V pondelok 9. októbra približne o 23.30 hod. podnikla mjanmarská armáda letecký útok, ktorý zasiahol tábor pre vnútorne vysídlených ľudí. Tábor v Mung Lai Hkyet sa nachádza v blízkosti mesta Laiza v štáte Kayin, neďaleko mjanmarskej hranice s Čínou. Pri útoku zahynulo najmenej 28 civilistov a civilistiek, z toho najmenej 12 detí. Ďalších 57 ľudí utrpelo zranenia.
Podľa Amnesty International môže ísť o vojnový zločin. Organizácia preto opäť vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby uvalila na Mjanmarsko komplexné zbrojné embargo. Amnesty zároveň žiada, aby BR OSN postúpila situáciu v Mjanmarsku Medzinárodnému trestnému súdu s cieľom vyvodiť zodpovednosť za zločiny podľa medzinárodného práva.
Blízkosť sídla ozbrojenej skupiny neospravedlňuje útok na civilný cieľ
Svedkovia pre Amnesty International uviedli, že v blízkosti tábora vybuchla veľká bomba. Po nej nasledovala vytrvalá paľba z mínometu mjanmarskej armády, ktorá sa nachádzala v blízkosti objektu.
V tábore v Mung Lai Hkyet žije približne 150 vysídlených rodín. Tábor sa nachádza v blízkosti ďalších civilných domov v dedine Mung Lai Hkyet. Tábor je vzdialený približne tri kilometre od centra mesta Laiza, kde sídli Organizácia nezávislosti Kačinského polostrova/armáda (KIO/A). KIO/A je etnická ozbrojená skupina, ktorá už desaťročia bojuje proti mjanmarskej armáde.
Podľa riaditeľa programu Amnesty International na výskum a dokumentovanie postupu aktérov v krízových situáciách je tento vražedný útok mjanmarskej armády ďalším dôkazom, že armádu vôbec nezaujímajú životy civilnej populácie.
„Letecký útok na tábor pre vnútorne vysídlených ľudí v Mung Lai Hkyet je najnovším z dlhého zoznamu útokov, pri ktorých mjanmarská armáda nerozlišuje medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Mjanmarská armáda spáchala od prevratu v roku 2021 mnoho útokov, ktoré sa dajú považovať za vojnové zločiny.
Svet sa musí prebudiť a uvedomiť si hrôzu, ktorá sa v Mjanmarsku odohráva dennodenne. Bezpečnostná rada OSN by mala voči Mjanmarsku zaviesť dlho odkladané zbrojné embargo. To by malo obsahovať embargo na dodávky leteckého paliva, keďže mjanmarská armáda opakovane používa svoj arzenál voči civilnej populácii.“
Mohutný výbuch zrovnal so zemou desiatky civilných objektov
Odborník Amnesty International na zbrane analyzoval fotografie a videozáznamy následkov útoku. Tie svedčia o jedinom mohutnom výbuchu, ktorý zrovnal so zemou desiatky okolitých budov vrátane kostola, materskej školy a mnohých domov a vyvolal početné požiare.
Tlaková vlna po výbuchu spôsobila ľuďom vážne zranenia vrátane smrteľných poranení hlavy, tržných rán, ktoré obnažili vnútorné orgány či amputácie a rozdrvenie končatín. Veľkosť krátera a pozorované škody zodpovedajú najväčším bombám zhadzovaným zo vzduchu, ktoré má mjanmarská armáda vo svojom inventári. Podľa zistení Amnesty International mjanmarská armáda takmer určite použila neriadenú bombu, ktorá je pre svoju nepresnosť nevhodná na použitie v blízkosti civilných objektov.
Mjanmarská armáda zodpovednosť za útok odmieta
Mjanmarská armáda zodpovednosť za útok v Mung Lai Hkyet odmietla. Podľa jej predstaviteľov došlo k výbuchu na mieste, kde KIO/A skladovala dusičnan amónny. Toto vysvetlenie je v rozpore s konzistentnými výpoveďami svedkov, ktorí uviedli, že výbuch bol len začiatkom koordinovaného útoku. Okrem toho bomba dopadla na veľké otvorené pole s pravidelnou premávkou. Toto miesto je nepravdepodobným miestom na skladovanie dusičnanu amónneho.
