Ak chceme žiť v spoločnosti, v ktorej nedochádza k obťažovaniu, znásilneniam a iným formám sexuálneho násilia, v spoločnosti, kde každý človek plne chápe dôležitosť súhlasu pri akýchkoľvek sexuálnych aktivitách, musíme o súhlase hovoriť! Otvárajme komplikované témy a ťažké konverzácie o rešpekte voči právam iných, o práve na telesnú autonómiu, o rodovej rovnosti. Vypočujte si alebo prečítajte dôležité a zaujímavé rozhovory zo série Hovorme o súhlase s odborníčkami.
Rozhovory sú súčasťou série diskusií „Hovorme o súhlase“, ktorú vám prinášame aj vďaka podpore Active Citizens Fund – Slovakia. Rozhovory boli natáčané v pandemickom období a prebiehali online.
Každý má právo povedať nie – rozhovor so švédskou prokurátorkou Christinou Voigt
Christina Voigt patrí k popredným švédskym prokurátorkám so špecializáciou na sexuálne zločiny a násilie v partnerských vzťahoch. V rámci svojej tridsaťročnej praxe pracovala na stovkách prípadov sexuálneho násilia a znásilnenia. Ako prokurátorka zodpovedá za vedenie vyšetrovania, iniciovanie trestného stíhania a dohliada na zachovávanie zákonnosti v súdnych procesoch. Christina Voigt pôsobí na mestskej prokuratúre v Štokholme. Prečítajte si prepis telefonického rozhovoru, ktorý sme s ňou viedli 7. júna 2022.
Švédsko má definíciu znásilnenia založenú na súhlase. Kladieme si otázku, prečo sme túto legislatívu nemali skôr. – rozhovor so švédskou právničkou Silviou Ingólfsdóttir Åkermark
Švédsko má definíciu znásilnenia založenú na súhlase a patrí k 16 krajinám Európy, ktoré sa rozhodli podobne. Túto zmenu krajina prijala v roku 2018. Amnesty International od roku 2021 presadzuje, aby sa k týmto krajinám pridalo aj Slovensko. Amnesty International Slovensko sa opýtala jednej z popredných švédskych právničiek zaoberajúcich sa prípadmi domáceho násilia, znásilnenia a sexuálneho násilia, Silvie Ingólfsdóttir Åkermark, na jej skúsenosti s takouto legislatívou a jej pohľad na niektoré z hlavných výhrad, ktorými argumentujú ľudia skeptickí k podobnej zmene právnych predpisov na Slovensku.
Hovorme o spravodlivosti s Barborou Burajovou
Ženy na Slovensku, ktoré naberú odvahu nahlásiť znásilnenie a pustiť sa do náročného procesu boja za spravodlivosť, často čelia ďalšej stigmatizácii a spochybňovaniu. Aj to môžu byť dôvody, pre ktoré znásilnenie na Slovensku nahlási len 11 % žien, ktoré ho zažili alebo pravidelne zažívajú. Súčasná právna definícia znásilnenia nezohľadňuje (chýbajúcu) vôľu podieľať sa na sexuálnych aktivitách, súhlas, ani právo na osobnú autonómiu a telesnú integritu.
Naopak, pri nahlásení znásilnenia príslušné orgány preverujú, či útočník použil násilie alebo hrozbu násilia a či sa človek, ktorého znásilnili, „dostatočne“ bránil.
Ako toto všetko vplýva na spravodlivé rozhodovanie súdov? Majú ľudia, ktorí zažili sexuálne násilie, šancu dosiahnuť spravodlivosť? A ako súdy rozhodujú v prípade veľmi rozšíreného sexuálneho násilia v partnerských vzťahoch?
Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede s právničkou Barborou Burajovou z Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie.
Hovorme o sexe so súhlasom s Johannou Nejedlovou
Hovoriť o sexe, o znásilnení, o svojich vzťahoch či hraniciach v intimite nie je ľahké, ale sú to konverzácie, ktoré musíme viesť. Sexuálne násilie je prítomné všade okolo nás: v partnerských vzťahoch a rodinách, na pracoviskách a v školách, záujmových kolektívoch, baroch a kluboch. Deje sa pod rúškom stigmy a škodlivých mýtov. Výsledkom je, že prehliadame epidémiu sexuálneho násilia. Čo proti tomu môžeme robiť? Ako to napraviť a zabrániť prehlbovaniu „kultúry znásilnenia“?
