TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
12. SEPTEMBRA 2023
Amnesty International a organizácia Initiative pour la Bonne Gouvernance et les Droits Humains (IBGDH) vydali správu s názvom „Posilňovať zmenu alebo pokračovať v neprerušenej prevádzke?“. Organizácie v správe podrobne opisujú, ako rozšírenie ťažby kobaltu a medi v Konžskej demokratickej republike (ďalej len „Kongo“) viedlo k násilnému vysídľovaniu celých komunít. Tie prišli o domov aj poľnohospodársku pôdu. Organizácie zdokumentovali aj ďalšie závažné porušovanie ľudských práv vrátane sexuálnych útokov, vyhrážok a zastrašovania, podpaľačstva a fyzického násilia. Výskumný tím preskúmal dokumenty a korešpondenciu, fotografie, videá, satelitné snímky a odpovede nadnárodných ťažobných spoločností.
Generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard upozorňuje, že organizácia si uvedomuje zásadný význam dobíjateľných batérií pri znižovaní spotreby fosílnych palív. Klimatická spravodlivosť si však vyžaduje spravodlivý prechod na obnoviteľné zdroje. Dekarbonizácia globálneho hospodárstva nesmie viesť k ďalšiemu porušovaniu ľudských práv.
„Kongo a jeho obyvateľstvo zažilo počas koloniálnej a postkoloniálnej éry mnoho vykorisťovania a zneužívania. Prírodné bohatstvo ich krajiny rozkradli koloniálne mocnosti a pri tom obetovali ľudské práva miestnej populácie. Násilné vysťahovanie súvisiace s priemyselnou ťažbou ničí životy konžskej populácie, preto musí okamžite skončiť.“
Rastúci dopyt po tzv. čistej energii vytvoril zvýšený dopyt po niektorých kovoch nevyhnutných na výrobu väčšiny lítium-iónových batérií. Tie sa používajú na napájanie širokej škály zariadení vrátane elektromobilov a mobilných telefónov. Kongo má najväčšie zásoby kobaltu na svete a siedme najväčšie zásoby medi. Priemerná batéria do elektromobilu vyžaduje viac ako 13 kilogramov kobaltu, batéria do mobilného telefónu približne 7 gramov. Očakáva sa, že dopyt po kobalte do roku 2025 dosiahne 222 000 ton ročne. Od roku 2010 sa pritom už strojnásobil.
Prepadávajúce sa domy, nútené vysídľovanie a mizerné odškodné
Ťažbu medi a kobaltu v meste Kolwezi prevádzkuje spoločnosť Compagnie Minière de Musonoie Global SAS (COMMUS). Tento spoločný podnik čínskej spoločnosti Zijin Mining Group Ltd. a konžskej štátnej ťažobnej spoločnosti Générale des Carrières et des Mines SA (Gécamines) má na svedomí zničenie mnohých komunít. V dotknutej štvrti Cité Gécamines žije približne 39 000 ľudí vo viacizbových domoch v opevnených areáloch. V bytoch majú tečúcu vodu a elektrinu, v blízkosti sa nachádzajú aj školy a nemocnice.
Od obnovenia ťažobnej činnosti v roku 2015 spoločnosť vyzvala na vysťahovanie alebo donútila k vysťahovaniu stovky ľudí. Spoločnosť svoje plány na rozšírenie bane nekonzultovala s obyvateľstvom, dokonca ani nezverejnila. Niektorí obyvatelia sa o pláne zbúrať ich dom dozvedeli až vtedy, keď sa ňom objavila značka v podobe červeného „X“. Kompenzácie od spoločnosti COMMUS boli pritom neprimerane nízke. Mnohí ľudia sa museli presťahovať do horších podmienok, napríklad do nehnuteľností bez spoľahlivého prívodu vody a elektriny.
Edmond Musans, 62-ročný člen miestnej komunity, pomohol vytvoriť výbor, ktorý zastupuje záujmy viac ako 200 domácností ohrozených vysťahovaním. Výbor sa usiluje získať od spoločnosti COMMUS vyššie odškodnenie pre nútene vysťahované obyvateľstvo. Miestne štátne orgány na výzvy a žiadosti výboru dodnes nereagovali. Spoločnosť COMMUS pre Amnesty International uviedla, že jej cieľom je zlepšiť komunikáciu so zainteresovanými stranami.
