Podľa novej výskumnej správy Amnesty International môže odstraňovanie obsahu súvisiaceho s interrupciami na platformách sociálnych sietí s nedostatočným alebo nejasným odôvodnením sťažovať prístup k interrupčnej starostlivosti. Nedostatočne odôvodnené odstraňovanie obsahu súvisiaceho s interrupciami ohrozuje právo na zdravie a telesnú autonómiu.
Dievčatá a mladé ženy, ktoré unikli zo zajatia Boko Haram v severovýchodnej Nigérii, čelili ďalšiemu utrpeniu. Mnohé z nich následne prežili zlé zaobchádzanie počas nezákonného zadržiavania nigérijskou armádou. Dnes týmto preživším štátne orgány neposkytujú dostatočnú podporu, ktorá by im pomohla zaradiť sa do života, uvádza Amnesty International vo svojej novej správe.
Upevňovanie autoritárstva v Európe a strednej Ázii, ktoré ďalej podnecovala Ruská agresia na Ukrajine, viedlo v roku 2023 k početným útokom na ľudské práva aj ich obrancov a obrankyne v oblasti. Vlády prenasledovali predstaviteľov a predstaviteľky občianskej spoločnosti a potláčali disent.
Európska komisia (EK) v decembri podala žalobu na Európsky súdny dvor voči Slovensku ako vôbec prvému štátu EÚ pre porušenie smernice o rasovej rovnosti. EK sa domnieva, že Slovensko systematicky a dlhodobo „neprimerane nadmerne“ umiestňuje rómske deti do špeciálneho vzdelávacieho prúdu a systematicky dlhodobo segreguje rómske deti v oddelených školách a oddelených triedach. EK tak konala aj napriek tomu, že ministerstvo školstva v máji prijalo novelu školského zákona, ktorej novozavedené opatrenia mali údajne slúžiť na ochranu pred segregáciou vo vzdelávaní a odstraňovať ju. V závere roka ministerstvo prijalo metodickú príručku desegregácie a pozitívne vyhodnotilo niekoľko žiadostí k projektom o získanie zdrojov z EÚ, ktoré zvyšujú riziko prehĺbenia segregácie. Slovensko tak aj naďalej ostáva spomedzi krajín EÚ krajinou s najvyšším percentuálnym podielom rómskych detí v segregovanom školskom systéme.
Amnesty International vydáva výročnú správu o stave ľudských práv vo svete, v ktorej hodnotí ľudskoprávnu situáciu v 155 krajinách. Organizácia v správe upozorňuje, že svet žne desivé dôsledky takmer úplného rozkladu medzinárodného práva a eskalujúcich konfliktov. Amnesty International tiež varuje, že rapídny rozvoj umelej inteligencie a dominantné postavenie technologických gigantov bez adekvátnej regulácie, ktorá zatiaľ zaostáva za vývojom technológií, môžu enormne zhoršiť mieru porušovania ľudských práv a ďalej urýchliť rozpad právneho štátu.
Očakáva sa, že Saudská Arábia bude na výročnom zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien vymenovaná na predsednícku pozíciu vo fóre OSN pre práva žien. Pred očakávaným oznámením dnes zástupkyňa riaditeľky Amnesty International pre advokáciu Sherine Tadros uviedla:
Saudskoarabské úrady sa už niekoľko rokov intenzívne pokúšajú vylepšiť meno krajiny v zahraničí. Nákladná PR mašinéria svetu ukazuje obraz pokroku a lesku. Do krajiny prichádzajú slávni športovci a zabávači. V kontraste s týmito výjavmi a so sľubmi korunného princa o modernizácii a pokrokovej, inkluzívnej vláde však štátne orgány čoraz brutálnejšie umlčiavajú všetky kritické hlasy v krajine. Aj taký malý prejav odporu, akým je príspevok na sociálnych sieťach, ktorý vyzýva na ľudskoprávne reformy alebo kritizuje štátne úrady, môže pre jeho autorku či autora znamenať zákaz cestovania, desiatky rokov za mrežami či dokonca trest smrti.
Na verejnosť unikol návrh prvého písomného Trestného zákona Saudskej Arábie. Podľa Amnesty International návrh žalostne nespĺňa univerzálne ľudskoprávne normy a odhaľuje pokrytectvo, ktoré sa skrýva za sľubmi korunného princa Mohammada bin Salmána o pokrokovej a inkluzívnej vláde. Saudskoarabské orgány neposkytli návrh Trestného zákona na konzultáciu nezávislej občianskej spoločnosti, ale viacerí saudskoarabskí právni experti potvrdili pravosť uniknutého dokumentu.
Dňa 3. marca 2024 muži, ktorí sú pravdepodobne bojovníkmi ozbrojenej skupiny Boko Haram, uniesli najmenej 400 vnútorne vysídlených osôb – väčšinou žien a detí – z táborov pre vnútorne vysídlené osoby. Ľudí uniesli z utečeneckých táborov Babban Sansani, Zulum a Arabic IDP, ktoré sa nachádzajú v meste Gamboru Ngala v štáte Borno. O niekoľko dní neskôr, 7. marca, ozbrojenci uniesli najmenej 287 študentiek a študentov a ich učiteliek a učiteľov z mesta Kuriga v štáte Kaduna. Podľa informácií Amnesty International prišli stovky útočníkov k škole na motocykloch. Následne zajali študentstvo a pedagogický zbor a odviedli ich do kriačia.
Vo štvrtok 8. februára 2024 schválili poslanci a poslankyne NR SR novelu Trestného zákona, ktorá skracuje premlčacie doby za zločiny znásilnenia a sexuálneho zneužívania. K zmene došlo v skrátenom legislatívnom konaní a bez možnosti širšej odbornej diskusie o dôsledkoch a škodlivosti tejto zmeny.
Európsky parlament a Rada EÚ dospeli k politickej dohode o znení smernice týkajúcej sa boja proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. Amnesty International a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti naliehali na Európsky parlament, Radu EÚ a Európsku komisiu, aby zvážili odporúčania, ktoré by posilnili ochranu práv osôb, ktoré zažili rodovo podmienené a domáce násilie.
Obrankyňa ľudských práv a nositeľka Nobelovej ceny za mier za rok 2023 Narges Mohammadi je väzenkyňou svedomia a vo väzbe čelí mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu. Iránske úrady jej zámerne odopierajú alebo výrazne zdržiavajú prístup k primeranej zdravotnej starostlivosti aj napriek tomu, že trpí vážnymi ochoreniami srdca a pľúc. Úrady sa ju tak snažia prinútiť dodržiavať iránske zákony o povinnom zahaľovaní a prestať s obranou ľudských práv v krajine. Podpíšte petíciu za slobodu a spravodlivosť pre Narges Mohammadi.