PRÍLOHA TLAČOVEJ SPRÁVY AMNESTY INTERNATIONAL
24. APRÍLA 2024
Východná Európa a stredná Ázia
Upevňovanie autoritárstva v Európe a strednej Ázii, ktoré ďalej podnecovala Ruská agresia na Ukrajine, viedlo v roku 2023 k početným útokom na ľudské práva aj ich obrancov a obrankyne v oblasti. Vlády prenasledovali predstaviteľov a predstaviteľky občianskej spoločnosti a potláčali disent.
Kriminalizácia práva na slobodu prejavu, označovanie nezávislých ľudskoprávnych informácií za „falošné správy“ a pokusy o „diskreditáciu politikov alebo inštitúcií“ zhoršili vyhliadky na zlepšenie ľudskoprávnej situácie v regióne. Ľudia, ktorí kritizovali svoje vlády alebo konanie medzinárodného spoločenstva, čelili obvineniam z „extrémizmu“, „ospravedlňovania terorizmu“, „vedomého šírenia nepravdivých informácií“ a „LGBTI propagandy“.
Novou normou regiónu sa stala vojna. Azerbajdžanská blokáda kľúčovej cesty na územie Náhorného Karabachu vytvorila humanitárnu krízu pre tisíce ľudí a azerbajdžanská ofenzíva vyhnala viac ako 100-tisíc ľudí do Arménska. Pokračujúca ruská agresia voči Ukrajine prerástla do opotrebovacej vojny, v ktorej sa zoznam vojnových zločinov neustále rozširuje. Civilné obyvateľstvo vrátane detí čelí zabíjaniu, zraneniam, ničeniu domovov a kľúčovej infraštruktúry, ale aj masovému vysídľovaniu a ničeniu životného prostredia.
Úsilie o vytvorenie medzinárodných mechanizmov na dosiahnutie spravodlivosti, ktoré podnietila vojna na Ukrajine, zlyhalo. Kazachstan, Kirgizsko či Saudská Arábia hanebne ignorovali vydaný zatykač na prezidenta Putina pri jeho návšteve týchto krajín.
Desivú situáciu v tomto regióne ešte posilnili rozšírená diskriminácia, endemické využívanie mučenia a iného zlého zaobchádzania, beztrestnosť osôb zodpovedných za tieto porušenia ľudských práv, ako aj rozšírené násilie voči ženám a potláčanie práv menšín.
Západná, stredná a juhovýchodná Európa
Politici a političky počas roka 2023 v mnohých európskych štátoch podnecovali spoločenskú polarizáciu v otázkach práv žien a LGBTI+ ľudí, migrácie, klimatickej spravodlivosti a desivých udalostí na Okupovaných palestínskych územiach a v Izraeli. Mnohé vlády démonizovali a stigmatizovali rozličné skupiny obyvateľstva a zaviedli neprimerané obmedzenia občianskeho priestoru, ktoré sa zameriavajú na ľudí protestujúcich proti klimatickým zmenám alebo vyjadrujúcich nesúhlasné či kritické názory, najmä pokiaľ ide o solidaritu s Palestínčanmi.
V dôsledku pretrvávajúceho systémového rasizmu zomierali ľudia alebo boli porušované ich ľudské práva. Ľudia z Afriky, Blízkeho východu a Ázie trpeli a zomierali na námorných a pozemných hraniciach v snahe dostať sa do Európy. Politika rasového vylúčenia sa prejavila aj v minimálnej snahe vyriešiť pretrvávajúcu diskrimináciu a segregáciu Rómov a Rómok. Štáty namiesto skutočnej a zodpovednej implementácie protirasistických opatrení radšej rasizmus a nenávisť využívali v bezohľadnej politickej honbe za lacnými politickými bodmi, čím posilnili nenávistné a rasistické podhubie, v ktorom sa desivo rozšíril antisemitizmus a protimoslimský rasizmus.
„Náš región má pred sebou mnoho práce, ktorú nesmú odkladať alebo ignorovať, ako to robili v roku 2023. Na systémový rasizmus a diskrimináciu neexistujú žiadne ospravedlnenia, či už sa prejavujú utrpením a smrťou ľudí na úteku pri snahe sa dostať sa do bezpečia, pretrvávajúcou diskrimináciou a segregáciou Rómov a Rómok, alebo ďalšími desivými porušeniami ľudských práv, je nutné ich eliminovať. Potrebujeme systémové riešenia, ktoré nezostanú na papieri, ale stanú sa realitou. Nemôžeme už dlhšie čakať na vytvorenie bezpečných legálnych ciest, dôslednú ochranu práva na azyl, systémové desegregačné riešenia či komplexnú a funkčnú ochranu židovského, moslimského, černošského, rómskeho či kvír obyvateľstva pred diskrimináciou, nenávisťou a násilím,“ uviedol Rado Sloboda.
