TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL SLOVENSKO
1. JÚNA 2023
Amnesty International pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pripomína nedostatočnú ochranu práv detí na Slovensku. Plán obnovy a odolnosti Slovenska môže mať významný vplyv na kvalitu a dostupnosť vzdelávania na Slovensku. Naopak, Plán obnovy nesmie podporovať segregáciu. Amnesty International má vážne obavy, že napĺňanie záväzkov plánu, ako sú zrušenie dvojzmennej prevádzky na základných školách alebo právny nárok na miesto v materskej škole od 3 rokov, by mohlo bez dôslednej implementácie a monitorovania opatrení na predchádzanie segregácii a jej odstránenie v niektorých lokalitách segregáciu vo vzdelávaní zabetónovať na ďalšie dekády.
De facto štátom a EÚ podporovaná segregácia od raného veku
Všetky deti vo veku od 3 rokov by mali mať od školského roku 2025/2026 právny nárok na miesto v materskej škole. Podľa zistení Amnesty International a zo správy Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vyplýva, že zriaďovatelia vybudovali alebo plánujú vybudovať materské školy predovšetkým pre rómske deti.
„Pri riešení nerovností vo vzdelávaní sa predškolské vzdelávanie takmer vždy uvádza ako jedno z najúčinnejších a politicky nekonfliktných opatrení. Menej pozornosti sa venuje etnickému zloženiu detí v predškolských zariadeniach. Aj vzdelávanie v materskej škole môže byť segregované, teda diskriminačné,“ uviedol Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Segregácia s optimalizovaným prístupom k vzdelaniu
Na Slovensku funguje viac ako 5O škôl a takmer 5-tisíc detí v dvojzmennej prevádzke. Tieto školy navštevujú prevažne rómske deti a často nemajú jedáleň, ihrisko či školský klub. Plán obnovy nesmie podporovať segregáciu.
„Zrušenie dvojzmennej prevádzky je nevyhnutným predpokladom na odstránenie nedôstojného a absolútne nekvalitného vzdelávania,“ povedal Sloboda. Podľa zistení Amnesty International mnohé školy s dvojzmennou prevádzkou plánujú navýšiť segregované kapacity v segregovaných školách. „Európska únia ani štát by nemali podporovať Segregované školy v stigmatizovaných oblastiach. Navyše takýto prístup znemožňuje naplnenie cieľa zo Stratégie 2030 znížiť podiel segregovaných rómskych detí na základných školách do roku 2030 zo 60 % na 30 %,“ dodal Sloboda.
O nedodržiavaní antisegregačných opatrení rozhodol aj súd
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci segregácie rómskych detí na ZŠ v Starej Ľubovni ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Lavida a ostatní proti Grécku) vyplýva, že vytváranie rómskych škôl pri rezignácii na antisegregačné opatrenia, a to i bez zistenia diskriminačného zámeru, nie je možné považovať za objektívne zdôvodniteľný legitímny cieľ.
„Ani existencia legitímneho cieľa zabezpečiť prístup ku vzdelaniu najbližšie k miestu bydliska nie je objektívnym dôvodom na odlišné zaobchádzanie a ani výnimkou pre segregovanie. Takéto konanie je v rozpore so zákonom,“ povedal Sloboda. „Nové kapacity materských alebo základných škôl, či už sú financované štátom alebo EÚ, musia striktne uplatňovať protisegregačné opatrenia a monitorovať ich. Opomenutie týchto opatrení môže mať za následok nárast segregácie, čo je v kolízii s Európskym súdny dvorom.“