Novela školského zákona ignoruje, že desiatky tisíc rómskych detí sú v dôsledku segregácie uväznené v bludnom kruhu chudoby a vyčleňovania

TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL  
21. marca 2023 

Symbolicky na Medzinárodný deň boja za odstránenie rasovej diskriminácie Národná rada SR rokuje o novele školského zákona, ktorá ignoruje segregáciu. Neschopnosť presadiť zákaz diskriminácie v prístupe k vzdelaniu má dlhodobé a ďalekosiahle dôsledky pre 20- až 30-tisíc rómskych detí, ktoré sú naďalej vystavené segregácii a vzdelávaniu nízkej kvality, čím sú uväznené v bludnom kruhu chudoby a vyčleňovania. 

V tlačovej správe sa venujeme nasledovným témam:

  • Až 65 % rómskych detí je vzdelávaných v triedach, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti. Až 176 rómskych komunít vo vzdialenosti do 1 km špeciálnu základnú školu. Podľa riaditeľa Amnesty Slovensko na Slovensku potrebujeme komplexný a razantný súbor opatrení, nie čiastkové riešenia, ktoré majú len veľmi malý, prípadne negatívny vplyv na desegregáciu.
  • Organizácia opätovne upozorňuje na nebezpečenstvo zavedenia úvodných ročníkov, (prakticky znovuzavedenie nultých ročníkov), ktoré sa v minulosti ukázali ako segregačné.
  • Až pre jednu tretinu detí, ktoré viackrát opakujú ročník/ročníky, je prvý stupeň vzdelania najvyšším dosiahnutým vzdelaním a iba jedno z desiatich detí pokračuje v štúdiu na strednej škole.
  • Amnesty International žiada, aby Vláda SR a ministerstvo školstva SR prijali účinné a komplexné opatrenia na predchádzanie segregácii a jej odstraňovanie, akými sú masívne preraďovanie, kontrolované nastavenie školských obvodov, prevencia ‚bieleho odlivu‘, zákaz opätovného opakovania ročníkov, finančná podporazriaďovateľom na školskú dopravu a ďalšie. 
  • Amnesty International zároveň žiada, aby Vláda SR a ministerstvo školstva SR postupne zrušili špeciálny vzdelávací program pre deti s „ľahkým stupňom mentálneho znevýhodnenia, tzv. variant A“ špeciálneho vzdelávania a vyhlásili moratórium na zaraďovanie rómskych detí do škôl a tried pre deti s „ľahkým stupňom mentálneho znevýhodnenia“.  

Rozsudok Najvyššieho súdu SR o nezákonnej segregácii na čisto rómskej škole v Starej Ľubovni, rozsudok Krajského súdu v Prešove o nezákonnom vzdelávaní rómskych detí v špeciálnej triede na škole v Hermanovciach, rozsudok Krajského súdu v Prešove o nezákonnom oddelenom vzdelávaní rómskych detí na zmiešanej škole v Šarišských Michaľanoch, kárne konanie Európskej komisie voči Slovensku pre porušenie smernice o rasovej rovnosti, pre nadmerné zastúpenie rómskych detí v špeciálnom vzdelávacom prúde, ako aj pre oddelené vzdelávanie rómskych detí v bežnom vzdelávacom prúde… Každé z týchto rozhodnutí, ako aj novela školského zákona boli momentom nádeje, že štát zmení nezákonnú diskriminačnú prax, začne byť ostražitý a rázne konať. Opak je pravdou, počet segregovaných detí rastie, kvalita ich vzdelania klesá. 

Dnes má Národná rada SR rokovať o novele školského zákona, ktorý ignoruje nekvalitné segregované vzdelávanie pre desaťtisíce rómskych detí. „Aj novovznikajúce nástroje na predchádzanie diskriminácii, akým je právny nárok na miesto v materskej škole, môžu mať len veľmi malý vplyv na predchádzanie segregácii a jej odstránenie, ak nie sú sprevádzané systémovými a komplexnými opatreniami, ktoré v zákone celkom chýbajú,“ upozorňuje riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda. 

Nárast segregácie pokračuje 

Situácia je alarmujúca. Až 65 % rómskych detí je vzdelávaných v triedach, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti.1 Väčšina škôl, ktoré navštevujú len alebo prevažne rómske deti, sa nachádza v blízkosti segregovaných rómskych lokalít2. Sociálna interakcia ich žiakov a žiačok s nerómskymi rovesníkmi a rovesníčkami je čoraz sporadickejšia. 

