PRÍLOHA K TLAČOVEJ SPRÁVE AMNESTY INTERNATIONAL
24. APRÍLA 2024
DISKRIMINÁCIA RÓMOV A RÓMOK
Právo na vzdelanie
Európska komisia (EK) v decembri podala žalobu na Európsky súdny dvor voči Slovensku ako vôbec prvému štátu EÚ pre porušenie smernice o rasovej rovnosti. EK sa domnieva, že Slovensko systematicky a dlhodobo „neprimerane nadmerne“ umiestňuje rómske deti do špeciálneho vzdelávacieho prúdu a systematicky dlhodobo segreguje rómske deti v oddelených školách a oddelených triedach. EK tak konala aj napriek tomu, že ministerstvo školstva v máji prijalo novelu školského zákona, ktorej novozavedené opatrenia mali údajne slúžiť na ochranu pred segregáciou vo vzdelávaní a odstraňovať ju. V závere roka ministerstvo prijalo metodickú príručku desegregácie a pozitívne vyhodnotilo niekoľko žiadostí k projektom o získanie zdrojov z EÚ, ktoré zvyšujú riziko prehĺbenia segregácie. Slovensko tak aj naďalej ostáva spomedzi krajín EÚ krajinou s najvyšším percentuálnym podielom rómskych detí v segregovanom školskom systéme.
Na úrovni národných súdov bolo vynesených niekoľko prelomových rozsudkov v prípadoch iniciovaných Poradňou pre občianske a ľudské práva, ktoré potvrdzujú zodpovednosť štátnych inštitúcií za diskrimináciu rómskych detí v slovenskom školstve. V napĺňaní týchto rozsudkov Slovensko zlyháva. Prelomové rozhodnutie vyniesol Najvyšší súd SR v prípade segregácie rómskych detí na základnej škole v Starej Ľubovni. Súd skonštatoval, že vzdelávaním rómskych detí v škole navštevovanej výlučne rómskymi deťmi postavenej v blízkosti marginalizovanej rómskej komunity dochádza k segregácii. Významný rozsudok vydal Krajský súd v Prešove, keď rozhodol, že rómske deti boli nezákonne zaradené do špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím v miestnej základnej škole v Hermanovciach. Po prvýkrát, nielen na Slovensku, ale v EÚ, súd rozhodol, že existuje „digitálna priepasť“, ako pomenoval znevýhodnenia v prístupe k digitálnym technológiám a internetu, a poukázal na ich systémový charakter.
Podľa odporúčaní EK musia zodpovedné inštitúcie zvýšiť svoje úsilie o prevenciu a odstraňovanie segregácie rómskych detí v školách a ich priestorovej segregácie. Rovnako musia riešiť nevhodnú diagnostiku, ktorá vedie k „neprimerane nadmernému“ zaraďovaniu rómskych detí do špeciálneho vzdelávacieho prúdu. EK ďalej odporučila, aby Slovensko proaktívne identifikovalo a odstraňovalo prekážky, ktoré bránia rómskym deťom v účasti na predškolskom vzdelávaní a získavaní kvalitného vzdelávania na všetkých úrovniach v nesegregovanom prostredí.
Neprimerané použitie policajnej sily
Prípady policajnej brutality voči Rómom a Rómkam na Slovensku sa naďalej hromadia, vyvodenie zodpovednosti za mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie je zriedkavé. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) svojimi rozsudkami opakovane potvrdil, že zodpovedné inštitúcie namietané policajné násilie voči Rómom a Rómkam nedostatočne vyšetrili.
