Ľudia na celom svete čelia útokom za to, koho milujú, ako sa obliekajú a kým sú.
Byť LGBTI+ človekom aj dnes v mnohých krajinách sveta znamená dennodenne čeliť diskriminácii a šikane. Táto diskriminácia môže byť založená na sexuálnej, citovej alebo emočnej orientácii či príťažlivosti (kto človeka priťahuje); rodovej identite (prežívaný rod človeka); vyjadrení rodovej identity (ako svoju identitu človek vyjadruje skrz oblečenie, účes, mejkap, správanie a podobne) alebo pohlavných znakoch (aký tvar majú pohlavné orgány človeka alebo aké chromozómy, hormóny či hormonálne receptory sa nachádzajú v jeho tele). Viac o LGBTI+ terminológii sa môžete dozvedieť na tomto odkaze.
LGBTI+ ľudia čelia množstvu škodlivých predsudkov a nerovnému zaobchádzaniu vrátane nedostatočného prístupu k primeranej zdravotnej starostlivosti, diskriminácie na pracovisku či možnosti získať zamestnanie. Častokrát zažívajú obťažovanie na uliciach aj na pracovisku či v škole, stretávajú sa s osočovaním, nadávkami a šikanou, ktoré nezriedka prerastajú do zdraviu a životu nebezpečných útokov. Okrem toho zažívajú aj systémovú diskrimináciu, keďže mnohé krajiny vrátane Slovenska im nepriznávajú všetky práva.
PREČO SÚ PRÁVA LGBTI+ ĽUDÍ DÔLEŽITÉ?
Každý človek by mal mať možnosť byť sám sebou a žiť v milujúcom vzťahu. Všetci a všetky máme právo na slobodu prejavu. Článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá po prvýkrát stanovila práva, na ktoré má nárok každý a každá z nás, chráni právo každého človeka na slobodu prejavu.
Ak skoncujeme s homonegativitou a transnegativitou, zachránime ľudské životy. Obťažovanie a prenasledovanie LGBTI+ ľudí motivované nenávisťou voči nim vystavuje ľudí, ktorí sa identifikujú ako LGBTI+, zvýšenému riziku fyzickej a psychickej ujmy. Každý človek má právo na život, slobodu a bezpečnosť.
Prijatím LGBTI+ ľudí a ich identít sa môžeme naučiť, ako odstrániť mnohé obmedzenia, ktoré vyplývajú z rodových stereotypov. Tieto stereotypy negatívne vplývajú na celú spoločnosť. Definujú a obmedzujú to, akým spôsobom majú ľudia žiť svoj život. Odstránenie stereotypov umožní každému a každej z nás naplno rozvinúť svoj potenciál bez diskriminačných spoločenských obmedzení.
LGBTI+ ľudia, najmä transrodoví a rodovo nekonformní ľudia, sú často vystavení riziku ekonomického a sociálneho vylúčenia. Boj za zákony, ktoré sú inkluzívnejšie k ľuďom bez ohľadu na ich sexuálnu, citovú alebo emočnú príťažlivosť a rodovú identitu, môže LGBTI+ ľuďom sprístupniť možnosť požívať svoje právo na zdravie, súkromný život, vzdelanie, bývanie a zamestnanie.
ZA ČO BOJUJEME?
Amnesty International bojuje proti diskriminácii a za práva LGBTI+ ľudí na celom svete. Vlády a svetoví lídri a líderky od nás pravidelne dostávajú odporúčania, ako zlepšiť zákony a chrániť práva všetkých ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu, citovú alebo emočnú príťažlivosť alebo rodovú identitu. Aby náš spoločný zápas za práva a spravodlivosť pre všetkých priniesol výsledky, musíme presne vedieť, aké sú naše ciele a aké prekážky nám stoja v ceste.
V nasledujúcej časti si môžete prečítať o tom, akým predsudkom a stereotypom LGBTI+ ľudia dennodenne čelia, ako tieto predsudky búrať, prečo Amnesty International žiada dodržiavanie práv LGBTI+ ľudí a o akých právach konkrétne hovoríme.