V oblasti rodovo podmieneného násilia, sexuálnych a reprodukčných práv došlo v niektorých krajinách k zlepšeniu situácie, v iných zas k zhoršeniu či stagnácii. „Rozličné zlepšenia v Európe si zaslúžia uznanie. Nemalo by nás to však uspokojiť. Úloha eliminovať rodovo podmienené násilie, bojovať proti rodovým stereotypom, zabezpečiť komplexnú ochranu a podporu pre preživšie znásilnení a sexuálneho násilia a systematické riešenie rozšírenej beztrestnosti páchateľov v tejto oblasti sa nemení,“ doplnil Rado Sloboda.
Najviac trpeli opäť najzraniteľnejší
Najzraniteľnejší vrátane ľudí so zdravotným znevýhodnením trpeli naďalej nedostatočnou sociálnou ochranou. „Štáty nemôžu ďalej nechávať najzraniteľnejšie časti obyvateľstva napospas osudu. Musia prijať okamžité a nediskriminačné opatrenia na zabezpečenie hospodárskych a sociálnych práv pre všetkých, a to vrátane primeranej alokácie finančných zdrojov pre komplexné systémy sociálneho zabezpečenia. Právo na primeranú životnú úroveň a prístup ku kvalitnému vzdelaniu nesmie zostať privilégiom, ale musí sa skutočne stať univerzálnym právom.“
V rétorike a politike mnohých európskych štátov boli zjavné dvojaké štandardy. Videli sme ich v prístupe k Izraelu, v obmedzovaní prejavov solidarity s Palestínčanmi a Palestínčankami, ale aj pri rozpore medzi „vrúcnou“ rétorikou na COP28 a pokračujúcim využívaním a produkovaním fosílnych palív a obmedzovaní klimatických protestov alebo pri ľahostajnosti voči zhoršeniu ľudskoprávnej situácie vo vlastných štátoch či regióne a zároveň hlasnej kritike porušovania ľudských práv mimo Európy.
„Európa čelí aj mnohým ďalším výzvam, ktoré musí riešiť a má na to dostatok zdrojov Čo však mnohokrát chýba, je politická vôľa na štátnej úrovni alebo regionálnej, či už ide o EÚ alebo štáty mimo nej. Netreba pritom zabúdať, že mnohé z týchto problémov sú vzájomne prepojené. Ide napríklad o eróziu právneho štátu, oslabovanie nezávislosti justície a s tým súvisiace ohrozenia práva na spravodlivý súdny proces. S tým sa spája chýbajúca ochrana obrankýň a obrancov ľudských práv, novinárov a novinárok, aktivistov a aktivistiek či občianskej spoločnosti pred stigmatizáciou, kriminalizáciou, verbálnymi či fyzickými útokmi, ale aj nedostatočná ochrana práva na zhromažďovanie,“ uviedol Rado Sloboda.
V roku 2023 sa stupňovali aj útoky na občiansku spoločnosť v strednej Európe
Maďarská polícia viackrát použila slzotvorný plyn, aby rozohnala študentky a študentov protestujúcich proti kontroverzným právnym predpisom, ktorých cieľom je umlčať kritické hlasy z radov učiteľov a ďalej centralizovať verejné školstvo. Maďarsko v júli prijalo zákon, ktorý ďalej obmedzuje autonómiu učiteľov a učiteliek a ich možnosti kritizovať štátne vzdelávacie politiky. Aj napriek kritike EÚ krajina koncom roka prijala zákon, ktorý vágne poveruje novovzniknutý štátny orgán vyšetrovaním jednotlivcov a organizácií občianskej spoločnosti, ktorí a ktoré môžu byť považované za údajnú hrozbu pre národnú suverenitu. Maďarská polícia pod zámienkou ochrany verejnej bezpečnosti zakázala sedem protestov, ktorých cieľom bolo vyjadriť solidaritu s ľuďmi v Palestíne.
„Útoky na občiansku spoločnosť v stredoeurópskom regióne predstavujú znepokojivý, ale nie nový fenomén. Slovensko aj naše susedné krajiny by mali pracovať na zlepšení ochrany obrancov a obrankýň ľudských práv. Pokojný protest a iné formy kritiky vládnych politík či systémových zlyhaní sú dôležitými nástrojmi pre širokú verejnosť. Umožňujú ľuďom zapojiť sa do fungovania krajiny, v ktorej žijú, a štátnym zložkám ukazujú, na čom potrebujú popracovať. ,“ uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda.
V Poľsku parlament rokoval o novele zákona o vzdelávaní, tzv. Lex Czarnek 3.0. Cieľom zákona bolo zakázať mimovládnym organizáciám poskytovať školám antidiskriminačné workshopy a worskhopy sexuálnej a vzťahovej výchovy nad rámec učebných osnov. V decembri novovymenovaný minister kultúry a národného dedičstva odvolal členov a členkych správnych rád niekoľkých verejných vysielateľov. Hoci verejnoprávne médiá v Poľsku potrebovali naliehavú reformu, forma, ktorú minister zvolil, predstavuje porušenie práva na slobodu prejavu.
Práva žien, LGBTI+ ľudí a reprodukčné práva naďalej v ohrození
Slovensko ani v minulom roku neratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a zlyhalo aj pri zmene zákonnej definície znásilnenia na takú, ktorá by bola založená na absencii súhlasu. Definičným prvkom znásilnenia v Trestnom zákone tak aj po dvoch rokoch príprav legislatívnej zmeny naďalej ostáva použitie násilia, resp. hrozby násilím alebo zneužitie bezbrannosti obete.
