Dňa 29. novembra vojenský súd Vladimírskej garnizóny odsúdil bývalého moskovského mestského poslanca Alexeja Gorinova na trojročný trest odňatia slobody. K odsúdeniu došlo na základe obvinenia z „ospravedlňovania terorizmu“ (článok 205.2 Trestného zákonníka). Obvinenia vyplývajú z údajných rozhovorov medzi Alexejom Gorinovom a ďalšími osobami väznenými v odľahlom väzenskom komplexe. Gorinov údajne počas týchto rozhovorov vyjadroval sympatie k „ideológii terorizmu“ v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Gorinov však obvinenia a akúkoľvek podporu násilia kategoricky odmieta.

Maksym Butkevyč, významný ukrajinský obranca ľudských práv a novinár, je po viac ako 2 rokoch nespravodlivého väznenia na slobode. Butkevyč sa po vypuknutí ruskej invázie na Ukrajinu dobrovoľne prihlásil do ukrajinskej armády. V júni 2022 ho na fronte zajali ruské ozbrojené sily. Držali ho ako vojnového zajatca a ruské médiá proti nemu viedli očierňujúcu kampaň. V marci 2023 ho v nespravodlivom súdnom procese v Ruskom okupovanom Luhansku na východe Ukrajiny odsúdili na trinásť rokov väzenia za údajné vojnové zločiny. Podľa predložených dôkazov však tieto zločiny Maksym Butkevyč nemohol spáchať.

Ruský väzeň svedomia a politik s protivojnovými postojmi Alexej Gorinov je vo vážnom ohrození kvôli zlému zaobchádzaniu vo väzbe. Za vyjadrenia proti vojne na Ukrajine ho odsúdili na sedem rokov odňatia slobody. 

Mohammed bin Nasser al-Ghamdí je 55-ročný učiteľ na dôchodku, ktorého za kritické príspevky na sociálnych sieťach odsúdili na trest smrti. Saudskoarabský špecializovaný trestný odvolací súd zrušil rozsudok smrti, Amnesty však naďalej žiada jeho oslobodenie a tiež spravodlivosť pre jeho brata, ktorého za kritické príspevky odsúdili na 20 rokov odňatia slobody. Na situáciu reagovala výskumná pracovníčka Amnesty International pre Blízky východ a severnú Afriku Dana Ahmed.

Rusko a Bielorusko prepustili 16 obrancov a obrankýň ľudských práv. Novinárov a aktivistky oslobodili v rámci výmeny väzňov s Nemeckom, Nórskom, Poľskom a Slovinskom a USA. Medzi prepustenými osobami je aj protivojnová aktivistka Alexandra Skočilenko, spravodlivosť pre ktorú počas Maratónu písania listov žiadali aj tisíce ľudí na Slovensku.

Aj keď sme len v polovici roka 2024, činnosť Amnesty International prispela k sérii ľudskoprávnych víťazstiev. Nespravodlivo väznení ľudia sa dostali na slobodu, došlo k zmene zákonov a spravodlivosti bolo učinené zadosť!Podporovatelia a podporovateľky Amnesty na celom svete opakovane podnikli kroky, ktoré viedli k pozitívnym zmenám. Tieto akty ľudskosti dokazujú, že sila ľudskosti mení životy. Už sa nevieme dočkať, aké ľudskoprávne výhry prinesie zvyšok roka 2024.

„Rozhodnutie Najvyššieho súdu je vzácnou pozitívnou správou pre Juliana Assangea a všetky obrankyne a všetkých obrancov slobody tlače. Najvyšší súd Spojeného kráľovstva dospel k správnemu záveru, že v prípade vydania do USA bude Assange čeliť riziku vážneho porušovania ľudských práv vrátane dlhodobej samoväzby. To by bolo v rozpore so zákazom mučenia alebo iného zlého zaobchádzania.

Právny poradca Amnesty International, Simon Crowther, sa ako odborný právny pozorovateľ dňa 20. mája zúčastní na ďalšom súdnom pojednávaní britského Najvyššieho súdu v prípade žiadosti USA o vydania Juliana Assangea zo Spojeného kráľovstva. Výsledok pojednávania rozhodne o tom, či sa bude mať Julian Assange opätovne možnosť hájiť pred súdmi Spojeného kráľovstva. Ak súd rozhodne v jeho neprospech, bude to znamenať, že vyčerpal všetky možnosti bojovať za spravodlivosť v Spojenom kráľovstve. Rozsudok v jeho neprospech by viedol k jeho vydaniu do USA alebo žiadosti na posúdenie prípadu Európskym súdom pre ľudské práva.

Maria Ponomarenko je aktivistka, blogerka a novinárka z mesta Barnaul v Altajskom kraji v Rusku. Novinárka pracovala pre online médium RusNews. Dňa 23. apríla 2022 ju zatkli a umiestnili do väzby na základe údajného zločinu „vedomého šírenia nepravdivých informácií o nasadení ozbrojených síl Ruskej federácie s nenávistným alebo nepriateľským motívom“ (článok 207.3 (2), písmeno d) Trestného zákona). Dňa 15. februára 2023 ju súd uznal vinnou a odsúdil na šesť rokov odňatia slobody. Po prepustení na slobodu bude mať päťročný zákaz vykonávať novinársku činnosť. Novinárka čelila vo väzení zlému zaobchádzaniu.

Vo štvrtok 11. apríla uplynulo od uväznenia Juliana Assangea v britskej väznici Belmarsh päť rokov. Amnesty International považuje jeho väznenie v prísne stráženom zariadení za neprijateľné. Generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard pri príležitosti smutného výročia upozorňuje, že Assange čelí žiadosti o vydanie zo strany amerických orgánov. V prípade vydania by mu hrozil doživotný trest odňatia slobody, ako aj zlé zaobchádzanie vo väzbe.

Julian Assange v roku 2010 odhalil a zverejnil dokumenty, ktoré obsahovali aj informácie o možných vojnových zločinoch armády USA. Neoblomná snaha americkej vlády o jeho prenasledovanie je jednoznačným útokom na slobodu prejavu. Obvinenia voči Julianovi Assangeovi vychádzajú priamo zo skutočnosti, že v rámci svojej práce pre WikiLeaks zverejňoval odhalené dokumenty. Toto konanie samé osebe by nemalo byť trestné a predstavuje bežnú súčasť profesionálnej práce investigatívnych novinárov a novinárok.

Najvyšší súd Spojeného kráľovstva dnes rozhodol, že Juliana Assangea nemôžu na základe obvinení zo špionáže okamžite vydať do USA. Pojednávanie odročili na 20. mája. Súd údajne Assangeovi udelí opäť možnosť sa odvolať, ak americké orgány neposkytnú ďalšie záruky, že v prípade deportácie bude Assange súdený v spravodlivom súdnom procese. Toto rozhodnutie znamená, že právna sága, ktorá sa ťahá už viac ako desať rokov, naďalej pokračuje.