Vypálené domy a zranení obyvatelia
V blízkosti miesta, na ktorom realizuje svoj projekt Mutoshi spoločnosť Chemicals of Africa SA (CHEMAF, dcérska spoločnosť Chemaf Resources Ltd. so sídlom v Dubaji), vojaci vypálili osadu Mukumbi. Miestny náčelník Ernest Miji uviedol, že v roku 2015, keď spoločnosť CHEMAF získala koncesiu na ťažbu, prišli za ním traja zástupcovia spoločnosti v sprievode dvoch policajtov. Oznámili mu, že celá Mukumbi sa musí vysťahovať. Zástupcovia spoločnosti ho navštívili ešte štyrikrát. Keď obyvateľstvo osady na ich výzvy nereagovalo, raz ráno do nej vtrhla elitná vojenská jednotka. Vojaci začali páliť domy a bili dedinčanov, ktorí sa ich pokúšali zastaviť. Dievčatko, ktoré malo v tom čase dva roky, utrpelo vážne popáleniny. Obyvatelia Mukumbi prišli o domovy a obživu, následne museli prespávať v miestnych lesoch.
Po protestoch v roku 2019 CHEMAF súhlasil, že obyvateľstvu vyplatí odškodné vo výške 1,5 milióna USD. Niektorí bývalí obyvatelia a obyvateľky Mukumbi však dostali len 300 USD. CHEMAF popiera akékoľvek pochybenie, zodpovednosť za zničenie Mukumbi či spoluprácu s vojenskými jednotkami, ktoré osadu podpálili.
Úroda zničená buldozérom a sexuálne násilie
V blízkosti Kolwezi prevádzkuje svoj projekt Metalkol Roan Tailings Reclamation (RTR) dcérska spoločnosť Eurasian Resources Group (ERG) so sídlom v Luxembursku. Jej najväčším akcionárom je vláda Kazachstanu. Dvadsaťjeden členov a členiek poľnohospodárskeho kolektívu, ktorý pestuje plodiny neďaleko dediny Tshamundenda, uviedlo, že vo februári 2020 bez akejkoľvek zmysluplnej konzultácie či oznámenia obsadil túto oblasť oddiel vojakov, niektorí so služobnými psami. Polia, o ktoré sa poľnohospodári starali, pod ich dohľadom zrovnali so zemou buldozéry. Obyvateľka, ktorej meno v záujme ochrany identity neuvádzame, opísala, ako sa snažila ešte pred zničením pozbierať úrodu. Keď ju zbadali vojaci, traja z nich ju hromadne znásilnili, zatiaľ čo ďalší sa zločinu prizerali. Žena bola v tom čase tehotná a následne potrebovala ošetrenie. O sexuálnom útoku však povedala iba vo svojej komunite, úradom sa ho bála nahlásiť.
Poľnohospodári opakovane protestovali a žiadali odškodnenie, ale tvrdia, že dodnes sa ho od nikoho nedočkali. Spoločnosť ERG uviedla, že nad nasadením vojakov v oblasti nemá kontrolu. Podľa ERG konžská vláda rozhodla, že kolektív poľnohospodárov nemá nárok na odškodnenie, nakoľko dostal odškodnenie od predchádzajúceho prevádzkovateľa bane. Poľnohospodári toto tvrdenie popierajú.
Kongo musí zastaviť nútené vysťahovanie
Amnesty a IBGDH vyzývajú konžské štátne orgány, aby okamžite ukončili nútené vysťahovanie. Okrem toho by mali iniciovať vznik nestrannej vyšetrovacej komisie a tiež posilniť a presadzovať zákony týkajúce sa ťažby a vysťahovania tak, aby boli v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv. Všetky ťažobné a obchodné spoločnosti zodpovedné za porušovanie práv miestneho obyvateľstva musia zabezpečiť nápravu pre poškodené osoby a komunity a zabrániť ďalšiemu porušovaniu ľudských práv v oblasti.
Výzvu komentoval Donat Kambola z IBGDH. „Medzinárodné ťažobné spoločnosti majú hlboké vrecká a môžu si dovoliť vykonať zmeny potrebné na ochranu ľudských práv. Majú možnosť zaviesť procesy, ktoré zlepšia život ľudí v regióne, a poskytnúť im nápravu za ich doterajšie utrpenie.“ Podľa Agnès Callamard môže Kongo zohrávať kľúčovú úlohu pri ústupe od globálneho používania fosílnych palív. Pri ťažbe nerastných surovín, ktoré sú pre túto zmenu potrebné, však nesmie pošliapavať práva miestnych komunít.