Čo hovorí o súhlase odborná verejnosť

Ak chceme žiť v spoločnosti, v ktorej nedochádza k obťažovaniu, znásilneniam a iným formám sexuálneho násilia, v spoločnosti, kde každý človek plne chápe dôležitosť súhlasu pri akýchkoľvek sexuálnych aktivitách, musíme o súhlase hovoriť! Otvárajme komplikované témy a ťažké konverzácie o rešpekte voči právam iných, o práve na telesnú autonómiu, o rodovej rovnosti. Vypočujte si alebo prečítajte dôležité a zaujímavé rozhovory zo série Hovorme o súhlase s odborníčkami.

Rozhovory sú súčasťou série diskusií „Hovorme o súhlase“, ktorú vám prinášame aj vďaka podpore Active Citizens Fund – Slovakia. Rozhovory boli natáčané v pandemickom období a prebiehali online.

Každý má právo povedať nie – rozhovor so švédskou prokurátorkou Christinou Voigt

Christina Voigt patrí k popredným švédskym prokurátorkám so špecializáciou na sexuálne zločiny a násilie v partnerských vzťahoch. V rámci svojej tridsaťročnej praxe pracovala na stovkách prípadov sexuálneho násilia a znásilnenia. Ako prokurátorka zodpovedá za vedenie vyšetrovania, iniciovanie trestného stíhania a dohliada na zachovávanie zákonnosti v súdnych procesoch. Christina Voigt pôsobí na mestskej prokuratúre v Štokholme. Prečítajte si prepis telefonického rozhovoru, ktorý sme s ňou viedli 7. júna 2022.

Švédsko má definíciu znásilnenia založenú na súhlase. Kladieme si otázku, prečo sme túto legislatívu nemali skôr. rozhovor so švédskou právničkou Silviou Ingólfsdóttir Åkermark

Švédsko má definíciu znásilnenia založenú na súhlase a patrí k 16 krajinám Európy, ktoré sa rozhodli podobne. Túto zmenu krajina prijala v roku 2018. Amnesty International od roku 2021 presadzuje, aby sa k týmto krajinám pridalo aj Slovensko. Amnesty International Slovensko sa opýtala jednej z popredných švédskych právničiek zaoberajúcich sa prípadmi domáceho násilia, znásilnenia a sexuálneho násilia, Silvie Ingólfsdóttir Åkermark, na jej skúsenosti s takouto legislatívou a jej pohľad na niektoré z hlavných výhrad, ktorými argumentujú ľudia skeptickí k podobnej zmene právnych predpisov na Slovensku. 

Hovorme o spravodlivosti s Barborou Burajovou

Ženy na Slovensku, ktoré naberú odvahu nahlásiť znásilnenie a pustiť sa do náročného procesu boja za spravodlivosť, často čelia ďalšej stigmatizácii a spochybňovaniu. Aj to môžu byť dôvody, pre ktoré znásilnenie na Slovensku nahlási len 11 % žien, ktoré ho zažili alebo pravidelne zažívajú. Súčasná právna definícia znásilnenia nezohľadňuje (chýbajúcu) vôľu podieľať sa na sexuálnych aktivitách, súhlas, ani právo na osobnú autonómiu a telesnú integritu.

Naopak, pri nahlásení znásilnenia príslušné orgány preverujú, či útočník použil násilie alebo hrozbu násilia a či sa človek, ktorého znásilnili, „dostatočne“ bránil.

Ako toto všetko vplýva na spravodlivé rozhodovanie súdov? Majú ľudia, ktorí zažili sexuálne násilie, šancu dosiahnuť spravodlivosť? A ako súdy rozhodujú v prípade veľmi rozšíreného sexuálneho násilia v partnerských vzťahoch?

Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede s právničkou Barborou Burajovou z Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie.

Hovorme o sexe so súhlasom s Johannou Nejedlovou

Hovoriť o sexe, o znásilnení, o svojich vzťahoch či hraniciach v intimite nie je ľahké, ale sú to konverzácie, ktoré musíme viesť. Sexuálne násilie je prítomné všade okolo nás: v partnerských vzťahoch a rodinách, na pracoviskách a v školách, záujmových kolektívoch, baroch a kluboch. Deje sa pod rúškom stigmy a škodlivých mýtov. Výsledkom je, že prehliadame epidémiu sexuálneho násilia. Čo proti tomu môžeme robiť? Ako to napraviť a zabrániť prehlbovaniu „kultúry znásilnenia“?

