TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
7 February 2024
Amnesty International dnes vyzvala indické úrady, aby okamžite zastavili rozsiahle nezákonné demolácie domov, podnikov a chrámov, ktoré vlastnia a prevádzkujú príslušníci a príslušníčky moslimskej menšiny. Organizácia 7. februára vydala dve výskumné správy, v ktorých upozorňuje na systematické ničenie majetku indických moslimov a moslimiek. Okrem zodpovednosti indickej vlády organizácia upozorňuje na to, že buldozéry alebo bagre, ktoré sa na túto nezákonnú činnosť využívajú, sú primárne zariadeniami značky JCB. Spoločnosť JCB má podľa medzinárodného práva povinnosť dbať o to, aby tretie strany jej zariadenia nezneužívali pri porušovaní ľudských práv.
Správy dokumentujú nezákonné demolácie moslimských nehnuteľností v najmenej piatich štátoch. Demolácie, ktoré sa vykonávajú vo veľkej miere beztrestne, sú súčasťou dlhodobej nenávistnej kampane proti moslimskej menšinovej komunite.
Amnesty International vyzýva indickú vládu a orgány jednotlivých indických štátov, aby okamžite zastavili de facto politiku búrania domov, ktorá predstavuje formu mimosúdneho trestania. Organizácia vyzýva zodpovedné orgány, aby zabezpečili, že nikto nepríde o domov v dôsledku núteného vysťahovania. Vláda a ďalšie štátne inštitúcie musia ponúknuť primerané odškodnenie všetkým osobám, ktoré zasiahlo doterajšie nezákonné búranie. Okrem toho musia zabezpečiť, aby osoby zodpovedné za toto porušovanie ľudských práv niesli trestnoprávnu zodpovednosť.
„Buldozérová spravodlivosť“ je krutým a otrasným porušovaním ľudských práv
„Nezákonné búranie moslimských nehnuteľností indickými orgánmi, ktoré politickí lídri a médiá prezentujú ako ‚buldozérovú spravodlivosť‘, je kruté a otrasné. Takéto vysídľovanie a vyvlastňovanie [pôdy] je nespravodlivé, nezákonné a diskriminačné. [Toto konanie] ničí celé rodiny a musí okamžite skončiť.
[Indické] úrady opakovane podkopávajú princípy právneho štátu, ničia domovy, podniky alebo chrámy. [To všetko ako súčasť] cielených nenávistných kampaní, obťažovania a násilia, pri ktorom používajú buldozéry značky JCB ako zbrane. Toto porušovanie ľudských práv sa musí urýchlene riešiť,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
Investigatívne laboratórium Amnesty International, ktoré skúma postup aktérov a dokumentuje prípady porušovania ľudských práv v krízových situáciách a Zbor digitálnej verifikácie Amnesty International, ktorý tvorí sieť dobrovoľníčok a dobrovoľníkov, ktorých vyškoľujeme na to, aby na sociálnych sieťach monitorovali, objavovali a overovali dôkazy o porušovaní ľudských práv, overili, že stroje JCB síce neboli jedinými používanými vozidlami, ale boli najrozšírenejším vybavením, ktoré úrady používali pri týchto demoláciách. Ich opakované používanie viedlo k tomu, že médiá a pravicoví politici, ktorí demolácie vítali, začal spoločnosť JCB používať prezývku „Jihadi Control Board“ (v preklade Džihádistická kontrolná rada).
Aj obchodné spoločnosti majú povinnosť chrániť ľudské práva
Amnesty International adresovala spoločnosti JCB žiadosť o vyjadrenie k vydávanej správe. Hovorca spoločnosti uviedol, že spoločnosť nemá žiadnu kontrolu ani zodpovednosť za spôsob, akým sú výrobky, ktoré si zákazníci zakúpili, používané alebo zneužívané.
