Rozhovor so Silviou Ingólfsdóttir Åkermark o zákonnej definícii znásilnenia založenej na súhlase (9. 6. 2023)
Švédsko má definíciu znásilnenia založenú na súhlase a patrí k 16 krajinám Európy, ktoré sa rozhodli podobne. Túto zmenu krajina prijala v roku 2018. Amnesty International od roku 2021 presadzuje, aby sa k týmto krajinám pridalo aj Slovensko. Súčasná definícia znásilnenia je zastaralá a nedostatočná. Jednou z posledných príležitostí pre pozitívnu zmenu – presadiť definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu – je schôdza NR SR, ktorá začala dnes.
Amnesty International vyzvalo už niekoľkokrát poslancov a poslankyne, aby nepremeškali túto unikátnu príležitosť postaviť sa za výraznejšiu ochranu ľudí pred sexualizovaným násilím a znásilnením. Skúsenosti z iných krajín hovoria jasnou rečou, už včera bolo neskoro.
Amnesty International Slovensko sa opýtala jednej z popredných švédskych právničiek zaoberajúcich sa prípadmi domáceho násilia, znásilnenia a sexuálneho násilia, Silvie Ingólfsdóttir Åkermark, na jej skúsenosti s takouto legislatívou a jej pohľad na niektoré z hlavných výhrad, ktorými argumentujú ľudia skeptickí k podobnej zmene právnych predpisov na Slovensku.
Švédsko má definíciu znásilnenia založenú na súhlase a v praxi ju aplikuje už 5 rokov. V čom vidíte jej hlavný prínos?
Teraz sú činy, ktoré predstavujú znásilnenie, v našom práve definované ako znásilnenie. Nový zákon tiež zdvojnásobil počet odsúdení a tresné stíhanie vďaka nemu prebiehav v oveľa viac prípadoch. Najdôležitejšia je však zmena v spoločnosti – v tom, čo sa vlastne vníma ako znásilnenie. Ľudia sú informovanejší o rešpekte a súhlase a uvedomujú si, akou traumatizujúcou skúsenosťou je znásilnenie.
Zvýšil sa počet falošných obvinení zo znásilnenia, odkedy vo Švédsku platí nová definícia znásilnenia založená na súhlase?
Nie.
Prečo sa podľa vás niektorí ľudia pôsobiaci v politike, policajnom zbore či na súdoch stavajú proti definícii znásilnenia založenej na súhlase?
Myslím, že sa boja zmien. Môže to byť aj o ich vnútornom presvedčení, že žena by mala byť mužovi k dispozícii. Je pre nich ťažké prevziať zodpovednosť za svoje vlastné činy. Stále žijeme v patriarchálnej spoločnosti, takže sa to odráža aj v jej reprezentácii. Jednou z najdôležitejších zmien po zavedení zákone o súhlase je to, že vyšetrovanie sa oveľa viac zameriava na páchateľa ako na obeť: „Prečo ste sa nebránili?“ verzus „Prečo ste boli presvedčení, že bol vyjadrený súhlas?“
Myslím, že sa [ niektorí ľudia pôsobiaci v politike, policajnom zbore či na súdoch] boja zmien. Môže to byť aj o ich vnútornom presvedčení, že žena by mala byť k dispozícii mužovi, a je pre nich ťažké prevziať zodpovednosť za svoje vlastné činy.
Silvia Ingólfsdóttir Åkermark
Slovenský denník SME v článku píše, že jedným z problémov na Slovensku sa zdá to, že tu neexistuje špecializácia na trestné činy sexuálneho násilia. Policajti si medzi sebou skôr neformálne rozdeľujú rôzne druhy trestných činov. Sexuálne trestné činy väčšinou dostávajú na starosť ženy. Ako vyzerá práca polície vo Švédsku? Líši sa nejak, odkedy má Švédsko definíciu znásilnenia založenú na súhlase?
Takisto máme problém so špecializáciou policajného zboru. Mali sme veľmi dobré špecializované tímy, ale v roku 2015 došlo k reorganizácii policajného zboru. Teraz ich opäť máme, ale stále nás na tomto poli čaká veľa práce. Práca s týmito trestnými činmi si vyžaduje veľké skúsenosti a vzdelanie, či už ide o prácu v policajnom zbore, na prokuratúre, alebo na súdoch. Ale áno, máme špecializované tímy a už to prináša obrovský rozdiel.
Bola by som rada, keby sa viac podozrivých dostalo do väzby, pretože potom musia orgány činné v trestnom konaní prípad dostatočne vyšetriť – a musia to urobiť rýchlo, čo je dôležité pre obeť. Niektoré z obetí takýchto trestných činov hovoria, že im je úplne jedno, či páchateľ pôjde pred súd, potrebujú len, aby pochopil, čo urobil, a aby neznásilnil ďalšie ženy. Pre obete je dôležité aj vedomie, že boli vypočuté, a že to, čo zažili, bolo skutočné. Orgány činné v trestnom konaní musia byť vyškolené na to, ako sa rozprávať s traumatizovanou osobou. Z tohto hľadiska máme šťastie, že máme niekoľko špecializovaných tímov, ktoré dokážu odborne a citlivo vypočúvať obete.