Právo na súkromný a rodinný život
Každý človek má právo na súkromný a rodinný život. Toto právo zahŕňa možnosť slobodne prejavovať svoju sexuálnu, citovú alebo emočnú príťažlivosť a rodovú identitu, právo zosobášiť sa a založiť si rodinu, a tiež právo na rodičovstvo. Nútené kastrácie a ďalšie nebezpečné, invazívne a úplne zbytočné operácie, do ktorých sú transrodoví a intersex ľudia často nútení, sú v rozpore s ochranou práva na súkromie a zdravie a dotknutým osobám môžu spôsobiť trvalé fyzické a psychické následky.
Právo na súkromný a rodinný život by malo byť garantované všetkým ľuďom bez rozdielu, LGBTI+ ľudia však toto právo často nepožívajú v plnej miere a mnohé krajiny ich o právo na rodinný život dokonca cielene oberajú.
Právo na ochranu pred diskrimináciou a násilím
Podľa informácií výskumného projektu Transrespect versus Transphobia Worldwide je vlna násilia proti transrodovým ľuďom opäť na vzostupe. Z výskumu vyplýva, že od 1. októbra 2020 do 30. septembra 2021 bolo v 75 krajinách a teritóriách na celom svete oficiálne zaznamenaných 375 vrážd transrodových, nebinárnych a intersex ľudí. Tento počet predstavuje nárast o 7 % oproti roku 2020, pričom v roku 2020 sme videli nárast o 6 % oproti roku 2019. Rok 2021 bol pre transrodových, nebinárnych a intersex ľudí najsmrteľnejším rokom odkedy projekt vraždy zaznamenáva (rok 2008). Narastajúci trend ukazuje dlhodobé zhoršovanie situácie. V roku 2022 síce organizácia zaznamenala mierny pokles vrážd transrodových ľudí, zatiaľ však nie je možné povedať, či ide o začiatok pozitívneho trendu a úbytku vrážd z nenávisti voči transrodovým ľuďom.
Tieto čísla dopĺňajú hrozivú mozaiku zločinov z nenávisti. Na dokreslenie situácie, od 1. januára 2008 do 30. septembra 2021 bolo v skúmaných 75 krajinách a teritóriách zaznamenaných minimálne 4 042 prípadov vrážd transrodových, nebinárnych a intersex ľudí.
Nevraživosť a nenávisť voči LGBTI+ ľuďom burcujú často práve vlády. Tie majú pritom povinnosť chrániť ľudské práva LGBTI+ ľudí.
Očierňovanie gejov a lesieb čečenskými štátnymi orgánmi viedlo k únosom, mučeniu a vraždám mnohých gejov, kým vrcholní štátni predstavitelia neoblomne tvrdia, že v Čečensku žiadni LGBTI+ ľudia nie sú. V roku 2016 zavraždili dodnes neusvedčené ozbrojené skupiny v Bangladéši viacero LGBTI+ aktivistov, ktorých usmrtili mačetami. Polícia ani vláda dlhodobo neprejavujú žiaden záujem vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči páchateľom a rodinám obetí priniesť spravodlivosť. V mnohých častiach subsaharskej Afriky žijú LGBTI+ ľudia v strachu, že ak sa niekto dozvie o ich rodovej identite alebo sexuálnej, citovej alebo emočnej príťažlivosti, napadnú ich alebo dokonca zavraždia.
Podľa údajov medzinárodnej organizácie Human Dignity Trust je dobrovoľná sexuálna interakcia medzi ľuďmi rovnakého pohlavia trestným činom až v 67 krajinách sveta. V 11 krajinách sveta vrátane Iránu, Nigérie, Saudskej Arábie či Jemenu môžu byť ľudia usvedčení z tohto „zločinu“ odsúdení na trest smrti a popravení. Zákony, ktoré kriminalizujú dobrovoľnú sexuálnu aktivitu dospelých ľudí, vo viacerých ohľadoch priamo porušujú medzinárodné právo.
Aj napriek tomu, že väčšina krajín tieto reštriktívne zákony v praxi neuplatňuje, ich samotná existencia v právnom poriadku posilňuje spoločenské predsudky voči LGBTI+ ľuďom, ktorí žijú s pocitom, že pred obťažovaním, vydieraním a násilím nepožívajú žiadnu ochranu.