Amnesty International pripomína nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý vytýčil, že štát v spolupráci s obcou musia prijať účinné opatrenia (či už zákonodarnou iniciatívou, vytvorením stimulačných podmienok, ako aj tvorbou školských obvodov), aby segregácii zabránili, nie sa iba nečinne prizerať a odvolávať sa na strohú, často zle interpretovanú dikciu zákona“. Súdom navrhované opatrenia, ktoré vychádzajú z európskej judikatúry aj dobrej praxe, sa v novele nenachádzajú. „Potrebujeme komplexný a razantný súbor opatrení na odstránenie diskriminácie, prax ukázala, že tieto čiastkové riešenia majú len veľmi malý, prípadne negatívny vplyv na desegregáciu,“ upozorňuje Sloboda

Diskriminačná prax, ktorej sa novela školského zákona vôbec nevenuje, je výstavba alebo dostavba budov, v ktorých prebieha výlučne alebo prevažne výuka rómskych detí. Ide o bežnú, ktorá podlieha tlaku politickej reprezentácie na miestnej, národnej ale aj európskej úrovni, tlaku rodičov, ako aj prísunu financií z Plánu obnovy. Nie je prípustné, aby posudzovanie novej výstavby alebo dostavby so segregačným vplyvom, i keď nie so segregačným zámerom, nebolo pokryté zákonom. „Je dôležité zákonne ukotviť zákaz budovania nových priestorov na vzdelávanie výlučne rómskych detí. Ani existencia legitímneho cieľa zabezpečiť prístup ku vzdelaniu detí najbližšie k ich bydlisku nie je objektívnym odôvodnením odlišného zaobchádzania a odčleňovania, teda budovania priestorov na výučbu len pre rómske deti,“ pripomína Sloboda. 

Nakoniec aj nedávny rozsudok najvyššieho súdu zastáva názor, že „výstavbou nového samostatne stojaceho objektu kontajnerového typu v areáli ZŠ sa síce rozšírili kapacity základnej školy v tom smere, že deti zo spádovej oblasti mohli navštevovať školu situovanú čo najbližšie k miestu bydliska, čím však došlo fakticky k oddeleniu rómskych detí od detí majoritnej komunity,…, tak došlo k segregácii.“ 

Novela prináša zavedenie úvodných ročníkov, ktoré považujeme za rizikové riešenie, a obávame sa, že prakticky ide o znovuzavedenie nultých ročníkov, ktoré sa v minulosti ukázali ako segregačné, s negatívnym vplyvom na kvalitu vzdelania aj úspešnosť detí v ďalšom štúdiu. Napriek opatreniam, ktoré majú pomôcť vyhnúť sa chybám z minulosti, je potrebné, aby bol proces zaraďovania detí do/z úvodných ročníkov dôsledne monitorovaný, pretože zo svojej podstaty predstavuje riziko porušenia zákazu segregácie. „Existuje vysoké riziko, že úvodné ročníky budú navštevované primárne rómskymi deťmi, a preto je na mieste otázka, či sa tento legitímny cieľ úspešnosti detí v prvom ročníku nedá naplniť aj prostredníctvom vzdelávania v zmiešanom kolektíve, dodáva Sloboda. 

Nekvalitné vzdelanie na vrchole 

Okrem toho, že opakovanie ročníkov je klasickým príkladom segregačnej praxe, výrazne ovplyvňuje aj kvalitu vzdelania. Napriek tomu zákaz opätovného opakovania ročníkov na jednotlivých stupňoch vzdelávania bol vyňatý z predkladanej novely. Vypustenie zákazu opätovného opakovania ročníkov nastalo aj v dôsledku pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v ktorom viacero subjektov zastávalo názor, že opakovanie ročníka môže byť prínosné a napríklad pre žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia môže poskytnúť „spomalenie“ vzdelávacieho procesu, ktoré je pre neho potrebné. 

