Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v januári nariadil Izraelu podniknúť „okamžité a účinné opatrenia“ na ochranu palestínskej populácie v pásme Gazy pred rizikom genocídy. Tieto opatrenia zahŕňajú zabezpečenie dostatku humanitárnej pomoci a umožnenie poskytovania základných služieb. Podľa Amnesty International štátne orgány Izraela mesiac od vydania nariadení ICJ nepodnikli ani minimálne kroky, aby tieto nariadenia dodržali.
Poskytnutie pomoci bolo jedným zo šiestich predbežných opatrení, ktoré nariadil ICJ. Izrael mal súdu poskytnúť správu o napĺňaní týchto opatrení po mesiaci od ich prijatia, teda 26. februára. Počas tohto obdobia Izrael naďalej nerešpektoval svoju povinnosť zabezpečiť napĺňanie základných potrieb palestínskeho obyvateľstva v pásme Gazy, ktorá mu vyplýva zo štatútu okupačnej mocnosti.
Izraelské orgány nezabezpečili, aby malo obyvateľstvo pásma Gazy prístup k dostatku životne dôležitého tovaru a služieb. Populácii oblasti pritom v dôsledku nepretržitého izraelského bombardovania a sprísnenia 16 rokov trvajúcej nezákonnej blokády hrozí genocída a hladomor. Izraelské orgány zároveň nezrušili obmedzenia na dovoz životne dôležitého tovaru a materiálnej pomoci, neotvorili ďalšie prístupové body a hraničné priechody určené na presun humanitárnej pomoci ani nezaviedli účinný systém ochrany humanitárnych pracovníkov a pracovníčok pred útokmi.
Izrael vystavuje viac ako dva milióny Palestínčanov a Palestínčaniek v Gaze riziku nenapraviteľnej ujmy v dôsledku nedostatku humanitárnej pomoci
„Izrael nielenže spôsobil jednu z najhorších humanitárnych kríz na svete, ale zároveň prejavil bezcitnú ľahostajnosť voči osudu obyvateľstva pásma Gazy tým, že vytvára podmienky, v ktorých podľa Medzinárodného súdneho dvora čelí bezprostrednému riziku genocídy. Izraelské orgány opakovane nepodnikli ani minimálne kroky, ktoré sú jednoznačne v ich moci a o ktoré zúfalo žiadajú humanitárni pracovníci a pracovníčky, aby zmiernili utrpenie palestínskych civilistov a civilistiek v pásme Gazy.
Izrael ako okupačná mocnosť má podľa medzinárodného práva jasnú povinnosť zabezpečiť napĺňanie základných potrieb obyvateľstva pásma Gazy. Okrem toho, že pri plnení tejto povinnosti žalostne zlyhal, Izrael zároveň blokuje vstup dostatočnej humanitárnej pomoci do pásma Gazy a jej distribúciu v rámci pásma. To platí najmä o severných oblastiach, kam izraelské zložky neumožňujú humanitárnym agentúram prakticky žiadny prístup. Toto konanie je jasným prejavom pohŕdania rozhodnutím Medzinárodného súdneho dvora a hrubým porušením povinnosti Izraela zabrániť genocíde.
Rozsah a závažnosť humanitárnej katastrofy spôsobenej neustálym bombardovaním, ničením a obliehaním zo strany Izraela vystavuje viac ako dva milióny Palestínčanov a Palestínčaniek v pásme Gazy riziku nenapraviteľnej ujmy,“ uviedla regionálna riaditeľka Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku Heba Morayef.
Dodávky tovaru a humanitárnej pomoci do Gazy klesli na pätinu pôvodného (a chronicky nedostatočného) objemu
Dodávky materiálu a tovaru, ktoré sa do pásma Gazy dostali za posledných 16 rokov a pred rozhodnutím ICJ, boli kvapkou v mori v porovnaní s potrebami populácie oblasti. V priebehu troch týždňov po vydaní rozhodnutia ICJ sa však počet nákladných vozidiel vstupujúcich do pásma Gazy znížil približne o tretinu. Ich počet klesol z priemerných 146 vozidiel denne na priemerných 105 vozidiel denne. Pred 7. októbrom vstupovalo do pásma Gazy priemerne 500 nákladných vozidiel denne. Tieto vozidlá privážali humanitárnu pomoc a tovar vrátane potravín, vody, krmiva pre zvieratá, zdravotníckeho materiálu a paliva. Ani toto množstvo však zďaleka nepokrývalo potreby miestnej populácie.