K diskriminácii LGBTI+ ľudí dochádza naprieč krajinami aj kontinentmi. V roku 2021 utrpeli práva LGBTI+ ľudí v Európe viacero rán.
Strelec, ktorý v októbri 2022 v Bratislave pred barom Tepláreň zavraždil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha, pred útokom zverejnil na Twitteri manifest plný nenávisti k LGBTI+ ľuďom a k židovskej obci. Prípad je v štádiu vyšetrovania, Národná kriminálna agentúra zločin klasifikovala ako teroristický čin. Od vraždy pred Teplárňou nedošlo na Slovensku k prijatiu žiadnych opatrení ani politík, ktoré by LGBTI+ ľuďom zaručovali dodržiavanie ľudských práv, práve naopak – sledujeme prejavy ešte intenzívnejšej démonizácie zo strany niektorých politikov a političiek.
Aktivisti a aktivistky za práva LGBTI+ ľudí v Čiernej Hore, Severnom Macedónsku a Poľsku čelili útokom aj vyhrážkam, aktivistky a aktivisti v Poľsku čelili strategickým žalobám s cieľom odradiť verejnosť od participácie na rozhodovaní o spoločnosti (SLAPP) a svojvoľnému zadržiavaniu, kým v Maďarsku prebehlo homofóbne a transfóbne referendum, ktoré bolo vďaka nedostatku platných hlasov vyhlásené za neplatné.
ĽUDSKOPRÁVNA SITUÁCIA LGBTI+ ĽUDÍ NA SLOVENSKU
Stručná história
Práva LGB ľudí
Prenasledovanie LGBTI+ ľudí má na našom území dlhú históriu. Na území súčasného Slovenska boli sexuálne aktivity medzi ľuďmi rovnakého pohlavia po prvýkrát plošne kriminalizované v roku 1768 v trestnom zákonníku Márie Terézie. Spočiatku za ne hrozil trest smrti, o 20 rokov neskôr bol trest smrti zrušený. Pohlavný styk medzi dvoma mužmi bol trestaný takmer celých 200 rokov potom. Sexuálne aktivity medzi ženami protiprávne neboli. V roku 1937 novela československého Trestného zákona zmiernila tresty pochádzajúce z obdobia Rakúsko-Uhorska, kriminalizovala však pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia, teda aj medzi ženami. Neopomenuteľné je aj prenasledovanie, vypočúvanie a často mučenie LGBTI+ ľudí, najmä gejov, komunistickým režimom v Československu.
K dekriminalizácii sexuálneho styku medzi ľuďmi rovnakého pohlavia došlo v Československu v roku 1961. K tejto zmene došlo do veľkej miery v dôsledku výsledkov štúdie československých sexuológov, ktorá preukázala, že „homosexualita“ sa nedá liečiť. Novela zákona však legalizovala sexuálne aktivity medzi osobami rovnakého pohlavia len pre ľudí vo veku 18 a viac rokov, pričom heterosexuálny styk bol legálny od 15. roku života. K zjednoteniu tejto hranice došlo až v roku 1990.
V roku 1973 bola homosexualita vylúčená zo zoznamu duševných porúch v Diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch a bola klasifikovaná ako „porucha sexuálnej orientácie“. V roku 1987 bola zrušená aj táto klasifikácia a homosexualita bola úplne vylúčená zo zoznamu porúch v tejto publikácii. Svetová zdravotnícka organizácia definitívne vylúčila homosexualitu zo zoznamu duševných porúch 17. mája 1990, pričom nový zoznam chorôb, ktorý už homosexualitu neobsahoval, bol uverejnený v roku 1992. Toto je dôvod, prečo si 17. mája každoročne pripomíname tzv. IDAHOBIT (International Day Against Homophobia, Biphobia, Intersexism and Transphobia), teda Medzinárodný deň boja proti homofóbii, bifóbii, intersexfóbii a transfóbii.
