Výskumné správy Amnesty International a Human Rights Watch odhaľujú ničivú daň, ktorú si na ľudských právach vyberá fosílny a petrochemický priemysel v USA. Organizácie sa v správach venujú znečisteniu v štátoch Texas a Louisiana. Amnesty aj HRW vyzývajú štátne a federálne orgány, aby prijali okamžité opatrenia na riešenie škôd, ktoré znečistenie spôsobuje miestnej populácii.
Organizácie sa vo svojich výstupoch zhodujú v tom, že aj keď miestne komunity čelia vážnemu porušovaniu ľudských práv, väčšina populácie má len malý alebo dokonca žiadny prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti, náprave alebo odškodneniu. Deti, ktoré navštevujú školy v zasiahnutých oblastiach, dlhodobo vdychujú výpary z petrochemických závodov. O tých je známe, že spôsobujú rakovinu, ochorenia dýchacích ciest a vrodené abnormality.
Mnohé petrochemické závody v preverovaných oblastiach v minulosti otrasným spôsobom zanedbávali bezpečnosť, porušovali zákony a predpisy a opakovane vypúšťali škodlivé chemikálie do prírody bez toho, aby museli čeliť zmysluplným sankciám. Amnesty International žiada zásadnú revíziu právnych predpisov, zastavenie expanzie petrochemického priemyslu v týchto „obetných zónach“ a rýchle a spravodlivé ukončenie používania fosílnych palív.
Koľko nás skutočne stojí petrochemický priemysel?
Amnesty International dnes vydala publikáciu s názvom The Cost of Doing Business? The Petrochemical Industry’s Toxic Pollution in the USA (v preklade Cena podnikania? Toxické znečistenie, ktoré spôsobuje petrochemický priemysel v USA). Organizácia v správe podrobne opisuje ničivé škody a znečistenie, ktoré spôsobili stovky petrochemických závodov pozdĺž lodného kanála v texaskom meste Houston. Správa sa podrobne venuje emisiám a bezpečnostným záznamom štyroch závodov, ktoré vlastnia nadnárodné korporácie.
Organizácia Human Rights Watch súčasne vydala publikáciu s názvom We’re Dying Here: The Fight For Life in a Louisiana Fossil Fuel Sacrifice Zone (v preklade Umierame tu: Boj o život v obetnej zóne fosílnych palív v Louisiane). Správa dokumentuje krízu verejného zdravia v tzv. „louisianskej rakovinovej aleji“, ku ktorej došlo v dôsledku zanedbania vládnych opatrení a znečistenia životného prostredia. Obyvateľstvo oblasti dlhodobo čelí zvýšenému riziku ochorenia na rakovinu a respiračné choroby, ako aj riziku poškodenia reprodukčného zdravia, zdravia tehotných žien a novorodencov.
Konanie vlastníkov petrochemických závodov v USA predstavuje environmentálny rasizmus
„Veľké korporácie ničia životy ľudí aj životné prostredie. Kríza zasahuje nízkopríjmové komunity, ktorých členov a členky úrady aj firmy často posudzujú na základe rasovej príslušnosti. Mnohí z týchto ľudí nemajú prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti a v snahe dosiahnuť spravodlivosť čelia takmer neprekonateľným prekážkam. Toto je environmentálny rasizmus,“ uviedla výskumníčka Amnesty International pre oblasť podnikania a ľudských práv Alysha Khambay.
Mnohí respondenti a respondentky výskumnému tímu Amnesty International povedali, že im alebo ich blízkym diagnostikovali ochorenia dýchacích ciest vrátane rakoviny pľúc či astmy. Mnohí ľudia v oblasti pociťujú ťažkosti s dýchaním. Tieto svedectvá sú v súlade s akademickým výskumom vplyvu petrochemického priemyslu na zdravie obyvateľstva žijúceho v blízkosti petrochemických závodov. Priemerná dĺžka života v komunitách pozdĺž houstonského lodného kanála je až o 20 rokov nižšia ako vo väčšinovo bielych štvrtiach, ktoré sú od neho vzdialené len 24 kilometrov.
Moju rodinu to ovplyvňuje každý deň
„Na mňa a moju rodinu to vplýva každý deň. Vo vzduchu je stále zápach, zacítite ho zakaždým, keď na chvíľu vyjdete von,“ uviedla miestna obyvateľka Alondra Torres.
V Texase sa spoločnosti môžu vyhnúť pokutám od regulačných orgánov, ak vyhlásia, že únik škodlivých látok bol „neplánovaný a nedalo sa mu predísť“. Peniaze získané z pokút niekedy smerujú do programov na podporu priemyslu. Štátny regulačný orgán môže legálne ignorovať sťažnosti na znečistenie od členov a členiek komunity, ktorí už v minulosti nahlásili, že v ich oblasti došlo k znečisteniu. Veľká koncentrácia závodov v tomto regióne komplikuje identifikáciu zariadení, ktoré sú v jednotlivých prípadoch zdrojom úniku alebo príčinou ochorenia.
Ekologická katastrofa spôsobená únikom toxických látok by v najhoršom prípade mohla poškodiť desaťtisíce ľudí. Napriek obrovským požiarom a únikom chemikálií, ku ktorým tu došlo v uplynulých rokoch, však stále neexistuje účinný poplašný systém, ktorí by obyvateľstvo varoval pred nebezpečenstvom.
Žiadna účinná regulácia a nedostatok bezpečnostných opatrení
„Zdá sa, že mnohé spoločnosti, ktorých sa to týka, považujú pokuty od regulačných orgánov len za ďalšie náklady na podnikanie. Ak vôbec dôjde k pokutovaniu. Niektoré závody opakovane vystavili miestne komunity nebezpečným chemikáliám bez dostatočného varovania.
V súčasnosti neexistuje žiadny regulačný prostriedok, ktorý by firmy účinne odrádzal od poškodzovania obyvateľstva. Robia to takmer beztrestne. Súčasný systém je nastavený v prospech spoločností a na úkor ľudí, ktorým škodia. Porušovanie ľudských práv firmami, ktoré pôsobia v petrochemickom priemysle, je v mnohých prípadoch ohromujúco škodlivé. Toto sa môže, ale hlavne musí zmeniť,“ uviedla Alysha Khambay.
Správa vyzýva na oveľa lepšie monitorovanie znečistenia, zavedenie početnejších inšpekcií a opatrení na presadzovanie práva. Okrem toho Amnesty vyzýva Federálnu agentúru pre ochranu životného prostredia, aby častejšie uplatňovala svoje právomoci na presadzovanie vnútroštátnych zákonov v Texase a trestala znečisťovateľov životného prostredia. Miestne komunity musia mať prístup k náprave škôd a odškodneniu spôsobeného utrpenia vrátane financovania zdravotnej starostlivosti.