Počas troch týždňov po rozhodnutí ICJ sa do pásma Gazy dostalo menšie množstvo paliva, ktoré Izrael prísne kontroluje. Izrael povolil otvoriť iba niektoré hraničné priechody, a to na menej dní ako predtým. Izrael tým jasne dokázal, že nerešpektuje predbežné opatrenia, ktoré mu ICJ nariadil. Humanitárni pracovníci a pracovníčky hlásili viaceré problémy, ale uviedli, že izraelské orgány odmietajú podniknúť zjavné kroky potrebné na to, aby sa situácia zlepšila.
Juhoafrická republika v žalobe, ktorú podala voči Izraelu na ICJ, tvrdí, že Izrael by úmyselným odmietaním poskytovania humanitárnej pomoci Palestínčanom a Palestínčankám mohol porušovať článok II Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy, a to „úmyselným uvedením ktorejkoľvek skupiny obyvateľstva do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie“.
Teraz už chýba aj krmivo
Umelo vytvorená humanitárna katastrofa v pásme Gazy je každým dňom desivejšia. Humanitárne agentúry 19. februára oznámili, že v pásme Gazy prudko narastá miera akútnej podvýživy, ktorá ohrozuje životy detí. Na severe pásma trpí akútnou podvýživou 15,6 % detí mladších ako 2 roky, v Rafahu je to 5 % detí mladších ako 2 roky. Rýchlosť a závažnosť poklesu výživového stavu obyvateľstva v priebehu iba troch mesiacov je „globálne bezprecedentná“.
Hamza a Kawthar žijú so svojimi 4 deťmi v severnej časti pásma Gazy a čelia vážnemu nedostatku potravín a vody. Kawthar 17. februára porodila ich štvrté dieťa v Nemocnici Kamala Adwana v meste Beit Lahia, ktorá už nefunguje. Po pôrode nemala žiadne materské mlieko a má problém nakŕmiť svoje novorodeniatko. Hamza pre Amnesty International 20. februára uviedol, že jeho šesťčlenná rodina dokáže zabezpečiť sotva pol jedla denne. Po vyčerpaní zásob múky a kukurice sa uchýlili k mletiu jačmeňa a krmiva pre zvieratá, ktoré používajú na pečenie chleba. Hamza uviedol, že teraz chýba už aj krmivo.
„Po úzkostlivom hľadaní v okolí nemocnice nám jedna žena dala malé množstvo mlieka, ktorým sme dieťa kŕmili cez striekačku. Mojej tete sa dnes podarilo zohnať mlieko, neviem ako, a nepovedala, koľko ju to stálo. Nemáme ryžu ani mäso. Včera som išla na trh hľadať jedlo a vrátila som sa domov s prázdnymi rukami: žiadne mäso, žiadny cícer, nič,“ uviedla Kawthar.
Hroziaci pozemný útok na Rafah, kde v súčasnosti hľadá bezpečie viac ako 1,2 milióna civilistov a civilistiek, by humanitárnu krízu zmenil na katastrofu.
Obmedzené zásoby, ktoré sa do pásma Gazy dostávajú, prúdia cez dva priechody, ktoré sa nachádzajú na juhu pásma. Priechod Rafah sa nachádza na hranici s Egyptom a priechod Karem Abu Salem na línii oddeľujúcej pásmo Gazy od Izraela. Pozemnou vojenskou operáciou v blízkosti týchto priechodov by Izrael mohol úplne odrezať prístup nákladným vozidlám s humanitárnou pomocou do pásma Gazy a zničiť aj posledné zvyšky humanitárneho systému.
