TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
10. JANUÁRA 2024
Juhoafrická republika (JAR) podala podnet na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) vo veci potenciálneho porušenia Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy (ďalej aj skrátene „Dohovor o genocíde“) štátom Izrael. Podľa JAR má konanie Izraela po útokoch Hamasu a ďalších ozbrojených skupín 7. októbra 2023 charakter genocídy. Juhoafrická republika naliehavo žiada ICJ, aby nariadil „predbežné opatrenia“ na ochranu palestínskej populácie v pásme Gazy. Tieto opatrenia by mali zahŕňa aj výzvu, aby Izrael okamžite zastavil vojenské útoky, ktoré „porušujú alebo vedú k porušeniu Dohovoru o genocíde“. Okrem toho vyzýva na zrušenie všetkých opatrení Izraela, ktoré predstavujú zločiny kolektívneho trestu a núteného vysídlenia. Úvodné pojednávania sa uskutočnia na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu v dňoch 11. a 12. januára.
Amnesty International zatiaľ neurobila závery v otázke, či situácia v pásme Gazy predstavuje zločin genocídy. Organizácia však považuje vývoj na Medzinárodnom súdnom dvore za záblesk nádeje na spravodlivosť.
Viac ako 23-tisíc obetí, 10-tisíc nezvestných a státisíce nútene vysídlených civilistov a civilistiek
Alarmujúci počet obetí a objem zničenej civilnej infraštruktúry sú jasným varovným signálom. V priebehu 3 mesiacov už zahynulo pri izraelských útokoch viac ako 23-tisíc Palestínčanov a Palestínčaniek. Viac ako dve tretiny zabitých predstavujú deti a ženy. Ďalších 10-tisíc ľudí je nezvestných pod troskami zničených budov a predpokladá sa, že väčšina z nich je mŕtva. Na pozadí týchto tragických udalostí hrozivo narastá dehumanizujúca a rasistická rétorika namierená voči Palestínčanom zo strany niektorých izraelských vládnych a armádnych predstaviteľov. To spolu s nezákonnou blokádou pásma Gazy, ktorou Izrael úplne, resp. takmer úplne odrezal civilné obyvateľstvo od prístupu k vode, potravinám, lekárskej pomoci a palivu, spôsobuje nepredstaviteľnú mieru utrpenia a ohrozuje životy celej populácie pásma.
Každú hodinu sme svedkami stupňujúceho sa utrpenia, devastácie a ničenia, ktorému v Gaze niet konca. Riziko, že sa pásmo Gazy zmení z najväčšieho väzenia pod holým nebom na svete na obrovský cintorín, sa nám zdrvujúco zhmotnilo priamo pred očami.
Agnès Callamard
„Keďže Spojené štáty naďalej využívajú svoje právo veta na to, aby Bezpečnostnej rade OSN zabránili vyzvať na prímerie, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti sú na dennom poriadku. Hrozba genocídy [palestínskej populácie] je reálna. Štáty [medzinárodného spoločenstva] majú povinnosť zabrániť genocíde a iným brutálnym zločinom a trestať ich páchanie. Fakt, že Medzinárodný súdny dvor preskúma konanie Izraela, je dôležitým krokom smerom k ochrane životov Palestínčanov a Palestínčaniek. [Konanie ICJ] okrem toho pomôže obnoviť dôveru v univerzálne uplatňovanie medzinárodného práva a vydláždi cestu k spravodlivosti a odškodneniu preživších,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
Expertná skupina OSN varovala pred genocídou na Okupovaných palestínskych územiach
Všetky štáty majú povinnosť konať v súlade s medzinárodným právom s cieľom zabrániť genocíde podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948. Táto povinnosť im na základe doterajších záverov ICJ vyplýva aj zo zvykového práva. To znamená, že povinnosť zabrániť genocíde je záväzná pre všetky štáty sveta vrátane štátov, ktoré nie sú zmluvnými stranami dohovoru. Expertná skupina OSN dňa 16. novembra 2023 varovala pred „pripravovanou genocídou“ na Okupovaných palestínskych územiach a predovšetkým v pásme Gazy.