Hlavné zásady OSN pre podnikanie a ľudské práva však obchodné spoločnosti zaväzujú rešpektovať ľudské práva. To sa vzťahuje aj na náležitú kontrolu s cieľom identifikovať, predchádzať a zmierňovať nepriaznivý vplyv, ktorý môže mať na ľudské práva prevádzka spoločnosti, jej výrobky alebo služby v celom obchodnom reťazci. Kontrolu je obzvlášť dôležité vykonávať v regiónoch, kde existuje zvýšené riziko porušovania ľudských práv. To sa týka aj oblastí, kde existujú dostupné dôkazy o spojení výrobkov, služieb alebo prevádzky spoločností s porušovaním ľudských práv. Sem spadajú aj indické štáty Assam, Delhi, Gujarat, Uttar Pradesh a Madhya Pradesh.
„Podľa medzinárodných štandardov sa spoločnosť JCB musí zaujímať o to, čo kupujúci tretích strán robia s jej zariadeniami. Spoločnosť JCB nesmie naďalej odvracať zrak od toho, keď sa jej stroje používajú na útoky a trestanie moslimskej komunity, kým čo ľudia pri moci šíria nenávisť proti moslimom a oslavujú používanie buldozérov spoločnosti. JCB sa nemôže naďalej vyhýbať zodpovednosti, zatiaľ čo jej stroje štáty opakovane používajú na porušovanie ľudských práv.
Spoločnosť musí verejne odsúdiť používanie jej vybavenia na porušovanie ľudských práv. To sa týka aj nezákonných demolácií moslimských nehnuteľností, ktoré sa zneužívajú na trestnanie moslimov v Indii. JCB musí využiť svoj vplyv na zmiernenie nepriaznivého vplyvu [ich vybavenia na ľudské práva] a na vytvorenie prísnych politík, ktoré budú globálne regulovať používanie zariadení spoločnosti prihliadajúc na ich vplyv na ľudské práva,“ doplnila Agnès Callamard.
Trestanie náboženských menšín strojmi JCB
V období od apríla do júna 2022 výskumný Amnesty International zistil, že úrady v piatich indických štátoch používali demolácie, aby „potrestali“ moslimské komunity, ktoré protestovali proti diskriminácii štátnou mocou. K týmto demoláciám došlo v štátoch Assam, Gujarat, Uttar Pradesh a Madhya Pradesh, v ktorých je pri moci strana Aam Aadmi (AAP), a v štáte Delhi, kde vládne strana Bhartiya Janata (BJP).
Amnesty International podrobne preskúmala 63 zo 128 zdokumentovaných demolácií. Výskumný tím viedol rozhovory s viac ako 100 preživšími, právnymi expertmi, novinárkami a komunitnými lídrami. V najmenej 33 prípadoch došlo k opakovanému použitiu zariadení značky JCB. Vyšetrovane potvrdilo, že najmenej 617 ľudí vrátane mužov, žien, detí a starších osôb prišlo o strechu nad hlavou alebo o živobytie. Tieto osoby čelili nútenému vysťahovaniu, zastrašovaniu a nezákonnému násiliu zo strany polície. Toto konanie predstavuje svojvoľný kolektívny trest a porušenie práva na nediskrimináciu, primerané bývanie a spravodlivý súdny proces.
Úrady absolútne zlyhali pri dodržiavaní zákonných postupov a procesov
„(Buldozérmi) zaútočili priamo na náš dom. Nič nám neoznámili. Nič,“ uviedla 56-ročná vdova Hasina Bi. Hasina Bi sa nachádzala vo svojom dome v meste Khargone v štáte Madhya Pradesh, keď sa ho v apríli 2022 mestské orgány rozhodli zbúrať.
Miestna legislatíva aj medzinárodné právo v oblasti ľudských práv pri takýchto operáciách nariaďuje dodržiavať isté postupy a procesy. Amnesty International zistila, že úrady vo všetkých piatich štátoch pri demoláciách tieto postupy nedoržali. Demolácie boli pritom často vykonávané pod zámienkou nápravy nelegálnej výstavby a zásahov do súkromia. Štátne orgány vykonali demolácie a vysťahovania bez predchádzajúcej konzultácie s obyvateľstvom či vlatníkmi nehnuteľností. Dotknuté osoby nedostali adekvátne informácie ani možnosť alternatívneho presídlenia. K ničeniu budov niekedy dochádzalo v noci, pričom obyvatelia a obyvateľky mali minimum alebo žiadny čas opustiť svoje domovy a obchody, zachrániť svoj majetok, odvolať sa proti príkazu na demoláciu alebo uplatniť právne prostriedky nápravy.