Sme presvedčení, že spomínané „spomalenie“ nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Podľa našich informácií až pre jednu tretinu detí, ktoré viackrát opakujú ročník/ročníky, je prvý stupeň vzdelania najvyšším dosiahnutým vzdelaním a iba jedno z desiatich detí pokračuje v štúdiu na strednej škole.3 Niektoré školy používajú inštitút tzv. prepadávania automatizovane. Našli sme aj školy, na ktorých takmer polovica detí opakuje prvý ročník.4 Riaditeľka Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) Alžbeta Štofková Dianovská v relácii na TA3 poukázala na obzvlášť závažný prípad zneužívania opakovania ročníkov, keď sa umelo udržiavala malotriedna škola tým, že deti niekoľkokrát opakovali ročník a niektoré na nej aj ukončili povinnú školskú dochádzku. 

Extrémnym pošliapaním dôstojnosti rómskych detí a porušením ich práva na vzdelanie je ich neprimerane vysoké zastúpenie v systéme špeciálneho vzdelávania. Drvivá väčšina rómskych detí v špeciálnom vzdelávacom prúde (88 %) je vzdelávaná výlučne alebo prevažne s rómskymi deťmi.5 Každé piate rómske dieťa je v špeciálnom vzdelávacom prúde.6 Počet diagnostikovaných detí, či už v špeciálnych školách, triedach alebo integrovaných v bežnom vzdelávacom prúde, stále rastie.7 

Podľa Atlasu rómskych komunít8 má až 176 rómskych komunít vo vzdialenosti do 1 km práve špeciálnu základnú školu. Novela školského zákona namiesto nárokovateľných podporných opatrení ponechala systém finančnej motivácie na diagnostiku znevýhodnenia. Podľa Správy ŠŠI existujú prípady, keď sú deti preraďované do špeciálnych tried bez potrebného vyšetrenia a bez žiadosti rodiča, a ani po zistení pochybenia nedochádza k náprave.

Už roky sa náhodne vyplavujú na povrch takéto informácie o hrubom porušovaní ľudských práv. Roky sa nám nedarí bojovať s nevhodnou, ba dokonca „účelovou“ či svojvoľnou diagnostikou. Tisíce rómskych detí sú tak ochudobnené o kvalitné vzdelanie, na ktoré majú právo. „Systém špeciálneho vzdelávania je už príliš dlho zneužívaný a doplácajú naň rómske deti, preto považujeme za nevyhnutné vyhlásenie moratória na zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl a tried s ľahkým stupňom mentálneho znevýhodnenia, tzv. variant A. Už nesmieme dopustiť, aby čo len jedno dieťa bolo nesprávne a nezákonne zaradené do špeciálneho vzdelávacieho prúdu,“ uzatvára Sloboda. 

Žiadame rovný prístup ku vzdelaniu pre všetky deti 

Amnesty International žiada, aby Vláda SR a ministerstvo školstva SR konečne prijali nebojácne, účinné a komplexné opatrenia na predchádzanie segregácii a jej odstraňovanie, akými sú masívne preraďovanie9, kontrolované nastavenie školských obvodov, prevencia ‚bieleho odlivu‘, zákaz opätovného opakovania ročníkov, finančná podpora zriaďovateľom na školskú dopravu a ďalšie. Tieto opatrenia musia byť dôsledne monitorované, pravidelne vyhodnocované a adekvátne financované. 

Amnesty International žiada, aby Vláda SR a ministerstvo školstva SR postupne zrušili špeciálny vzdelávací program pre deti s „ľahkým stupňom mentálneho znevýhodnenia, tzv. variant A“ špeciálneho vzdelávania a vyhlásili moratórium na zaraďovanie rómskych detí do škôl a tried pre deti s „ľahkým stupňom mentálneho znevýhodnenia“. 

Pozadie situácie 

Rómskym deťom v Slovenskej republike sa systematicky upiera právo na vzdelanie a ochranu pred diskrimináciou v základnom školstve. Prevažná väčšina týchto detí je segregovaná v čisto rómskych bežných školách a triedach alebo v špeciálnych školách a triedach, v dôsledku čoho sú odsúdené na nekvalitné segregované vzdelávanie. Od mája 2015 vedie Európska komisia voči Slovensku konanie pre porušenie smernice o rasovej rovnosti práve pre nezákonné odčleňovanie rómskych detí v bežnom a špeciálnom vzdelávacom prúde. Slovensko zatiaľ nepodniklo opatrenia, ktoré by mali za následok zníženie počtu rómskych detí vzdelávaných oddelene od svojich rovesníkov a rovesníčok. 

Amnesty International sa od roku 2006 zaoberá monitoringom a výskumom prístupu rómskych detí k vzdelaniu na Slovensku. 

Prečítajte si viac o našej práci