TLAČOVÁ SPRÁVA AMNESTY INTERNATIONAL
24. APRÍLA 2024
Čomu sa výročná správa o stave ľudských práv v roku 2023 venuje:
- Vo svetle eskalujúcich konfliktov vidíme rozklad hodnôt nastolených po druhej svetovej vojne a rastúci dešpekt k medzinárodnému právu a ochrane ľudských práv;
- Rusko počas pokračujúcej agresie porušuje ľudské práva civilnej populácie Ukrajiny;
- Izrael porušuje práva civilnej populácie v pásme Gazy aj na ostatných okupovaných palestínskych územiach a ďalej uplatňuje režim apartheidu;
- nekontrolovaný vývoj a používanie nástrojov umelej inteligencie ohrozuje ľudské práva protestujúcich, ľudí na úteku a ďalších marginalizovaných skupín;
- algoritmy sociálnych sietí, ktoré šíria a umocňujú nenávisť, diskriminačné názory a dezinformácie s cieľom maximalizovať zapojenie publika, môžu v roku viacerých volieb vážne ohroziť ľudské práva.
Takmer úplný rozklad medzinárodného práva
Amnesty International vydáva výročnú správu o stave ľudských práv vo svete, v ktorej hodnotí ľudskoprávnu situáciu v 155 krajinách. Organizácia v správe upozorňuje, že svet žne desivé dôsledky takmer úplného rozkladu medzinárodného práva a eskalujúcich konfliktov. Amnesty International tiež varuje, že rapídny rozvoj umelej inteligencie a dominantné postavenie technologických gigantov bez adekvátnej regulácie, ktorá zatiaľ zaostáva za vývojom technológií, môžu enormne zhoršiť mieru porušovania ľudských práv a ďalej urýchliť rozpad právneho štátu.
Správa Amnesty International vykresľuje pochmúrny obraz alarmujúceho potláčania ľudských práv a rozsiahleho porušovania medzinárodného práva. K tomu všetkému dochádza uprostred prehlbujúcej sa globálnej nerovnosti, súperenia veľmocí a zhoršujúcej sa klimatickej krízy.
„Flagrantné pohŕdanie medzinárodným právom, ktoré Izrael v súčasnosti preukazuje, zhoršuje aj neschopnosť jeho spojencov zastaviť neopísateľné krviprelievanie v Gaze. Mnohí z týchto spojencov pritom sami navrhli tento systém [medzinárodného práva] po druhej svetovej vojne. Popri pokračujúcej ruskej agresii voči Ukrajine, rastúcom počte ozbrojených konfliktov a masívnom porušovaní ľudských práv, ktorého sme svedkami napríklad v Sudáne, Etiópii či Mjanmarsku, hrozí, že sa globálny poriadok založený na tomto systéme úplne zrúti,“ uviedla generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard.
Neregulované používanie technológií a ich zneužívanie na marginalizáciu a dohľad
Vojenskí, politickí aj korporátni aktéri nekontrolovane používajú nové aj zaužívané technológie, často v rozpore s ich pôvodným účelom. To podporuje bezprávie, diskrimináciu a beztrestnosť počas ozbrojených konfliktov aj v iných kontextoch. Platformy technologických gigantov podnecujú konflikty. Vlády používajú špionážne softvéry a nástroje masového technologického dohľadu na zasahovanie do základných práv a slobôd. Popritom s použitím automatizovaných nástrojov prenasledujú najmarginalizovanejšie skupiny.
„V čoraz neistejšom svete sa neregulované šírenie a nasadzovanie nových technológií vrátane generatívnej umelej inteligencie, technológií na rozpoznávanie tvárí či špionážneho softvéru môže ľahko stať nepriateľom, ktorý nám prinesie skazu. Používanie týchto technológií môže viesť k rapídnemu zhoršovaniu ľudskoprávnej situácie a stupňovaniu porušovania medzinárodného práva na nevídanú úroveň.
