V Amnesty International Slovensko vychádzame z presvedčenia a názoru odbornej verejnosti, že súhlas je deliacou líniou medzi sexuálnou interakciou a znásilnením. Systémové zmeny, ktoré posilnia ochranu preživších sexuálneho násilia a znásilnenia na Slovensku, sú preto nevyhnutnosťou.
Sexuálne násilie a znásilnenie je nebezpečne rozšírené
Sexuálne násilie je šokujúco rozšírené a priamo zasahuje milióny ľudí v Európskej únii, predovšetkým ženy a dievčatá. V EÚ žije minimálne 9 miliónov žien a dievčat, ktoré zažili znásilnenie alebo inú formu sexuálneho násilia.
Podľa údajov z Eurobarometra z roku 2016 si takmer polovica ľudí na Slovensku myslí, že sex bez súhlasu je za istých okolností ospravedlniteľný, pričom u 55 % opýtaných prevláda presvedčenie, že páchateľmi znásilnenia sú najčastejšie cudzí ľudia, ktorí znásilnené ženy pred útokom nepoznali.
Agentúra Európskej únie pre ľudské práva realizovala v roku 2012 prieskum rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách, na výskumnej vzorke 42 000 respondentiek v rámci Európskej únie. V Slovenskej republike malo od svojich 15 rokov skúsenosť so sexuálnym násilím až 10 % opýtaných žien. Za 12-mesačné obdobie pred zapojením sa do prieskumu mali skúsenosť so sexuálnym násilím 3 % respondentiek, pričom priemer EÚ bol 2 %.
Podľa výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2017 zažilo sexuálne násilie v priebehu svojho života 4,9 % respondentiek, čo predstavuje približne 100 000 žien na Slovensku. Výsledky prieskumu tiež poukazujú na pretrvávajúcu stigmatizáciu preživších sexuálneho násilia, o čom svedčia zdôvodnenia, pre ktoré sa ženy neobrátili na políciu. Z výskumu vyplýva, že veľká väčšina žien (88 %) páchateľa poznala. Najčastejšie išlo o bývalých alebo súčasných partnerov žien (38 %) alebo známych žien (28 %). V 10 % boli páchateľmi príbuzní. Páchatelia z pracoviska ženy (nadriadení, kolegovia) boli zastúpení v rovnakom pomere ako neznámi páchatelia (12 %).
Sexuálne násilie je na Slovensku nebezpečne rozšíreným spoločenským fenoménom a priamo zasahuje a narúša desaťtisíce životov, predovšetkým žien a dievčat. Zákonná definícia znásilnenia, ktorá kladie dôraz na prítomnosť fyzického násilia útočníka a odpor obete namiesto toho, aby sa zameriavala na slobodne vyjadrený súhlas so sexuálnymi aktivitami, negatívne vplýva na všeobecne nízku mieru nahlasovania trestných činov a zároveň udržiava nízke spoločenské povedomie o výskyte a okolnostiach sexuálneho násilia. Momentálne platná legislatíva tak nezabezpečuje ľuďom na území SR ochranu pred znásilnením a sexuálnym násilím vo všetkých podobách.
Zmena zákonnej definície znásilnenia je kľúčová
Čo na to slovenská legislatíva? Podľa zákona 300/2005 Z. z. – Trestný zákon § 199 ods. 1 sa v slovenskom právnom poriadku znásilnenie definuje takto: „Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.“
Táto právna definícia nespomína súhlas, vôľu, spôsobilosť udeliť súhlas, ani psychologický nátlak. Znásilnenie však nedefinuje prítomnosť násilia alebo vyhrážok, ale absencia dobrovoľnosti. (Definícia taktiež prehliada skutočnosť, že trestný čin znásilnenia nezažívajú len ženy.)
Z výsledkov reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre Amnesty International Slovensko v júni 2022 uskutočnila agentúra Focus, vyplýva, že 89 % opýtaných si myslí, že sex bez súhlasu je znásilnením, pričom toto presvedčenie prevláda aj u ľudí, ktorí sa identifikujú ako konzervatívni. Podobné výsledky dosiahol aj náš reprezentatívny výskum z roku 2021. K reprezentatívnemu prieskumu sa vyjadrila aj slovenská odborná verejnosť.
Slovensko však stále patrí ku krajinám, ktoré sa v trestnoprávnej definícii zameriavajú na prítomnosť násilia či hrozby násilia. Sme presvedčenx, že pozornosť by sa mala presunúť na prítomnosť alebo neprítomnosť súhlasu. Práve súhlas zaručuje právo na osobnú autonómiu a telesnú integritu.
Redefiníciu znásilnenia v Trestnom zákone považujeme za zásadnú a nevyhnutnú zmenu. Súhlas považujeme za deliacu líniu medzi sexuálnou interakciou a znásilnením. Podobne uvažujú už v niekoľkých európskych krajinách. Z analýzy Amnesty International „Zákony o znásilnení v Európe“ vyplýva, že Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Island, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Veľká Británia definujú znásilnenie ako sex bez súhlasu. Znásilnenie je hrubým porušením ľudských práv znásilneného človeka – napriek tomu Slovensko patrí k tým krajinám v Európe, ktoré neuznávajú v trestnoprávnej definícii, že sex bez súhlasu je znásilnenie.
Súčasná definícia znásilnenia platná na Slovensku sa zameriava na prítomnosť násilia a prejaveného odporu, pričom nezohľadňuje absenciu slobodného súhlasu (po posúdení v kontexte okolností), ako sa vyžaduje v medzinárodných právnych normách. Medzinárodné ľudskoprávne normy nedefinujú sexuálne násilie na základe použitia alebo hrozby fyzického násilia, ale vychádzajú z narušenia telesnej autonómie človeka.
V roku 2003 Európsky súd pre ľudské práva vo veci M. C. proti Bulharsku rozhodol, že výlučným posudzovaním dôkazov o prítomnosti fyzického odporu pri sexuálnych trestných činoch Bulharsko porušilo svoje pozitívne záväzky podľa článkov 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Ako už bolo povedané, sexuálne násilie je na Slovensku nebezpečne rozšíreným spoločenským fenoménom a priamo zasahuje a narúša desaťtisíce životov, predovšetkým žien a dievčat. Podľa výskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2017 zažilo sexuálne násilie v priebehu svojho života 4,9 % respondentiek, čo v celoslovenskom meradle predstavuje približne 100 000 žien. Výsledky prieskumu tiež poukazujú na pretrvávajúcu stigmatizáciu preživších sexuálneho násilia, o čom svedčia zdôvodnenia, pre ktoré sa ženy neobrátili na políciu.
Zmeniť zákon je nevyhnutný prvý krok, ktorý nastaví v spoločnosti jasné hranice medzi sexuálnymi aktivitami a znásilnením a poskytne polícii, prokuratúre i súdom silný nástroj, ktorý pomôže spravodlivo vyšetrovať, posudzovať, stíhať a nakoniec trestať trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia.
Čo si však bude vyžadovať veľa úsilia i trpezlivosti, je kultivácia a vzdelávanie spoločnosti k súhlasu a rešpektovaniu osobnej autonómie a telesnej integrity každého človeka. Sexuálne násilie je súčasť rodovo podmieneného násilia, a preto ho sprevádza množstvo škodlivých mýtov a rodových stereotypov. Ženy a dievčatá čelia stigmatizácii a mnohé sa s tým, čo zažili, nikdy nikomu nezdôveria. Sme presvedčenx, že práve zmena zákona môže dopomôcť odstraňovať stigmu v spoločnosti, pretože vyšle jasný signál, čo je akceptovateľné a čo nie.
