Komentár riaditeľa Amnesty Slovensko, Rada Slobodu
Aj keď 10. december a teda Medzinárodný deň ľudských práv je za nami, dôležitú úlohu Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN práve 10. decembra 1948, si pripomíname denne.
V roku 2023 si pripomíname 75. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej Deklarácia). Deklarácia sa zrodila z popola nasiaknutého krvou druhej svetovej vojny, keď v živej pamäti ešte boli obrazy smrti a skazy, ktorou si ľudstvo prešlo. Deklarácia bola prísľubom spravodlivosti a uznaním univerzálnych, rovných a neodňateľných práv pre všetkých!
Niektorí spochybňujú legitimitu Deklarácie. Napokon, vypracovala ju menšina štátov v čase, keď mnohí obyvatelia a obyvateľky sveta žili pod útlakom kolonializmu. Tento nedostatok nemôžeme ignorovať, podobne ako si nemôžeme zakrývať oči pred tým, že moderný systém ľudských práv je západným liberálnym projektom, ktorý preferuje občianske a politické práva pred hospodárskymi, sociálnymi a kultúrnymi právami. Tu sa však príbeh ľudských práv a Deklarácie zďaleka nekončí. Hoci bola Deklarácia spočiatku nepochybne projektom „víťazov“, jej prípravu a samotný návrh textu nemohli kontrolovať len mocné a veľké štáty. Menšie štáty nezostali ticho a presadili, že záverečný text Deklarácie obsahoval prísľub ľudských práv pre všetkých „bez rozdielu“. Egyptská delegácia potvrdila „univerzálnosť“ ľudských práv a ich platnosť pre osoby podliehajúce koloniálnej nadvláde alebo okupácii. Delegátky z Indie, Brazílie a Dominikánskej republiky sa zaslúžili o potvrdenie rovnakých práv pre mužov a ženy.
Keď sa Deklarácia začala uplatňovať, začala žiť vlastným burcujúcim životom, podnietila antikoloniálne iniciatívy na celom svete a inšpirovala regionálne dokumenty o ľudských právach v Európe, Amerike a Afrike.
Moc ideálov Deklarácie uvoľnila silu, ktorá bola ďaleko za hranicami kontroly tých štátov, ktoré sa podieľali na jej vypracovaní. Stalo sa to preto, lebo jej korene siahali oveľa hlbšie a širšie ako do Paríža, kde ju v roku 1948 prijalo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov. Od Mezopotánie po staroveký Egypt, od Perzskej po Maurskú ríšu, vo všetkých náboženských tradíciách, v písaných textoch alebo ústnych tradíciách, v starovekých, predmoderných a moderných obdobiach – dejiny ľudstva sú plné príkladov ľudského konania a spolupráce s cieľom obmedziť používanie politickej (a inej) moci a s cieľom obhájiť svoje práva.
Pozrime sa na históriu Deklarácie poriadne. Nie tak, že ju budeme „bieliť“ alebo ignorovať dravé dvojaké štandardy jej uplatňovania, ale inak. Vzdajme hold tým, ktorí využili jej mimoriadne burcujúcu silu počas bojov za oslobodenie a rovnosť na celom svete; tým, ktorí zabezpečili, aby sa Deklarácia stala autentickou v ich boji proti kolonializmu a za nezávislosť; proti bigotnosti a za rovnosť; proti patriarchátu a za rodovú, rasovú a intersekcionálnu spravodlivosť; za dôstojnejší svet pre „všetkých členov a členky ľudskej rodiny“.
To je to, čo nám Deklarácia ponúka: odvahu a inšpiráciu. Je živým dôkazom toho, že globálna vízia ľudských práv je možná, uskutočniteľná a realizovateľná.
Preto by sme mali oslavovať Deklaráciu; preto nekapitulujeme pred kritikou ľudských práv; nie kvôli tým, ktorí ju zapísali do dejín, ale kvôli všetkým tým ľuďom, ktorí vďaka nej zasiahli do chodu dejín.
Pri príležitosti 75. výročia, keď sa svet borí s rekordnou mierou konfliktov, sociálno-politickou polarizáciou, rastúcou nerovnosťou a existenčnou hrozbou klimatickej krízy, odvážme sa nanovo si predstaviť, že by sme mali vytvoriť Deklaráciu pre rok 2048 – Deklaráciu pre ďalšie storočie ľudských práv – Deklaráciu vypracovanú mnohými, nielen privilegovanými ľuďmi.
Sme pripravení byť generáciou 2048? Nástupcami a nástupkyňami tých, ktorí a ktoré z popola vojnou zničeného sveta zmenili dejiny prostredníctvom burcujúcej sily Deklarácie? Alebo budeme namiesto toho generáciou, ktorá zatvárala oči pred útlakom iných, aby si udržala vlastnú moc a vplyv?
Odkaz Deklarácie je jasný. Vyzýva nás, aby sme prešli do ofenzívy. Žiada, aby sme sa postavili na odpor proti globalizovaným, nadnárodným a lokálnym útokom na ľudské práva. Zároveň nám však hovorí, že to nebude stačiť. Žiada od nás aj to, aby sme narúšali systémy, ktoré reprodukujú historické privilégiá a nespravodlivosti, porušujú ľudské práva a umlčiavajú ich obrankyne a obrancov. Odkaz je jasný – našou úlohou je transformovať svet, v ktorom žijeme. Musíme si ho opäť predstaviť, vylepšiť a túto transformáciu odhodlane viesť. Čaká nás veľa práce.
P.S.: Potrebujeme vašu podporu
V roku 2024 chceme pokračovať vo vzdelávaní o súhlase, ktoré šíri povedomie o prevencii sexualizovaného násilia a podpore a pomoci pre preživšie a preživších primárne na stredných školách. Tento rok sa vzdelávania zúčastnilo 200 mladých ľudí a odozva bola fantastická. Je však zarážajúce, že v mnohých prípadoch sme počúvali o tom, ako sú aktivity Amnesty International vôbec prvé svojho druhu, ktoré mladí ľudia zažili. To je mimoriadne alarmujúce. Prevencia sexualizovaného násilia by mala byť dostupná všetkým mladým ľudom!