V roku 2004 bol na Slovensku schválený Antidiskriminačný zákon. Novela tohto zákona z roku 2008 zakazuje aj diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity.
Práva transrodových ľudí
V 50. rokoch minulého storočia sa americká sexuologická obec začala zaoberať transrodovými ľuďmi, pričom transrodovosť považovali za „poruchu pohlavnej identity“. V 70. rokoch rozlišovali československí sexuológovia tzv. „transsexualitu“, „transvestitizmus“ či „hermafroditizmus“, pričom všetky tieto „diagnózy“ boli považované za mentálne poruchy.
Medicínska tranzícia (podľa súčasnej slovenskej legislatívy tzv. zmena pohlavia) je proces, pri ktorom je transrodovým ľuďom poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorá môže zahŕňať hormonálnu terapiu, rôzne typy chirurgických zákrokov a pod., pričom jej cieľom je zväčša najmä úľava od tzv. rodovej dysfórie alebo rodového nesúladu. Medicínska tranzícia ako aj jej rozsah musí byť slobodným rozhodnutím každého transrodového človeka. Žiadny človek nesmie byť nútený k medicínskym zákrokom, o ktoré nemá záujem.
Právna tranzícia, čiže úradná zmena rodu (v zákone používaný pojem pohlavie) na Slovensku zahŕňa zmenu rodného čísla, ktoré na Slovensku obsahuje identifikátor pohlavia; označenia pohlavia (M/F); a mena a priezviska v rodnom liste. Na základe nového rodného listu sú vystavené nové doklady (občiansky preukaz a i.) obsahujúce nové údaje.
V minulosti mohli ľudia s diagnózou transsexuality získať v Československu prístup k medicínskej tranzícii, ktorá zahŕňala hormonálnu liečbu, a takisto k právnej tranzícii prostredníctvom zmeny mena. V 80. a 90. rokoch bola transsexualita v Československu považovaná za sexuálnu deviáciu. Koncom storočia sa aj na našom území začal používať pojem „porucha pohlavnej identity“. Patologizácia transrodovosti na Slovensku pokračuje dodnes aj napriek tomu, že v roku 2018 Svetová zdravotnícka organizácia oznámila, že „transsexualizmus“ bude vylúčený zo zoznamu duševných porúch. Táto zmena je v platnosti od januára 2022, slovenské zákony a medicínske usmernenia ju však ešte stále neberú do úvahy.
V dôsledku nedostatku smerníc, ktoré by upravovali spôsob, akým ľudia môžu pristúpiť k právnej tranzícii, sa zaužívala prax, pri ktorej transrodoví ľudia často čelili nerešpektujúcemu zaobchádzaniu a porušovaniu ľudských práv. Zmena rodného čísla bola a aj naďalej je podmienená tzv. „lekárskym posudkom o zmene pohlavia“. Dlhé desaťročia však neexistovalo jednotné chápanie a vnímanie toho, čo všetko zahŕňa „zmena pohlavia“, teda medicínska tranzícia.
Medicínske tranzície na Slovensku sa vykonávali tzv. „na základe zaužívanej praxe“, keďže chýbalo jednotné medicínske usmernenie, ktoré by určilo správny postup poskytovania zdravotnej starostlivosti súvisiacej s medicínskou tranzíciou, resp. postup pri medicínskej a právnej tranzícií v Československu od roku 1981 právne ošetroval odborný dokument s názvom Liečebné zákroky u intersexuálov, transsexuálov, sexuálnych deviantov a postup pri vydávaní posudku pre zápis v matrike u transsexuálnych osôb, ktorý až do roku 2022 nebol aktualizovaný.
Tento stav viedol k situácii, v ktorej rôzni lekári a lekárky pristupovali k transrodovým ľuďom rôznymi spôsobmi, pričom mnohí na vydanie posudku o zmene pohlavie požadovali od transrodových ľudí kastrácie, resp. sterilizácie (t. j. chirurgické odstránenie maternice alebo semenníkov). Nútené kastračné zákroky vykonávané na transrodových ľuďoch tak boli na Slovensku zaužívané dlhé roky. Vyžadovať sterilizáciu či kastráciu pre uznanie medicínskej tranzície je pritom priamym porušením ľudských práv transrodových ľudí.