Aj o týchto témach sme sa rozprávali so zakladateľkou a riaditeľkou českej organizácie Konsent Johannou Nejedlovou.

Hovorme o rodovej rovnosti s Adrianou Mesochoritisovou

Znásilnenie je úzko spojené s rodovo podmieneným a tzv. domácim násilím a zároveň má zásadný vplyv na možnosť uplatňovať si reprodukčné a sexuálne práva. Sexualizované násilie pramení do veľkej miery práve z rodových stereotypov, mýtov a nerovného postavenia mužov a žien v našej spoločnosti. Prečo je to tak a čo proti tomu môžeme robiť? Ako spolu súvisia naše rodové identity a „kultúra znásilnenia“?

O týchto témach sme sa rozprávali so zástupkyňou organizácie Možnosť voľby, Adrianou Mesochoritisovou.

Hovorme o podpore s Ivanou Klimentovou

Chceme žiť v spoločnosti, v ktorej nedochádza k znásilneniam a iným formám sexuálneho násilia. Chceme, aby to bola spoločnosť, kde každý človek plne chápe dôležitosť súhlasu pri akýchkoľvek sexuálnych aktivitách. Dosiahnuť takýto stav dokážeme iba vtedy, ak budeme hovoriť o sexe (so súhlasom). Musíme otvárať komplikované témy a viesť ťažké konverzácie o rešpekte voči právam druhých, o telesnej autonómii aj rodovej rovnosti.

Tieto témy sme otvorili s Ivanou Klimentovou, ktorá sa odborne venuje téme násilia páchaného na ženách.

Hovorme o znásilnení v partnerských vzťahoch s Tatianou Brnovou

Desaťtisíce žien na Slovensku zažívajú tzv. domáce násilie. ⁠Sexuálne násilie je súčasťou týrania, ktoré ženy zažívajú v násilných partnerských vzťahoch (často opakovane). Prispieva k tomu mýtus, že sex je manželská či partnerská povinnosť. Znásilnenie je však aj zbraňou násilníkov v partnerských vzťahoch – jednak je to ďalší spôsob, ako týrať a ponižovať ženu, ale môže ísť aj o prostriedok, ako jej vynúteným tehotenstvom zabrániť v rozchode. Kto týmto ženám pomáha, a dokážu sa dostať k spravodlivosti?

Aj o týchto témach sme sa rozprávali s Tatianou Brnovou z OZ Žena v tiesni.

Hovorme o sexuálnej výchove s Radkou Mikšík a Zuzanou Bendíkovou

Mnohé výskumy, teória aj odborníčky a odborníci s praktickou skúsenosťou sa zhodujú v tom, že sexuálna výchova a vzdelávanie mládeže majú priaznivý vplyv – vedú k zodpovednejšiemu sexuálnemu správaniu a sú účinné v prevencii neželaných tehotenstiev aj sexuálneho obťažovania a násilia. Sexuálna výchova v školách však dodnes nie je na Slovensku štandardom a úlohu štátu tu suplujú neziskové a súkromné organizácie, ktoré sa snažia v rámci svojich obmedzených kapacít začať veci meniť a šíriť osvetu. Bez systémovej zmeny je to však sizyfovskou úlohou. Čo vlastne zahŕňa vzťahová a sexuálna výchova a prečo je dôležitá pre deti a mládež, ako aj ich rodičov a pedagógov a pedagogičky? Prečo sa bojíme sexuálnej výchovy na školách a ako sa tohto strachu v našej spoločnosti zbaviť?

Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede so Zuzanou Bendíkovou a Radkou Mikšík z inTYMYta.

Hovorme o zneužívaní s Katarínou Danovou

Solidarita je dôležitá súčasť boja proti rodovo podmienenému násiliu. Ak chceme dosiahnuť úspech v prevencii, musíme počúvať ženy, ktoré sexuálne násilie zažili. Musíme im veriť a podporiť ich v zápase za spravodlivosť, ak sa preň rozhodnú.

S Katarínou Danovou, jednou z autoriek zbierky Bez súhlasu sme sa rozprávali o tom, čo prežívajú ženy a dievčatá, keď sa stanú terčom sexuálneho násilia. Katarína odvážne píše a hovorí o svojej vlastnej skúsenosti so sexuálnym násilím a zneužívaním a ďalej sa angažuje v boji proti „kultúre znásilnenia“.