Desať rokov po notoricky známom prípade brutálneho policajného zásahu v Moldave nad Bodvou zodpovedné inštitúcie neprijali žiadne systémové opatrenia na vykonanie rozsudku ESĽP, ktorý rozhodol v prospech zbitých Rómov. Súd poukázal na nedostatky vo vyšetrovaní policajného násilia aj na pochybenia vo vyšetrovaní možného rasového motívu prípravy policajnej akcie. Vo februári ESĽP rozhodol v prípade zlého zaobchádzania so 6 maloletými Rómami na policajnej stanici v Košiciach roku 2009. Slovenské súdy nezabezpečili maloletým účinný prístup k spravodlivosti a dostatočne nepreskúmali namietané ponižujúce zaobchádzanie zo strany polície ani možný rasový motív konania. Presne rok od rozsudku ESĽP a napriek tomuto rozsudku, Mestské súd v Košiciach opätovne oslobodil obžalovaných policajtov.
Podľa odporúčaní Výboru OSN proti mučeniu musia zodpovedné inštitúcie vykonať promptné, nestranné, dôkladné a účinné vyšetrovanie všetkých obvinení z nadmerného použitia sily vrátane mučenia a zlého zaobchádzania zo strany príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a zabezpečiť, aby osoby podozrivé zo spáchania takýchto činov boli okamžite zbavené funkcie počas celého obdobia vyšetrovania. Prešetrený musí byť aj možný diskriminačný rasový motív konania zo strany polície.
Právo na bývanie
Niektorí Rómovia a Rómky nemajú inú možnosť, ako žiť v environmentálne rizikovom prostredí a v bývaní s nedostatočným prístupom k vode, sanitácii a elektrine. Podľa Atlasu rómskych komunít postupne narastá počet rómskych domácností žijúcich v nevyhovujúcich podmienkach v segregovaných oblastiach. Slovensko ani v uplynulom roku neprijalo žiadne účinné opatrenia na zlepšenie životných podmienok Rómov.
Krajský súd v Košiciach rozhodol v prospech deviatich rómskych sťažovateľov, ktorí boli násilne vysťahovaní zo svojich príbytkov v obci Nižné Kapustníky v Košiciach v roku 2012. Mesto Košice zbúralo neformálne príbytky rómskych domácností bez toho, aby im poskytlo adekvátne náhradné bývanie. Mesto odôvodnilo nútené vysťahovanie 156 ľudí (vrátane 63 detí) a búranie ich príbytkov tvrdením, že išlo o odpratanie odpadu. Súd v rozsudku konštatoval, že mesto zasiahlo do ľudskej dôstojnosti a práva žalobcov na ochranu súkromia a dopustilo sa ich nezákonnej diskriminácie na základe ich etnickej príslušnosti. Deväť Rómov dostalo odškodnenie v celkovej výške 9 000 eur.
PRÁVA ŽIEN NA SLOVENSKU
Právna ochrana
Slovensko neratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor).
Právna definícia znásilnenia na Slovensku stále nie je založená na absencii súhlasu. Po takmer dvoch rokoch prípravy definície znásilnenia parlament v roku 2022 nehlasoval o novele Trestného zákona a pozmeňujúcich návrhoch, ktoré obsahovali právnu úpravu znásilnenia založenú na absencii súhlasu. NR SR navyše v decembri 2023 v skrátenom legislatívnom konaní schválila novelu Trestného zákona, ktorá definíciu znásilnenia založenú na súhlase neobsahuje a ktorá vo svojom pôvodnom znení skracovala premlčacie doby za zločiny znásilnenia a sexuálneho zneužívania. V dôsledku výrazného tlaku odbornej a širšej verejnosti vyjadreného aj v stanovisku viac ako 200 odborníčok a odborníkov „Napravte zásahy do práv obetí trestných činov“ došlo k náprave a NR SR schválila, že v prípade znásilnenia, ale aj ďalších trestných činov sa premlčacia doba meniť nebude. Definičným prvkom znásilnenia v Trestnom zákone však naďalej ostáva použitie násilia, resp. hrozby násilím alebo zneužitie bezbrannosti obete. Táto definícia nie je v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, ako ani názorom širšej a odbornej verejnosti.