Súčasná situácia
Situácia LGB ľudí na Slovensku
Aktivisti a aktivistky, časť občianskej aj odbornej spoločnosti sa už takmer 30 rokov snažia na Slovensku o to, aby boli uzákonené registrované, resp. životné partnerstvá, vďaka ktorým by aj páry rovnakého pohlavia mohli uzatvárať právne zväzky. Slovensko je v súčasnosti jednou zo 4 krajín Európskej únie, v ktorých sa páry rovnakého pohlavia nemôžu zosobášiť ani uzatvoriť žiaden iný typ legálneho partnerského zväzku. Slovenská republika zároveň nerešpektuje manželské zväzky a registrované partnerstvá párov rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí. V roku 2014 došlo k zmene ústavnej definície manželstva, ktorá manželstvo definuje ako „jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy“. Transrodoví ľudia, ktorí pred tranzíciou uzavreli manželstvo, sú pred právnou tranzíciou nútení k rozvodu bez ohľadu na to, či sa rozviesť chcú.
Okrem toho párom rovnakého pohlavia nie sú na Slovensku priznané rodičovské práva a nemôžu si adoptovať deti. Adopcia dieťaťa jedným človekom je pritom možná. Transrodoví rodičia zároveň právnou tranzíciou strácajú rodičovské práva, nakoľko rodičom dieťaťa podľa zákona nemôžu byť dve ženy alebo dvaja muži.
Fakt, že na Slovensku aktuálne platný Zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, je v priamom protiklade s ochranou práva na súkromný a rodinný život, lebo iným ako heterosexuálnym párom znemožňuje uzavrieť legálny zväzok a požívať práva, ktoré partnerom z manželského zväzku vyplývajú. Ide o rôzne aspekty spolužitia v manželstve ako napríklad:
- možnosť vystupovať ako blízka osoba;
- vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi a príspevok na výživu rozvedeného manžela alebo manželky;
- právo na bytovú náhradu po rozvode;
- ochrana osobnosti manžela alebo manželky;
- poskytnutie voľna zamestnávateľom pri úmrtí rodinného príslušníka (manžela/manželky) a pri sprevádzaní rodinného príslušníka (manžela/ manželky) do zdravotníckeho zariadenia;
- spoločný nájom manželov;
- dedenie zo zákona a vdovský dôchodok;
- rôzne finančné príspevky ako ošetrovné alebo úrazové dávky, ako aj prechod nároku na dávky na manžela alebo manželku;
- spoločné priezvisko manželov;
- sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie manželovi alebo manželke;
- vzájomné zastupovanie manželov v bežných záležitostiach;
- získanie štátneho občianstva pre cudzinca alebo cudzinku po uzavretí manželstva so slovenským občanom alebo občiankou;
- pobyt v SR pre občanov a občianky tretích krajín na účel zlúčenia rodiny;
- a mnohé iné.
Situácia transrodových a intersex ľudí na Slovensku
V súčasnosti je na Slovensku pre transrodových ľudí dostupná medicínska aj právna tranzícia. Transrodoví ľudia však pri snahe získať prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti často musia čeliť mnohým problémom vrátane porušovania ľudských práv.
Počet poskytovateľov a poskytovateliek zdravotnej starostlivosti súvisiacej s tranzíciou je pre potreby ľudí na Slovensku až alarmujúco nízky a nedostačujúci. Čakacie lehoty na vyšetrenia či zákroky sú preto veľmi dlhé, v dôsledku čoho môžu transrodoví ľudia zažívať fyzické aj psychické problémy.
Ministerstvo zdravotníctva SR v apríli 2022 vydalo Odborné usmernenie Ministra zdravotníctva SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike (ďalej len „Usmernenie“). Usmernenie formalizovalo medicínske postupy a vytvára doteraz absentujúci právny rámec pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci medicínskej tranzície, pričom nepodmieňuje medicínsku tranzíciu kastračným zákonom.