„Rozsah devastácie a ničenia, ku ktorému v pásme Gazy došlo počas uplynulých troch mesiacov, je ťažké opísať. Veľká časť severnej časti pásma je úplne zničená. Najmenej 85 % obyvateľstva celého pásma je v súčasnosti vnútorne vysídlených. Mnohí Palestínčania a Palestínčanky, ako aj odborníčky a odborníci v oblasti ľudských práv to považujú za súčasť izraelskej stratégie, ktorej cieľom je zmeniť pásmo Gazy na ‚neobývateľné‘. Tento vývoj sprevádzajú znepokojujúce vyhlásenia niektorých izraelských štátnych predstaviteľov, ktorí používajú dehumanizujúcu rétoriku a obhajujú nezákonnú deportáciu a násilné vysídľovanie Palestínčanov a Palestínčaniek mimo pásma Gazy.
Kým Medzinárodný súdny dvor s konečnou platnosťou nerozhodne o tom, či v pásme Gazy došlo k spáchaniu zločinu genocídy a iných zločinov podľa medzinárodného práva, nariadenie vykonať predbežné opatrenia by bolo dôležitým prostriedkom, ktorý by pomohol zabrániť ďalším stratám na životoch, deštrukcii a utrpeniu, ktorým čelí civilná populácia. [Predbežné opatrenia nariadené ICJ by zároveň] slúžili ako varovanie ostatným štátom, ktoré nesmú prispievať k závažnému porušovaniu práv Palestínčanov a Palestínčaniek a zločinom voči nim,“ uviedla Callamard.
Kontext situácie a definícia zločinu genocídy
Genocída je v medzinárodnom práve definovaná ako činy spáchané s „úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť chránenú skupinu“ populácie. Touto skupinou môže byť národnostná, etnická, náboženská alebo rasová skupina či menšina.
Predbežné opatrenia, o ktoré JAR požiadala, zahŕňajú výzvu Izraelu, aby upustil od činov podľa článku II Dohovoru o genocíde. Článok II zahŕňa „zabíjanie členov chránenej skupiny“ a „úmyselné spôsobovanie takých životných podmienok, ktoré majú viesť k úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu skupiny populácie“. JAR vyzýva Izrael, aby zabránil násilnému vysídľovaniu palestínskej populácie. Okrem toho vyzýva, aby Izrael prestal Palestínčanom upierať prístup k potravinám, vode, humanitárnej pomoci a zdravotníckym potrebám. Podľa dohovoru sa v prípade stíhania zločinov genocídy na nikoho vrátane najvyšších štátnych predstaviteľov nevzťahuje osobná imunita.
Podnet JAR zahŕňa aj usvedčujúce dôkazy zhromaždené organizáciou Amnesty International. Tieto dôkazy o vojnových zločinoch a iných porušeniach medzinárodného práva izraelskými silami sa týkajú intenzívneho bombardovania pásma Gazy vrátane cielených útokov na civilnú populáciu a objekty; útokov, pri ktorých sa nerozlišovalo medzi civilnými a vojenskými cieľmi, a iných nezákonných útokov; núteného vysídľovania civilistov a civilistiek a zločinu kolektívneho trestania civilnej populácie. Podnet zároveň cituje výskum Amnesty International, ktorý zdôrazňuje, že izraelský systém nadvlády a útlaku Palestínčanov predstavuje zločin apartheidu.
Amnesty International aj naďalej odsudzuje aj vojnové zločiny spáchané 7. októbra Hamasom a ďalšími ozbrojenými skupinami. To zahŕňa aj zločin brania rukojemníkov a úmyselného zabíjania civilistov a civilistiek, ako aj pokračujúce útoky, pri ktorých útočníci nerozlišujú medzi civilnými a vojenskými cieľmi.
Organizácia opakovane vyzvala na vyšetrenie porušovania medzinárodného práva všetkými stranami konfliktu a na uzavretie okamžitého a trvalého prímeria, prepustenie všetkých zostávajúcich civilných rukojemníkov a rukojemníčok zadržiavaných ozbrojenými skupinami v pásme Gazy, prepustenie Palestínčanov a Palestínčaniek svojvoľne zadržiavaných Izraelom a na ukončenie nezákonnej a neľudskej blokády pásma Gazy.