Reprodukčné práva
- Právo na interrupciu
Interrupčná starostlivosť na Slovensku nie je dostupná pre všetkých ľudí. Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné práva zverejnilo v European Abortion Policies Atlas rebríček, podľa ktorého je Slovensko v rámci dostupnosti reprodukčnej starostlivosti na 43. mieste spomedzi 52 štátov Európy. V Atlase sa hodnotí legislatíva, poskytovaná interrupčná starostlivosť, prístup k informáciám, ale aj prístup k antikoncepčným metódam a dostupnosť poradenstva v oblasti plánovania rodičovstva. V priebehu posledných 5 rokov bolo na Slovensku podaných 29 legislatívnych iniciatív na obmedzenie prístupu k bezpečným a legálnym interrupciám. Slovenská legislatíva tiež neumožňuje medikamentóznu interrupciu s použitím interrupčných tabliet.
- Nútené sterilizácie
Napriek oficiálnemu ospravedlneniu vlády za nezákonné sterilizácie tisícok rómskych žien v rokoch 1966 až 2004, Slovenská republika ani v roku 2023 neprijala žiadny účinný kompenzačný mechanizmus pre dotknuté ženy. Neuskutočnil sa žiadny komplexný prieskum počtu žien, ktoré boli sterilizované bez ich informovaného súhlasu. NR SR dňa 27. 2. 2024 po prvom čítaní hlasovala o predloženom návrhu zákona, ktorý mal vytvoriť účinný mechanizmus na odškodnenie násilne sterilizovaných žien. Návrh nebol schválený.
PRÁVA ĽUDÍ NA ÚTEKU
V septembri verejný ochranca práv zverejnil zistenia, podľa ktorých by mohli byť v dočasnom záchytnom centre vo Veľkom Krtíši ľudia na úteku zadržiavaní na dlhšiu dobu ako povoľuje zákon. V októbri 45 zaistencov v Útvare policajného zaistenia v Medveďove vyhlásilo hladovku. Požadovali presunutie do otvorených zariadení, prístup k právnej pomoci a možnosť využiť služby sociálnej podpory.
V závere roka Ministerstva vnútra SR vyhlásilo, že každý migrant, ktorý neformálne vstúpil na Slovensko, bol umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov. Následne verejný ochranca práv v mimoriadnej správe vyjadril obavy v súvislosti s viacerými porušeniami ľudských práv v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. Poukázal na viaceré nedostatky týkajúce sa zmysluplných aktivít, príležitostí na kontakt s rodinou, informácií o právnej pomoci či právnom statuse, prístupu k primeranej zdravotnej starostlivosti. Kumuláciou týchto nedostatkov je podľa verejného ochrancu práv vytvorený režim neprimerane zasahujúci do práv zaistených. Rodiny na úteku s deťmi boli naďalej umiestňované do zaisťovacích zariadení a alternatívy k zaisteniu sa uplatňovali len zriedkavo.
Podľa odporúčaní Výboru OSN proti mučeniu by malo byť umiestňovanie rodín s deťmi do zaisťovacích zariadení posledným riešením, a to výlučne v prípade, ak je to nevyhnutné, a na čo najkratšiu dobu. Úrady sú povinné zabezpečiť ľuďom na úteku prístup k bezplatnej právnej pomoci a využívaniu dostupných opravných prostriedkov. Všetky rozhodnutia a úkony príslušných úradov musia byť vykonávané na základe individuálneho posúdenia.
PRÁVA LGBTI+ ĽUDÍ NA SLOVENSKU
Právo na zdravotnú starostlivosť
Transrodoví ľudia na Slovensku stále nemali primeraný prístup k rodovo afirmatívnej starostlivosti a k rešpektujúcej zdravotnej starostlivosti vo všeobecnosti. Informácie získané z poradenských centier, ktoré poskytujú služby LGBTI+ ľuďom, naznačujú, že počet poskytovateľov a poskytovateliek zdravotnej starostlivosti pre týchto ľudí je alarmujúco nedostatočný. Ich klientela tiež potvrdila pretrvávajúcu prax vynútených lekárskych zákrokov, ktoré nerešpektujú potreby a želania pacienta.