Aj o týchto témach sme sa rozprávali so zakladateľkou a riaditeľkou českej organizácie Konsent Johannou Nejedlovou.
Hovorme o rodovej rovnosti s Adrianou Mesochoritisovou
Znásilnenie je úzko spojené s rodovo podmieneným a tzv. domácim násilím a zároveň má zásadný vplyv na možnosť uplatňovať si reprodukčné a sexuálne práva. Sexualizované násilie pramení do veľkej miery práve z rodových stereotypov, mýtov a nerovného postavenia mužov a žien v našej spoločnosti. Prečo je to tak a čo proti tomu môžeme robiť? Ako spolu súvisia naše rodové identity a „kultúra znásilnenia“?
O týchto témach sme sa rozprávali so zástupkyňou organizácie Možnosť voľby, Adrianou Mesochoritisovou.
Hovorme o podpore s Ivanou Klimentovou
Chceme žiť v spoločnosti, v ktorej nedochádza k znásilneniam a iným formám sexuálneho násilia. Chceme, aby to bola spoločnosť, kde každý človek plne chápe dôležitosť súhlasu pri akýchkoľvek sexuálnych aktivitách. Dosiahnuť takýto stav dokážeme iba vtedy, ak budeme hovoriť o sexe (so súhlasom). Musíme otvárať komplikované témy a viesť ťažké konverzácie o rešpekte voči právam druhých, o telesnej autonómii aj rodovej rovnosti.
Tieto témy sme otvorili s Ivanou Klimentovou, ktorá sa odborne venuje téme násilia páchaného na ženách.
Hovorme o znásilnení v partnerských vzťahoch s Tatianou Brnovou
Desaťtisíce žien na Slovensku zažívajú tzv. domáce násilie. Sexuálne násilie je súčasťou týrania, ktoré ženy zažívajú v násilných partnerských vzťahoch (často opakovane). Prispieva k tomu mýtus, že sex je manželská či partnerská povinnosť. Znásilnenie je však aj zbraňou násilníkov v partnerských vzťahoch – jednak je to ďalší spôsob, ako týrať a ponižovať ženu, ale môže ísť aj o prostriedok, ako jej vynúteným tehotenstvom zabrániť v rozchode. Kto týmto ženám pomáha, a dokážu sa dostať k spravodlivosti?
Aj o týchto témach sme sa rozprávali s Tatianou Brnovou z OZ Žena v tiesni.
Hovorme o sexuálnej výchove s Radkou Mikšík a Zuzanou Bendíkovou
Mnohé výskumy, teória aj odborníčky a odborníci s praktickou skúsenosťou sa zhodujú v tom, že sexuálna výchova a vzdelávanie mládeže majú priaznivý vplyv – vedú k zodpovednejšiemu sexuálnemu správaniu a sú účinné v prevencii neželaných tehotenstiev aj sexuálneho obťažovania a násilia. Sexuálna výchova v školách však dodnes nie je na Slovensku štandardom a úlohu štátu tu suplujú neziskové a súkromné organizácie, ktoré sa snažia v rámci svojich obmedzených kapacít začať veci meniť a šíriť osvetu. Bez systémovej zmeny je to však sizyfovskou úlohou. Čo vlastne zahŕňa vzťahová a sexuálna výchova a prečo je dôležitá pre deti a mládež, ako aj ich rodičov a pedagógov a pedagogičky? Prečo sa bojíme sexuálnej výchovy na školách a ako sa tohto strachu v našej spoločnosti zbaviť?
Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede so Zuzanou Bendíkovou a Radkou Mikšík z inTYMYta.
Hovorme o zneužívaní s Katarínou Danovou
Solidarita je dôležitá súčasť boja proti rodovo podmienenému násiliu. Ak chceme dosiahnuť úspech v prevencii, musíme počúvať ženy, ktoré sexuálne násilie zažili. Musíme im veriť a podporiť ich v zápase za spravodlivosť, ak sa preň rozhodnú.
S Katarínou Danovou, jednou z autoriek zbierky Bez súhlasu sme sa rozprávali o tom, čo prežívajú ženy a dievčatá, keď sa stanú terčom sexuálneho násilia. Katarína odvážne píše a hovorí o svojej vlastnej skúsenosti so sexuálnym násilím a zneužívaním a ďalej sa angažuje v boji proti „kultúre znásilnenia“.