Izrael odmietol otvoriť ďalšie priechody
Amnesty International sa od polovice do konca februára rozprávala s desiatimi pracovníkmi a pracovníčkami piatich humanitárnych agentúr a organizácií. Tí opísali hrozné podmienky v pásme Gazy, ako aj pretrvávajúce prísne obmedzenia prístupu k základným potrebám. Všetci z nich uviedli, že ich schopnosť dopraviť pomoc do oblasti sa od rozhodnutia ICJ nezmenila alebo zhoršila.
Humanitárni pracovníci zdôraznili, že Izrael neprijal zjavné opatrenia potrebné na zlepšenie situácie vrátane otvorenia všetkých dostupných prístupových bodov a priechodov, ktoré by im umožnili rýchlejšie a vo väčšom rozsahu prepravovať pomoc do oblastí, kde je potrebná, ani nezabezpečil, aby sa humanitárne operácie nestali terčom vojenských útokov.
Bezpečnostná rada OSN v decembri 2023 prijala rezolúciu, v ktorej požadovala, aby strany konfliktu „umožnili a uľahčili používanie všetkých dostupných ciest do pásma Gazy a na celom jeho území vrátane hraničných priechodov“ s cieľom zabezpečiť, aby sa životne dôležitá pomoc dostala k civilistom a civilistkám „najpriamejšími cestami“. Napriek tejto právne záväznej rezolúcii Izrael odmietol otvoriť ďalšie hraničné priechody, čím by uľahčil prístup humanitárnej pomoci do oblasti.
Všade okolo mňa sú zlomení ľudia
Fathia, odborníčka na duševné zdravie, sa s Amnesty International rozprávala o problémoch, ktorým čelí v práci aj doma. Opísala ťažkosti pri snahe vysvetliť svojej 78-ročnej matke, u ktorej sa od núteného vysídlenia vyvinula určitá forma demencie, prečo nemajú dostatok potravín.
„Moji synovia nezarábajú takmer žiadne peniaze a nedokážeme zohnať ani si dovoliť ani základné potraviny. Nie je tu nič a to málo, čo je k dispozícii, je cenovo nedostupné. Moja matka to nedokáže pochopiť, myslí si, že ju zanedbávame. Dospela som do bodu, že si želám, aby moja vlastná matka radšej zomrela, než aby som ju videla trpieť presvedčením, že ju zanedbávame. Všade okolo mňa sú zlomení ľudia, ktorí nedokážu uživiť svoje deti a rodiny. A ja im nedokážem ponúknuť žiadnu užitočnú radu alebo podporu, pretože sama som zlomená,“ uviedla Fathia.
Izraelskí demonštranti, ktorí požadujú, aby vláda prestala vpúšťať humanitárnu pomoc do pásma Gazy, kým Hamas neprepustí rukojemníkov a rukojemníčky, opakovane zablokovali prístup na priechod Karem Abu Salem. Izraelské orgány priechod kvôli protestom opakovane zatvorili, niekedy aj na viacero dní. Protesty však nezbavujú izraelské orgány povinnosti prijať opatrenia potrebné na zachovanie nerušeného toku humanitárnej pomoci.
Zavreté priechody a odmietanie prístupu humanitárnym organizáciám
Iné prístupové body a priechody do pásma Gazy existujú, ale sú zavreté. Niektoré z nich Izrael uzavrel po 7. októbri, iné drží zatvorené už roky. Izrael v rámci nezákonnej blokády, ktorá sa v uplynulých mesiacoch výrazne zhoršila, prísne kontroluje, čo vstupuje do pásma Gazy a čo z nej odchádza. Rovnako prísne kontroluje aj pohyb osôb.
Situácia je obzvlášť zúfalá na severe pásma Gazy, ktoré Izrael fakticky odrezal od zvyšku oblasti. Podľa zistení Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Izrael od 1. januára do 12. februára zamietol viac ako polovicu žiadostí humanitárnych organizácií o prístup na sever pásma. Dňa 6. februára OCHA oznámila, že Izrael nevyhovel žiadnej z 22 žiadostí OSN o skoršie otvorenie kontrolných stanovíšť vrátane prístupu do oblastí severne od údolia Wadi Gaza.