Má podľa vás zmysel pracovať aj s páchateľmi znásilnenia?
Áno, samozrejme, musíme pracovať na rešpekte a rovnosti medzi pohlaviami v celej spoločnosti. Vo Švédsku bolo naozaj dôležité, že bezprostredne pred a hneď po prijatí novej legislatívy ľudia oveľa viac hovorili o súhlase a začali si uvedomovať jeho dôležitosť.
V slovenskom diskurze sa v súvislosti s definíciou znásilnenia na základe súhlasu opakovane objavuje niekoľko „protiargumentov“. Vymenujem ich a vy by ste na ne mohli reagovať z pohľadu svojich skúseností z právnickej praxe vo Švédsku:
„Súhlas v definícii znásilnenia vnáša do sexuálneho života a vzťahov neprirodzený prvok.“
Podľa mňa by to mohlo znamenať, že predtým to nebolo prirodzené – že ľudia, ktorí to hovoria, sa skutočne nezaujímali o to, či ich sexuálne styky sú konsenzuálne. Napriek tomu to je prirodzené – sex je predsa vzájomná záležitosť, takže súhlas by mal byť jeho prirodzenou súčasťou. Preto ide o najprirodzenejšiu zmenu, ak chceme mať rovnocennú spoločnosť a rovnocenný sex. Majte sex s osobou alebo osobami, ktoré s vami chcú mať sex.
„Ľudia budú musieť pred sexom podpísať zmluvu alebo si ju dať notársky overiť.“
V tomto ohľade sa nič nezmenilo. Zmenilo sa len to, že pri obžalobe nemusíte dokazovať, že pri skutku došlo k použitiu sily – pretože znásilnenie presahuje prípady, keď došlo k použitiu sily. Ale aj keby ste mali podpísanú a opečiatkovanú zmluvu, nikdy by nemohla skutočne platiť. Medzi najčastejšie prípady pri nahlásených znásilneniach patria také, v ktorých mali ľudia dobrovoľný sex a neskôr nesúhlasili s niektorými činnosťami (napríklad keď vaginálny styk pokračoval nekonsenzuálnym análnym stykom). Pred začatím akejkoľvek novej sexuálnej aktivity počas sexu sa musíte uistiť, že máte súhlas. Každý človek si môže počas sexuálnej aktivity rozmyslieť, či chce pokračovať – ak ste to vy, kto pokračovať nechce, váš partner to musí rešpektovať. Aj v takejto situácii, keď niekto pokračuje v sexuálnej aktivite po tom, ako druhá strana súhlas odvolala, ide o znásilnenie.
„Definícia znásilnenia založená na absencii súhlasu bude pre políciu nevykonateľná alebo ťažko vykonateľná.“
S týmto argumentom sme sa stretávali pred zavedením novej legislatívy aj vo Švédsku. Predtým aj v prípadoch, keď došlo k použitiu sily, obete mali len zriedka modriny alebo iné fyzické stopy po útoku. Pri obvineniach zo znásilnenia sa zhromažďujú dôkazy o všetkom: aký je medzi dotknutými osobami vzťah, či sa poznali, aký bol ich vzťah pred znásilnením a aký po ňom, ako obeť reagovala, s kým hovorila po znásilnení… Nie je to tak, že by sme teraz mali viac dôkazného materiálu o znásilnení, a stále je veľa prípadov, v ktorých došlo k použitiu násilia alebo obeť spala, bola pod vplyvom látok či trpela duševným ochorením. Jediný rozdiel je v tom, že teraz máme širšiu škálu situácií, ktoré sa považujú za znásilnenie. A stále platí, že dôkazné bremeno nesie prokurátor, resp. prokurátorka, im prináleží zodpovednosť za zhromaždenie všetkých dostupných dôkazov.
„Pridanie súhlasu do definície znásilnenia v Trestnom zákone oslabí vážnosť tohto trestného činu.“
Definícia znásilnenia v Trestnom zákone založená na súhlase hovorí o tom, čo spoločnosť považuje za znásilnenie. Spoločnosť súhlasí s tým, že keď niekto zamrzol a nechce sex, je to znásilnenie. Z psychologických štúdií vieme, že existuje viacero možností, ako človek zareaguje pri tom, keď zažíva znásilnenie. Znásilnenie, pri ktorom obeť zamrzne, nie je menším znásilnením ako to, pri ktorom sa obeť bráni a bojuje. Preživšie znásilnenia mi často hovoria, že najtraumatizujúcejšie pre ne bolo to, že niekto použil ich telo takým spôsobom, s akým nesúhlasili – nie je až také dôležité, či došlo k fyzickému násiliu alebo nie. Po takomto zneužití neraz dochádza aj k strate dôvery k ľuďom. Fyzický aspekt predstavuje inú úroveň, zatiaľ čo znásilnenie je najmä o psychickej traume.