Hovorme o sexuálnom násilí s Veronikou Valkovičovou
Panuje na Slovensku kultúra znásilnenia? Kde je prítomná? Vidíme ju alebo prehliadame, kde všade je rozšírená? Ako sú definované hranice súhlasu v spoločnosti, kde sú stále veľmi rozšírené rodové stereotypy, škodlivé mýty a zastaralé zákony? Ako vplýva sexuálne násilie a obťažovanie na študentky a študentov, mladých ľudí na Slovensku?
Aj tieto otázky sme sa pokúsili zodpovedať v rozhovore s Veronikou Valkovičovou z Inštitútu pre výskum práce a rodiny.
Hovorme o súhlase v LGBTI+ komunite so Zarou Kromkovou
Keď sa hovorí o sexuálnom násilí a znásilnení, mnoho ľudí si prestaví heterosexuálnu cisrodovú ženu, ktorá zažíva násilie zo strany heterosexuálneho cisrodového muža. V realite sa však sexuálne násilie týka všetkých ľudí – vrátane LGBTI+ ľudí, ktorí môžu sexuálne násilie zažívať od heterosexuálnych ľudí, ale aj od iných LGBTI+ ľudí.
Sú ľudia v pomáhajúcich profesiách dostatočne vyškolení a pripravení poskytovať služby LGBTI+ ľuďom, ktorí majú skúsenosť so sexuálnym násilím, alebo sú pre nich častejšie zdrojom ďalšej traumy? Čo môžeme ako spoločnosť alebo jednotlivci a jednotlivkyne spraviť pre to, aby sme znížili mieru sexuálneho násilia páchaného voči LGBTI+ ľuďom, resp. čo urobiť pre to, aby sa LGBTI+ ľudia nebáli obrátiť na príslušné orgány, keď násilie zažijú na vlastnej koži?
O tom, ako vníma skúsenosti LGBTI+ ľudí s násilím, sme sa rozprávali so Zarou Kromkovou z komunitného a poradenského centra pre LGBT+ ľudí PRIZMA Košice.
Hovorme o právach žien v sexbiznise so Sabínou Brédovou a Kateřinou Šádkovou
Ženy konsenzuálne pracujúce v oblasti sexbiznisu a sexuálnych služieb sú v spoločnosti stigmatizované pre ich prácu, ktorá sa odohráva ilegálne alebo v tzv. šedej zóne ekonomiky. V dôsledku toho sú vytláčané na okraj spoločnosti, ich telá sa často považujú za ľahko dostupný tovar, v dôsledku čoho sú im upierané základné ľudské práva. Aj sexuálna pracovníčka má právo na odmietnutie sexuálnych aktivít a právo svoj udelený súhlas kedykoľvek odvolať. Aj sexuálna pracovníčka si zaslúži rešpekt svojich zákazníkov i okolia a má právo na telesnú autonómiu. Aj sexuálna pracovníčka má právo na zdravotnú starostlivosť, sociálnu pomoc a prístup k spravodlivosti, ak sa stala obeťou sexuálneho násilia. Aj ženy pracujúce v sexbiznise a poskytovateľky sexuálnych služieb majú ľudské práva – a hoci sa ich rešpektovanie často môže javiť ako veľmi vzdialený cieľ, je to cieľ, ktorý raz musíme dosiahnuť.
Ako je to teda v realite, ktorú žijú sexuálne pracovníčky? Kto sú vlastne tieto ženy a čím si pri výkone svojej profesie prechádzajú? Aké riziká zažívajú, pokiaľ ide o sexuálne násilie, a akú formu pomoci potrebujú? Ako sa na sexuálne pracovníčky pozerá spoločnosť a akú rolu v tom zohrávajú médiá? Ak bude zákon o znásilnení vychádzať z definície na základe absencie súhlasu, zmení to niečo pre sexuálne pracovníčky?
Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede s expertkami, ktoré s týmito ženami priamo pracujú a pomáhajú im – Sabínou Brédovou z občianskeho združenia Prima, ktoré sa venuje terénnej sociálnej práci (aj) s ľuďmi pracujúcimi v oblasti sexbiznisu a sexuálnych služieb v Bratislave, kde prevádzkuje niekoľko tzv. nízkoprahových centier, a Kateřinou Šádkovou z českej organizácie Rozkoš bez rizika, ktorá sa venuje podobnej terénnej sociálnej práci v Prahe. Obe organizácie pracujú v zmysle tzv. harm reduction – zmierňovania nepriaznivých dôsledkov.