Dňa 21. februára jeden z humanitárnych pracovníkov v rozhovore s Amnesty International uviedol, že „[Na sever] nemáme v podstate žiadny prístup. V novembri sme mali prímerie, počas ktorého sme na sever dostali veľa nákladných áut. Okrem toho sme však na sever nedokázali dostať žiadne nákladné autá. V roku 2024 to bolo ešte menej. Niektorí ľudia už hladujú.“
Izrael blokuje a zdržiava dodávky potrieb na záchranu životov, zatiaľ čo ľudia hladujú
Izrael naďalej prísne obmedzuje dovoz základných zásob do pásma Gazy. Všetok dovoz do pásma Gazy musia vopred schváliť izraelské orgány. Vo februári humanitárni pracovníci naďalej opisovali časté, nepredvídateľné a „svojvoľné“ zamietnutia a obmedzenia dovozu.
Izraelskí predstavitelia opakovane tvrdia, že za akékoľvek výpadky v dodávkach pomoci sú zodpovedné humanitárne organizácie. Obviňujú ich, že to ony nedokážu odbaviť a distribuovať viac pomoci alebo že nedostatok pomoci spôsobuje rabovanie v pásme Gazy. Humanitárni pracovníci však opísali mnohé spôsoby, ktorými im izraelské orgány bránia v práci. Pracovníci a pracovníčky pritom ponúkli zoznam základných krokov, ktorými by Izrael uľahčil dodávky pomoci, no Izrael ich nezabezpečil. Medzi tieto kroky patria umožnenie prísunu dostatočného množstva základných zásob a skoršie otváranie kontrolných stanovíšť, ktoré úrady opakovane odmietajú, ako aj dodržiavanie základných bezpečnostných záruk pre konvoje s humanitárnou pomocou, humanitárnych pracovníkov, pracovníčky a kancelárie agentúr, ktoré sa naopak opakovane stávajú terčom útokov izraelskej armády.
Okrem tovaru a materiálnej pomoci ľudia v pásme Gazy zúfalo potrebujú palivo, ktoré by umožnilo prevádzku čističiek vody, spracúvanie potravín a prevádzkovanie lekárskych prístrojov vrátane inkubátorov. Izrael 11. októbra prerušil dodávky elektriny do pásma, v dôsledku toho čelí populácia pásma Gazy výpadku elektrickej energie. Izraelské orgány tiež úplne zablokovali dovoz paliva od začiatku októbra až do 18. novembra 2023. Hoci v súčasnosti umožňujú prísun určitého množstva paliva do pásma Gazy, jeho množstvo je stále zjavne nedostatočné. Na konci februára izraelské orgány tiež naďalej pravidelne odmietali humanitárne žiadosti o dovoz iných zdrojov energie vrátane solárnych panelov, generátorov a batérií.
Žiadna ľudská bytosť by nemala trpieť v takých neľudských podmienkach
„Žiadne ľudské bytosti by nemali byť nútené trpieť v neľudských podmienkach, akým čelí obyvateľstvo pásma Gazy. Namiesto zrušenia brutálnej blokády izraelské orgány plánujú vystupňovať svoje útoky smrtiacou [pozemnou] vojenskou operáciou v Rafahu. Tá bude mať strašné následky pre civilistov a civilistky. Hrozí, že operácia odreže ľudí v pásme Gazy od jedinej záchrannej línie pomoci. Iba okamžité a trvalé prímerie môže zachrániť životy a zabezpečiť zavedenie predbežných opatrení, ktoré nariadil ICJ, a to vrátane dodávok životne dôležitej pomoci.