Takéto demolácie predstavujú nútené vysťahovania. India tak porušila svoj záväzok dodržiavať Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv aj Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR).
Keď sme sa spýtali, v čom sme pochybili, môjho manžela začali biť obuškami
„Keď sme sa pýtali, v čom sme pochybili, môjho manžela začali biť obuškami. Kričala som, že môj zdravotne znevýhodnený syn je vo vnútri, ale oni neprestali… Mohla som prísť o oboch,“ uviedla šesťdesiatročná žena, ktorá prišla o dom v meste Sendhwe v štáte Madhya Pradesh.
Amnesty International zdokumentovala najmenej 39 prípadov, keď sa polícia pri vykonávaní demolácií uchýlila k nezákonnému násiliu alebo obetiam bránila, aby si vyzdvihli osobné veci. Najmenej 14 obyvateľov uviedlo, že ich polícia zbila za to, že predložili svoje úradné dokumenty a pýtali sa, prečo im búrajú domy. Polícia obyvateľom a obyvateľkám nadávala, vykopávala dvere a ľudí vyťahovala z domov na ulicu. Následne ich bila obuškami. Mužov aj ženy spútali a držali v policajných vozidlách.
Použitie sily zo strany polície nebolo nevyhnutné ani primerané. Toto nezákonné použitie sily predstavuje porušenie ľudských práv. Okrem práva na ochranu pred krutým a ponižujúcim zaobchádzaním čelilo obyvateľstvo zdemolovaných domov porušeniu práva na primerané bývanie, ako aj ich práv na telesnú integritu a práva na prístup k účinným prostriedkom nápravy. Tieto práva sú zakotvené v indickej ústave aj v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv.
Diskriminácia a spoluvina politikov a médií
„Ak sa (hovorí o) spravodlivosti, malo by sa postupovať rovnako, či už majetok patrí hinduistovi alebo moslimovi,“ uviedol Zahíd Alí Sajíd, ktorý prišiel o stanový domček v meste Khargon v štáte Madhya Pradesh.
Amnesty International zistila, že úrady vybrali na demoláciu lokality s vysokou koncentráciou moslimskej populácie. Štát sa selektívne zameral aj na nehnuteľnosti vo vlastníctve moslimov naprieč krajinou. Nehnuteľnosti vo vlastníctve hinduistov v blízkosti moslimami vlastnených nehnuteľností, najmä v štátoch Gujarat a Madhya Pradesh, zostali nedotknuté.
Demolácie často iniciovali osoby na najvyšších úrovniach vlády. Mnohí štátni úradníci priamo alebo nepriamo vyzývali na použitie buldozérov proti moslimskej populácii. Nezákonné demolácie sa agresívne dlhé roky používajú ako forma mimosúdneho trestu počas mnohých rokov. Yogi Adityanath, líder štátu Uttar Pradesh, si pre početné demolácie v štáte vyslúžil v médiách prezývku „Bulldozer Baba“ (dedo buldozér).
Indické médiá tiež v minulosti označovali demolácie za „buldozérovú spravodlivosť“. Nezákonné ničenie domov a podnikov, ktorými štát trestal moslimskú populáciu, označovali ako „(dobrý) vzor správy vecí verejných“. Nezohľadňovali pri tom, či sa demolácie vykonávali v súlade so zákonom alebo či predstavovali nezákonnú diskrimináciu moslimskej komunity.
„V roku, keď India smeruje k voľbám, je pokračujúca nenávistná kampaň proti menšinám, najmä moslimskej, a beztrestnosť osôb zodpovedných za demoláciu ich domov a nehnuteľností neprijateľná. Amnesty International vyzýva indické orgány, aby okamžite zabezpečili ochranu práv moslimskej menšiny a najviac marginalizovaných skupín populácie tak pred voľbami, ak počas nich a po nich,“ doplnila Agnès Callamard.