Dlho očakávané usmernenie bolo dôležitým a pozitívnym signálom, že Slovenská republika sa konečne začína zaujímať o práva transrodových osôb. V dôsledku politického tlaku však ministerstvo platnosť Usmernenia pozastavilo, a to aj napriek naliehaniu odbornej verejnosti z poradenských a pomáhajúcich profesií na zachovanie jeho platnosti. Usmernenie bolo pozastavené takmer rok. Usmernenie opäť vstúpilo do platnosti podpisom ministra v marci 2023 a následne jeho platnosť v dôsledku politickéh tlaku pozastavil vtedajší úradúci premiér. Pôvodnému usmerneniu, ktoré je aktuálne pozastavené, končí platnosť v apríli 2024. Ministerstvo zdravotníctva by tak malo nielen opätovne obnoviť platnosť pôvodného usmernenia, ale do začiatku apríla aj prijať nové usmernenie v súlade s modernými medicínskym a ľudskoprávnymi štandardmi.
Dňa 3. 3. 2023 bol zverejnený Štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (F64.0), vďaka čomu usmernenie opäť vstúpilo do platnosti. Ministerstvo zdravotníctva platnosť usmernenia opakovane pozastavilo a aktuálne (k 23. februáru 2024) usmernenie nie je v platnosti. Platnosť Štandardného postupu pozastavenie platnosti Usmernenia neovplyvnilo.
V súčasnosti nie je medicínska, a teda ani právna tranzícia podmienená kastračným resp. sterilizačným zákrokom. V praxi je však potrebné pristúpiť k ďalším krokom, ktoré zaručia, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti aj matričné úrady budú konať v súlade s platnou legislatívou a nebudú tieto zákroky od transrodových ľudí požadovať.
Amnesty International upozorňuje, že usmernenie ani v podobe z apríla 2022 nespĺňa základné medzinárodné ľudskoprávne a medicínske štandardy. Preto považujeme znenie a obsah viacerých bodov usmernenia za nedostatočné až sporné.
Nebinárni transrodoví ľudia, ktorí sa neidentifikujú ako muži alebo ženy, na Slovensku nemajú možnosť prejsť právnou tranzíciou. Slovenská republika totiž neuznáva iné označenie pohlavia v dokladoch než M (muž) alebo F (žena). Zdravotná starostlivosť súvisiaca s medicínskou tranzíciou je pritom pre nebinárnych ľudí ešte menej dostupná, než je to v prípade transrodových žien a mužov.
Okrem nebinárnych ľudí slovenský právny systém fakticky nereflektuje ani existenciu intersex ľudí, ktorí sa rodia s kombináciou mužských a ženských pohlavných charakteristík. Intersex ľudia môžu byť po narodení vystavení tzv. normalizačným operáciám, ktoré majú výlučne estetický charakter a ich cieľom je zmeniť pohlavné znaky intersex detí tak, aby jednoznačne reflektovali mužské či ženské charakteristiky. Tieto operácie sa vykonávajú bez zdravotnej indikácie, ktorá by dokazovala nevyhnutnosť ich vykonania. Takéto zákroky často spôsobujú trvalé fyzické aj psychické následky osobám, ktoré boli nútené ich podstúpiť. OSN normalizačné zákroky vykonávané na intersex ľuďoch bez ich súhlasu jednoznačne odmieta a považuje ich za formu mučenia.
