housing First and Ending Homelessness in Finland. Helsinki: Y-Foundation, 2017. Online dostupné na: https://www.feantsaresearch.org/download/a_home_of_your_own_lowres_spreads6069661816957790483.pdf
Beňová, N., Kanioková, M., Olšinová, Z., Ujházyová, M. 2022. Bývanie na prvom mieste. Inšpirácie z Helsínk, Viedne, Amsterdamu a Gentu. Bratislava: Proti prúdu. Online dostupné na: https://www.notabene.sk/swift_data/source/Prilohy/NB%20-%20BYVANIE_final.pdf
Report: Homelessness can be eradicated by 2027 with close cooperation. Online dostupné na: https://valtioneuvosto.fi/en/-/1410903/report-homelessness-can-be-eradicated-by-2027-with-close-cooperation
Soivio, Y.: Different Housing Solutions. Housing First Europe workshop. Prezentácia 23.3.2023