Na základe získaných dôkazov považuje Amnesty International za najpravdepodobnejší scenár útok jednou neriadenou bombou. Mjanmarská armáda v minulosti spáchala mnoho útokov, pri ktorých nerozlišovala medzi civilnými a vojenskými cieľmi vrátane útokov na tábory pre vnútorne vysídlené osoby. Medzinárodné humanitárne právo tento druh útokov zakazuje a ak pri ňom zahynú alebo utrpia zranenia civilisti, tento útok možno považovať za vojnový zločin.
V tú noc som si myslela, že zomriem
Amnesty International viedla rozhovory s tromi svedkami a svedkyňami útoku a udalostí, ktoré nasledovali bezprostredne po ňom.
Žena, ktorej rodina výbuch prežila, Amnesty International povedala, že si šla ľahnúť okolo 22.30 hod. „Počúvala som správy o konflikte medzi Izraelom a Hamasom, keď približne o 23.30 hod. spadla obrovská bomba.
Bola som v izbe so svojou neterou, moja sestra bola v druhej izbe s ďalšími ľuďmi. Zobudila som sa na mohutný výbuch. Ešte ležiac v posteli som zavolala členov svojej rodiny… Povedala som im, že ‚tu už nemôžeme zostať. Musíme odísť.‘
Keďže sme vnútorne vysídlené osoby, žijeme na cudzej pôde… Nemali sme miesto, kde by sme si mohli vykopať úkryt. Museli sme sa ukryť v betónovom odtoku na okraji cesty. Sedeli sme tam a kričali o pomoc… V tú noc som si myslela, že zomriem.“
Žena a jej deväťčlenná rodina sa skrývala v odtoku, kým mínometná paľba nezasiahla miesto v ich blízkosti. Následne ušli do neďalekého úkrytu.
Osoba, ktorá sa zdržiavala neďaleko a na miesto prišla približne dve hodiny po výbuchu bomby, Amnesty International povedala: „neviem, ako zhodili alebo odpálili prvú bombu, ale viem, že následná paľba prišla z miesta, kde sa nachádzajú [mjanmarské] vojenské stanovištia.
Videl som 28 tiel… Takmer všetci [ľudia] zahynuli v dôsledku výbuchu bomby. Hlavy niektorých boli zohavené na nepoznanie. Medzi obeťami bola aj matka a dve jej deti. Nemohol som to uniesť, keď som videl, ako zomreli deti a bábätká. Nedokázal som ovládnuť slzy.“
Kontext situácie
Od štátneho prevratu, ku ktorému došlo 1. februára 2021, mjanmarská armáda čoraz častejšie útočí na civilné ciele, a to hlavne letecky.
KIO/A je jednou z mnohých etnických ozbrojených skupín v pohraničných oblastiach Mjanmarska. Mjanmarská armáda a KIO/A už desaťročia bojujú v lokálnom ozbrojenom konflikte. Boje medzi týmito dvoma silami po prevrate intenzívne pokračujú. KIO/A je zároveň aktívna v širšom celonárodnom hnutí, ktoré bojuje proti vláde armády.
Amnesty International vydala 1. júna 2022 výskumnú správu s názvom „Náboje pršali z oblohy: Vojnové zločiny a vysídľovanie vo východnom Mjanmarsku“, v ktorej dokumentuje rozsiahle pozemné aj letecké útoky mjanmarskej armády vrátane svojvoľného zadržiavania, mučenia, mimosúdnych popráv a systematického plienenia a vypaľovania dedín. Podľa organizácie ide o systematické kolektívne trestanie celých etnických skupín obyvateľstva za konanie ozbrojených skupín, ktoré už desaťročia bojujú za väčšie uznanie práv a autonómiu.
Výskum z novembra 2022, ktorý Amnesty International uskutočnila v spolupráci s organizáciou Justice For Myanmar a s podporou Burma Campaign UK a ďalších organizácií občianskej spoločnosti, odhalil spojitosť medzi súkromnými spoločnosťami dodávajúcimi letecké palivo a vojnovými zločinmi mjanmarskej armády, obzvlášť od začiatku vojenského prevratu vo februári 2021. Výskumná správa čerpá zo širokého spektra zdrojov vrátane uniknutých dokumentov spoločnosti Puma Energy, oficiálnych firemných dokumentov, údajov o sledovaní plavidiel, satelitných snímok, verejných záznamov a rozhovorov s vojakmi, ktorí dezertovali z mjanmarského letectva, a zdrojmi blízkymi spoločnosti Puma Energy.