Vo Švédsku si často kladieme otázku, prečo sme túto legislatívu nemali skôr.
Silvia Ingólfsdóttir Åkermark
„Počet falošných obvinení sa bude zvyšovať.“
Už som počula toto tvrdenie, ale nedáva mi zmysel. Samozrejme, že sa to nestalo. Prečo by niekto vzniesol falošné obvinenie, keď obete znásilnenia prechádzajú takou traumou. Nehovoriac o tom, že byť obeťou znásilnenia stále predstavuje obrovskú stigmu – zahŕňa to veľa hanby a prisudzovanie viny. Povedala by som, že toto je hlavný problém, na ktorý by sme sa mali zamerať, a nie falošné obvinenia. Myslím, že falošné obvinenia predstavujú približne 3 % všetkých nahlásených prípadov znásilnenia, čo je mimoriadne malý podiel.
„Ľudia budú túto definíciu používať v rozvodových konaniach ako pomstu, takže sa kvôli nej sťaží rozvádzanie.“
Naozaj neviem, čo na toto povedať. Znásilnenie sa stále veľmi ťažko dokazuje. Dokonca aj v prípadoch, keď prebieha vyšetrovanie domáceho násilia a obeť nahlási aj znásilnenie. Prokuratúra sa často zaoberá len prípadom domáceho násilia, pretože dokázať znásilnenie je veľmi ťažké. Okrem toho väčšina ľudí nechce, aby sa ich partner alebo rodič ich detí dostal do väzenia, chcú len, aby sa násilie a znásilňovanie zastavilo. Takže nie, nesúhlasím s týmto predsudkom.
„Už teraz sa dá vyšetrovať a stíhať, ak niekto zneužíva bezmocnosť druhej osoby.“
Existuje množstvo situácií, ktoré sa vymykajú aj použitiu sily aj zneužitiu bezmocnosti. Napríklad, ak sa človek zobudí na to, že ho niekto znásilňuje, môže sa stať, že zamrzne v šoku, ale čin, ktorý sa deje, nie je o nič menej znásilnením. Od momentu prebudenia ho pritom už nemožno zahrnúť pod zneužitie bezmocnosti.
Čo by ste odkázali politikom a političkám, ktorí a ktoré kritizujú (alebo dokonca priamo odmietajú) definíciu znásilnenia založenú na súhlase?
Pozrite si aspoň video o súhlase s čajom a spýtajte sa sami seba, čoho sa bojíte. Myslím si, že je to viac o nich ako o samotnom zákone. Vo Švédsku si často kladieme otázku, prečo sme túto legislatívu nemali skôr.
Švédsko má definíciu znásilnenia založenú na súhlase od roku 2018. Závery a odporúčania zo správy Národnej rady pre prevenciu kriminality (Brå) s názvom Nový zákon o súhlase v praxi (2019) o vplyve právnych predpisov týkajúcich sa znásilnenia vo Švédsku hovoria jasne v prospech takejto definície:
Nahlásené prípady:
Počet nahlásených prípadov znásilnenia sa od nadobudnutia účinnosti nových právnych predpisov o znásilnení zvýšil, hoci miera nárastu nie je vyššia ako v predchádzajúcich rokoch.
Odsúdenia:
Počet odsúdení sa zvýšil zo 190 v roku 2017 na 333 v roku 2019, čo predstavuje nárast o 75 %.
Odsúdenia za znásilnenie z nedbanlivosti:
12
Nové typy trestného stíhania a/alebo odsúdenia:
76 rozsudkov sa týkalo prípadov, ktoré by pred zmenou zákona neviedli k trestnému stíhaniu a/alebo odsúdeniu. Išlo o 38 oslobodzujúcich rozsudkov, 26 odsúdení za znásilnenie, 12 odsúdení za znásilnenie z nedbanlivosti.
Typ vzťahu:
Nové prípady sa zriedkavejšie týkajú znásilnení spáchaných v rámci blízkeho vzťahu, ako napríklad medzi mladými ľuďmi, ktorí sa cez víkend zabávali a dostali sa do sexuálnej situácie, ktorú poškodená strana pociťuje ako útok.
Typy situácií:
Nové prípady sa do veľkej miery týkajú práve tých typov situácií, na ktoré sa zmeny zákona mali vzťahovať – t. j. prípadov nečakaného znásilnenia a prípadov, keď poškodená strana reagovala na útok pasívne.
Dôkazy:
Z preskúmania 26 nových rozsudkov za znásilnenie vyplýva, že dôkazy v týchto prípadoch boli približne rovnako silné ako v rozsudkoch z roku 2017:
- v 1/3 prípadov veľmi silné dôkazy (napríklad záznam udalosti, priznanie alebo výpoveď očitého svedka), čo je 2x viac ako v prípade odsúdení v roku 2017
- 31 % odsúdení, pri ktorých je jediným dôkazom svedectvo osoby, ktorej sa poškodený zveril, oproti 16 % v roku 2017