Ratifikácia Istanbulského dohovoru naráža na silný odpor aj v Českej republike, Ministerstvo spravodlivosti ČR však navrhlo zmenu zákonnej definície znásilnenia na takú, ktorá je založená na súhlase.
Situácia na Slovensku sa nezlepšila ani v prístupe k reprodukčnému zdraviu. „Slovensko je v hodnotení dostupnosti reprodukčnej starostlivosti, ktoré vypracúva Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné práva, na 43. mieste spomedzi 52 štátov Európy. Toto umiestnenie je hanbou a jasným znamením, že musíme zmeniť kurz. Zlú dostupnosť zdravotnej starostlivosti zhoršuje aj fakt, že v priebehu posledných 5 rokov bolo na Slovensku podaných 29 legislatívnych návrhov na obmedzenie prístupu k bezpečným a legálnym interrupciám, pričom slovenská legislatíva stále neumožňuje medikamentóznu interrupciu s použitím interrupčných tabliet. Amnesty International opätovne vyzýva zodpovedné osoby, aby nielen udržiavali status quo, ale aby sa naopak usilovali o zlepšenie ochrany reprodukčných a sexuálnych práv všetkých ľudí na Slovensku a dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ uviedol Rado Sloboda.
Prístup k interrupciám v Poľsku zostal naďalej obmedzený a osoby, ktoré potrebovali podstúpiť interrupciu, čelili ohrozeniu, pretože nemocnice neposkytovali interrupcie ani v prípade ohrozenia života tehotnej osoby. V dôsledku odmietnutia zdravotnej pomoci zahynula najmenej jedna žena. Polícia v Poľsku aj naďalej obťažovala ženy, ktoré podozrievali z toho, že podstúpili interrupciu. Mnohé zdravotnícke zariadenia v Česku odmietali poskytovať interrupcie občiankam EÚ, ktoré nie sú českými občiankami.
Kvír ľudia čelili útokom na ich práva v celom regióne
Transrodoví ľudia na Slovensku stále nemali primeraný prístup k rodovo afirmatívnej starostlivosti a rešpektujúcej zdravotnej starostlivosti vo všeobecnosti aj z dôvodu, že počet poskytovateľov a poskytovateliek zdravotnej starostlivosti je alarmujúco nedostatočný. Klientela poradní pre LGBTI+ práva tiež potvrdila pretrvávajúcu prax vynútených lekárskych zákrokov, ktoré nerešpektujú potreby a želania pacienta.
Počas celého roka pokračovali prieťahy okolo opätovného prijatia odborného usmernenia týkajúceho sa medicínskych tranzícií, ktoré zrušilo nezákonnú, ale bežnú prax násilných kastrácií a sterilizácií transrodových osôb. V rozpore s medzinárodným právom aj ľudskoprávnymi štandardmi bola rodovo afirmatívna zdravotná starostlivosť aj naďalej podmienkou pre úradnú zmenu rodu.
„Aktuálny stav ľudských práv kvír ľudí na Slovensku je hanbou. Namiesto smerovania k ochrane práv a životov všetkých ľudí na Slovensku časť poslancov a poslankýň, ako aj ďalší verejní činitelia a činiteľky opakovane útočia na práva LGBTI+ osôb a snažia sa im upierať beztak nedostatočnú zdravotnú starostlivosť a právnu ochranu. Každý človek má právo na súkromný a rodinný život a právo žiť v súlade so svojou identitou, bez ohľadu na to, čo si o tom poslanci a poslankyne myslia. Ochrana ľudských práv nie je otázkou názoru, ale medzinárodnou povinnosťou Slovenskej republiky a jej zástupcov,“ uzavrel Rado Sloboda.
V júni ESĽP skonštatoval, že Maďarsko porušilo práva transrodových osôb tým, že im negarantuje primeraný postup pri úradnej zmene rodu. V Česku aj napriek rozhodnutiu ESĽP z roku 2017 naďalej vyžadovali sterilizácie, resp. kastrácie ako podmienku úradnej zmeny rodu. Koncom roka začalo súdne pojednávanie Súdneho dvora Európskej únie vo veci porušovania ľudských práv súvisiaceho s uplatňovaním tzv. Zákona o propagande z roku 2022.
Ani v roku 2023 slovenským parlamentom neprešla žiadna legislatíva upravujúca zväzky párov rovnakého pohlavia, parlamentom neprešiel návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení, ktorý by aspoň čiastočne chránil niektoré práva kvír párov. Chýbala aj legislatíva upravujúca rodičovstvo osôb rovnakého pohlavia vrátane takej, ktorá by chránila práva detí už dnes vyrastajúcich v kvír rodinách.
V Česku prešiel prvým čítaním v parlamente návrh zákona o manželstvách pre všetkých, avšak prvým čítaním prešiel aj návrh ústavnej novely, aby bolo manželstvo, podobne ako na Slovensku, definované ako zväzok muža a ženy. Osud manželstiev pre všetkých v Česku je tak nejasný.