Systémové snahy o potláčanie práv LGBTI+ ľudí
LGBTI+ ľudia na Slovensku sú častým terčom propagandy a snáh politikov a političiek o potláčanie ich práv. Snaha o zmenu Ústavy Slovenskej republiky z marca 2021, ktorej cieľom bolo vylúčiť „možnosť priznania akýchkoľvek rodičovských práv homosexuálnym párom“, by v praxi znamenala reálne ohrozenie aj pre deti, ktoré už v súčasnosti vychovávajú dve mamy alebo dvaja otcovia. Nemenej závažným pokusom o obmedzenie práv bola časť novely, ktorá ašpirovala na obmedzenie práva transrodových ľudí na to, aby mohli žiť v súlade so svojou skutočnou identitou. Za návrh zákona hlasovalo v apríli 2021 až 44 poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalšie pokusy o obmedzenie práv LGBTI+ ľudí na Slovensku prišli v októbri 2021, keď poslanci a poslankyne podali niekoľko návrhov zákonov namierených proti LGBTI+ ľuďom. Tieto návrhy zahŕňali napríklad snahu o úplné zamedzenie prístupu mladých ľudí k informáciám o rodovej identite, tranzícii či sexuálnej orientácii (za hlasovalo 44 poslancov a poslankýň), zákaz právnej tranzície transrodových ľudí (za hlasovalo 25 poslancov a poslankýň) či ústavnú zmenu definície rodiny a následný zákaz vychovávania detí pármi rovnakého pohlavia, ktorého súčasťou by bola definícia rodovej identity človeka ako „nemennej a určenej pohlavím pri narodení“ (za hlasovalo 26 poslancov a poslankýň). V decembri 2021 sa hlasovalo o návrhu zákona, ktorý zakazoval vzdelávanie o sexuálnej orientácii a rodovej identite a zároveň mal neplnoletým transrodovým mladým ľuďom odobrať právo na život v súlade s ich rodovou identitou. Za návrh opäť hlasovalo 44 poslancov a poslankýň. Schválenie týchto škodlivých zákonov sa podarilo zastaviť aj vďaka intenzívnej snahe mnohých neziskových organizácií.
NR SR dňa 21. marca 2023 posunula návrh zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle do druhého čítania. Za posun návrhu hlasovalo 87 poslancov a poslankýň. Zmena zákona by od ľudí, ktorí majú záujem o úradnú zmenu rodu (v zákone používaný pojem „pohlavie“), vyžadovala „genetický test, ktorý by preukázal, že v minulosti došlo k nesprávnemu určeniu pohlavia danej osoby“. Táto požiadavka je v rozpore s modernou vedou aj medzinárodnými záväzkami SR. Schválenie tohto de facto zákazu právnych tranzícií by znamenalo útok na ľudské práva transrodových ľudí a v konečnom dôsledku na ich životy. Aj keď o zákone sa v druhom čítaní nehlasovalo, návrh zákona bol predložený opäť koncom roka 2023 a prvým čítaním v parlamente by mal prejsť v apríli 2024.
V prípade prijatia takýchto zákonov by Slovenská republika priamo porušila svoje medzinárodné ľudskoprávne záväzky.
Okrem nerovností na právnej a legislatívnej úrovni čelia LGBTI+ ľudia na Slovensku aj nenávisti, diskriminácii, urážkam a útokom. Podľa prieskumu Iniciatívy Inakosť až 81,9 % LGBTI+ ľudí na Slovensku považuje za problém predsudky, stereotypy, nepochopenie a ignoráciu LGBTI+ ľudí. Až 39,1 % LGBTI+ ľudí uviedlo, že čelili diskriminácii a viac ako polovica sa stretla so stigmou, nadávkami či šikanou v škole.
Amnesty v oblasti práv LGBT+ ľudí dosiahla aj viacero úspechov. Viac o ľudskoprávnych víťazstvách Amnesty International si môžete prečítať na tomto odkaze.
Amnesty International o právach LGBTI+ ľudí
Zaujala vás naša práca?
Pridajte sa k nám !
Ak vás naša práca zaujala, môžete sa pridať do nášho aktivistického či dobrovoľníckeho tímu. Dobrovoľníctvo a aktivizmus sú veľmi dôležitou súčasťou našej činnosti, či už ide o solidárne aktivity – na medzinárodnej, regionálnej alebo národnej úrovni – na podporu jednotlivých ľudí, ktorých ľudské práva sú aktuálne porušované, alebo o dlhodobé kampane za celkové zlepšenie podmienok z hľadiska ľudských práv či naše pôsobenie v oblasti vzdelávania k ľudským právam.
Pre viac informácií kliknite na tento odkaz alebo nám napíšte e-mail na adresu [email protected]
Ak vás zaujíma téma práv LGBTI+ ľudí a chcete s Amnesty Slovensko spolupracovať na advokácii či kampaniach v tejto téme, ozvite sa našej koordinátorke kampaní, Daniele Mužíkovej na adresu [email protected].