Počas celého roka pokračovali prieťahy okolo opätovného prijatia Odborného usmernenia Ministra zdravotníctva SR na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike (ďalej len „Odborné usmernenie“). Počas roka bol v platnosti Štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (ďalej len „Štandardný postup“), ktorý odborne zjednocoval postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre rodovo nekonformné osoby.
Odborné usmernenie, ktoré zrušilo nezákonnú, ale bežnú prax násilných kastrácií a sterilizácií transrodových osôb, ministerstvo zdravotníctva pôvodne vydalo v apríli 2022, následne bolo usmernenie v dôsledku politického tlaku stiahnutné a v marci 2023 bývalý minister zdravotníctva dokument opäť schválil. Viacerí verejní činitelia vrátane bývalého premiéra však platnosť Odborného usmernenia spochybnili a v reakcii na to bolo niektorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a štátnymi inštitúciami ignorované. Koncom roka 2023 bola situácia okolo Odborného usmernenia natoľko komplikovaná, že odborná obec nedokázala určiť, či je usmernenie stále v platnosti, alebo ho musí MZ SR opätovne vydať.
Poznámka: V čase vydania tejto správy nie je v platnosti ani jeden z uvedených dokumentov.
Právo na sebaurčenie
Rodovo afirmatívna zdravotná starostlivosť bola aj v roku 2023 podmienkou pre úradnú zmenu rodu (tzv. právnu tranzíciu). Táto podmienka je v jasnom rozpore s právom na sebaurčenie aj medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi.
V marci minulého roka prešiel vďaka podpore 87 poslancov a poslankýň do druhého čítania návrh na zmenu zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle. Návrh novely vyžadoval od ľudí, ktorí majú záujem o úradnú zmenu rodu (v zákone používaný pojem „pohlavie“), „genetický test, ktorý by preukázal, že v minulosti došlo k nesprávnemu určeniu pohlavia danej osoby“. Táto požiadavka je v rozpore so súčasnými vedeckými poznatkami aj medzinárodnými záväzkami SR. O transnegatívnom zákone sa v druhom čítaní nakoniec nehlasovalo a zákon sa tak v predošlom volebnom období nestal realitou.
Právo na súkromný a rodinný život
Ani v roku 2023 parlamentom neprešla žiadna legislatíva upravujúca zväzky párov rovnakého pohlavia. Chýbala aj legislatíva upravujúca rodičovstvo osôb rovnakého pohlavia. Štát ani v uplynulom roku nijako nezlepšil právnu ochranu detí, ktoré už dnes vyrastajú v kvír rodinách. Transrodové osoby sa aj v minulom roku pred úradnou zmenou rodu museli rozviesť so svojím partnerom, resp. partnerkou. S ohľadom na to, že SR neumožňuje uvádzať v rodnom liste dvoch rodičov rovnakého pohlavia, transrodoví rodičia po úradnej zmene rodu automaticky prichádzali aj o rodičovské práva k vlastným biologickým deťom. Parlament neprijal návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení, ktorý by aspoň čiastočne chránil niektoré práva kvír párov.
Právo na ochranu pred násilím a diskrimináciou
Ani v roku 2023 polícia neuzavrela vyšetrovanie vraždy dvoch LGBTI+ ľudí pred kvír barom Tepláreň v októbri 2022. Vláda neprijala žiadne opatrenia na ochranu LGBTI+ ľudí pred podobnými útokmi. Naopak, LGBTI+ ľudia čelili neustálym útokom zo strany štátnych úradníkov a politikov, ktorí ešte pred parlamentnými voľbami využili otázku práv LGBTI+ na hľadanie verejného nepriateľa.