Hovorme o sexuálnom násilí s Veronikou Valkovičovou

Panuje na Slovensku kultúra znásilnenia? Kde je prítomná? Vidíme ju alebo prehliadame, kde všade je rozšírená? Ako sú definované hranice súhlasu v spoločnosti, kde sú stále veľmi rozšírené rodové stereotypy, škodlivé mýty a zastaralé zákony? Ako vplýva sexuálne násilie a obťažovanie na študentky a študentov, mladých ľudí na Slovensku?

Aj tieto otázky sme sa pokúsili zodpovedať v rozhovore s Veronikou Valkovičovou z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.

Hovorme o súhlase v LGBTI+ komunite so Zarou Kromkovou

Keď sa hovorí o sexuálnom násilí a znásilnení, mnoho ľudí si prestaví heterosexuálnu cisrodovú ženu, ktorá zažíva násilie zo strany heterosexuálneho cisrodového muža. V realite sa však sexuálne násilie týka všetkých ľudí – vrátane LGBTI+ ľudí, ktorí môžu sexuálne násilie zažívať od heterosexuálnych ľudí, ale aj od iných LGBTI+ ľudí.

Sú ľudia v pomáhajúcich profesiách dostatočne vyškolení a pripravení poskytovať služby LGBTI+ ľuďom, ktorí majú skúsenosť so sexuálnym násilím, alebo sú pre nich častejšie zdrojom ďalšej traumy? Čo môžeme ako spoločnosť alebo jednotlivci a jednotlivkyne spraviť pre to, aby sme znížili mieru sexuálneho násilia páchaného voči LGBTI+ ľuďom, resp. čo urobiť pre to, aby sa LGBTI+ ľudia nebáli obrátiť na príslušné orgány, keď násilie zažijú na vlastnej koži?

O tom, ako vníma skúsenosti LGBTI+ ľudí s násilím, sme sa rozprávali so Zarou Kromkovou z komunitného a poradenského centra pre LGBT+ ľudí PRIZMA Košice.

Hovorme o právach žien v sexbiznise so Sabínou Brédovou a Kateřinou Šádkovou

Ženy konsenzuálne pracujúce v oblasti sexbiznisu a sexuálnych služieb sú v spoločnosti stigmatizované pre ich prácu, ktorá sa odohráva ilegálne alebo v tzv. šedej zóne ekonomiky. V dôsledku toho sú vytláčané na okraj spoločnosti, ich telá sa často považujú za ľahko dostupný tovar, v dôsledku čoho sú im upierané základné ľudské práva. Aj sexuálna pracovníčka má právo na odmietnutie sexuálnych aktivít a právo svoj udelený súhlas kedykoľvek odvolať. Aj sexuálna pracovníčka si zaslúži rešpekt svojich zákazníkov i okolia a má právo na telesnú autonómiu. Aj sexuálna pracovníčka má právo na zdravotnú starostlivosť, sociálnu pomoc a prístup k spravodlivosti, ak sa stala obeťou sexuálneho násilia. Aj ženy pracujúce v sexbiznise a poskytovateľky sexuálnych služieb majú ľudské práva – a hoci sa ich rešpektovanie často môže javiť ako veľmi vzdialený cieľ, je to cieľ, ktorý raz musíme dosiahnuť.

Ako je to teda v realite, ktorú žijú sexuálne pracovníčky? Kto sú vlastne tieto ženy a čím si pri výkone svojej profesie prechádzajú? Aké riziká zažívajú, pokiaľ ide o sexuálne násilie, a akú formu pomoci potrebujú? Ako sa na sexuálne pracovníčky pozerá spoločnosť a akú rolu v tom zohrávajú médiá? Ak bude zákon o znásilnení vychádzať z definície na základe absencie súhlasu, zmení to niečo pre sexuálne pracovníčky?

Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede s expertkami, ktoré s týmito ženami priamo pracujú a pomáhajú im – Sabínou Brédovou z občianskeho združenia Prima, ktoré sa venuje terénnej sociálnej práci (aj) s ľuďmi pracujúcimi v oblasti sexbiznisu a sexuálnych služieb v Bratislave, kde prevádzkuje niekoľko tzv. nízkoprahových centier, a Kateřinou Šádkovou z českej organizácie Rozkoš bez rizika, ktorá sa venuje podobnej terénnej sociálnej práci v Prahe. Obe organizácie pracujú v zmysle tzv. harm reduction – zmierňovania nepriaznivých dôsledkov.



Viac o kampani Hovorme o súhlase