Namiesto toho USA už po tretíkrát vetovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by žiadala okamžité prímerie. Tým vlastne dali zelenú Izraelu na to, aby pokračoval v zabíjaní Palestínčanov a Palestínčaniek a spôsobovaní masového utrpenia. Ľudia v pásme Gazy zomierajú v dôsledku bombardovania, nedostatku potravín a vody, šírenia chorôb a nedostatku zdravotnej starostlivosti. Krajiny, ktoré majú vplyv na izraelskú vládu, vrátane USA, Spojeného kráľovstva, Nemecka a ďalších spojencov, sa nesmú prizerať, ako palestínski civilisti a civilistky umierajú, aj keď sa ich smrti dalo predísť. Vo svetle humanitárnej katastrofy v pásme Gazy je podporovanie Izraela zo strany týchto štátov – popri tom, ako ten ignoruje rozhodnutia ICJ – neospravedlniteľná. Poskytovanie podpory Izraelu by mohlo predstavovať porušenie ich povinnosti zabrániť genocíde,“ uviedla Heba Morayef.
Štáty medzinárodného spoločenstva majú povinnosť zabrániť genocíde
Amnesty International tiež vyzýva štáty medzinárodného spoločenstva, aby zabezpečili adekvátne financovanie Úradu OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA). Úrad potrebuje financie, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti po tom, ako viaceré štáty pozastavili jeho financovanie na základe obvinení voči niekoľkým pracovníkom úradu, že sa údajne zúčastnili na útokoch Hamasu zo 7. októbra. UNRWA dlhodobo slúži ako jediná záchranná sieť pre palestínskych utečencov a utečenky v pásme Gazy a iných oblastiach na Blízkom východe. Úrad poskytuje nenahraditeľnú humanitárnu pomoc, prístrešie a vzdelanie miliónom ľudí.
Všetky štáty musia dodržiavať svoju povinnosť zabrániť genocíde tým, že podniknú naliehavé kroky, aby zabezpečili, že Izrael bude dodržiavať predbežné opatrenia ICJ. To môžu dosiahnuť aj tým, že budú naliehať na Izrael, aby urýchlene umožnil prístup humanitárnej pomoci do pásma Gazy a raz a navždy ukončil svoju brutálnu blokádu. Všetky štáty musia tiež okamžite ukončiť dodávky zbraní do Izraela v súlade s nedávnou žiadosťou 24 expertov a expertiek OSN.
Kontext situácie
Dnešná humanitárna katastrofa v okupovanom pásme Gazy je dôsledkom izraelskej blokády, ktorá trvá už 16 rokov, jej ďalšieho zintenzívňovania a opakovaných ničivých vojenských operácií. Od roku 2007 Izrael udržiava kontrolu nad vzdušným priestorom pásma Gazy, pozemnými hranicami a teritoriálnymi vodami. Okrem toho prísne obmedzuje pohyb tovaru a osôb do pásma a z neho, čím spôsobil humanitárnu katastrofu. Izrael núti obyvateľstvo pásma Gazy žiť v čoraz zúfalejších podmienkach. Od októbra 2023 sa podmienky v pásme Gazy zhoršujú takou rýchlosťou a tak závažne, že celé obyvateľstvo dnes ohrozuje umelo vyvolaný hladomor.
Izraelská blokáda je formou kolektívneho trestu a predstavuje vojnový zločin. Blokáda je jedným z kľúčových nástrojov, ktorými Izrael udržiava svoj režim apartheidu proti Palestínčanom a Palestínčankám. Apartheid predstavuje zločin proti ľudskosti.
Hamas a ďalšie ozbrojené skupiny 7. októbra 2023 vypálili rakety na Izrael, pričom nerozlišovali medzi vojenským a civilnými cieľmi. Okrem toho vyslali do južného Izraela bojovníkov a spáchali vojnové zločiny. Podľa izraelských úradov skupiny zabili najmenej 1 139 ľudí a viac ako 200 ľudí, väčšinou civilistov a civilistiek vrátane 33 detí, uniesli ako rukojemníkov. K 1. decembru Hamas a ďalšie ozbrojené skupiny prepustili z Gazy 113 rukojemníkov a rukojemníčok.