Rok plný volieb je dôležitým míľnikom. V tomto roku stojíme tvárou v tvár čoraz silnejšej protiregulačnej lobby riadenej a financovanej technologickými gigantmi. Nebezpečný a neregulovaný technologický pokrok predstavuje obrovskú hrozbu pre nás všetkých. Môže sa totiž stať nástrojom na diskrimináciu, šírenie dezinformácií a rozdeľovanie spoločnosti,“ uviedla Agnès Callamard.
Štáty počas konfliktov pohŕdajú medzinárodným právom, za čo platí najvyššiu cenu opäť civilné obyvateľstvo
Správa Amnesty International tvrdo hodnotí zradu ľudskoprávnych princípov, ktorej sa dopustili súčasní lídri aj inštitúcie. Konanie mnohých mocných štátov tvárou v tvár množiacim sa ozbrojeným konfliktom ešte viac poškodilo dôveryhodnosť multilateralizmu a podkopalo globálny poriadok, ktorého korene siahajú do roku 1945.
Pri strašnom októbrovom útoku Hamasu a ďalších ozbrojených skupín na južný Izrael bolo zabitých viac ako 1 000 ľudí, z toho 36 detí, a približne 245 ľudí zajali ako rukojemníkov. Izrael reagoval spustením intenzívnej vojenskej operácie, pri ktorej izraelské ozbrojené sily do konca roka 2023 zabili 21 600 Palestínčanov a Palestínčaniek v pásme Gazy a zničili 60 % územia pásma Gazy. Približne tretinu obetí tvorili deti. Izrael zároveň zintenzívnil 16 rokov trvajúcu blokádu pásma Gazy a jej populáciu odrezal od základných potrieb vrátane potravín, vody, elektriny, paliva a liekov, čo ešte prehĺbilo existujúcu humanitárnu krízu.
Po 7. októbri izraelské orgány ešte viac obmedzili slobodu pohybu na okupovanom Západnom brehu Jordánu vrátane východného Jeruzalema a ešte viac prehĺbili režim apartheidu, ktorý utláča palestínsku populáciu v Izraeli a na Okupovaných palestínskych územiach.
Pribúdajúce vojnové zločiny
V konflikte, ktorý poznačil rok 2023 a dodnes nevykazuje známky blížiaceho sa konca, naďalej pribúdajú dôkazy o vojnových zločinoch. Svojím konaním v pásme Gazy sa izraelská vláda doslova vysmieva medzinárodnému právu. Izraelské orgány odpovedajú na strašné útoky, ktoré Hamas a ďalšie ozbrojené skupiny spáchali 7. októbra, neutíchajúcimi leteckými útokmi na husto obývané oblasti, pričom často dochádza k vyhladeniu celých rodín. Okrem toho svojím postupom nútene vysídlili takmer 1,9 milióna Palestínčanov a Palestínčaniek a obmedzujú ich prístup k zúfalo potrebnej humanitárnej pomoci napriek tomu, že v pásme Gazy sa rozmáha hladomor.
Okrem útokov v pásme Gazy izraelské orgány v južnom Izraeli pokračovali v demolácii beduínskych domov a celých dedín, pričom jednu z dedín zbúrali už 222. raz. Na Západnom brehu Jordánu izraelské sily zabili 110 palestínskych detí, najviac od roku 2005. Počet Palestínčanov a Palestínčaniek, ktorých izraelské orgány zadržiavajú bez toho, aby voči nim vzniesli akékoľvek obvinenie alebo aby mali možnosť obhajoby pred nezávislým súdom, dosiahol rekordnú úroveň. Polícia v Izraeli pri protivládnych demonštráciách používala neprimeranú silu a svojvoľne zatýkala účastníctvo, palestínske komunity dostali zákaz organizovať protivojnové protesty.
Porušovanie ľudských práv a chýbajúca humanitárna pomoc
Správa Amnesty zároveň poukazuje na to, že USA bezostyšne využívali svoje právo veta, aby na celé mesiace paralyzovali Bezpečnostnú radu OSN. Tá v dôsledku vetovania zo strany USA dlho nebola schopná prijať nesmierne potrebnú rezolúciu o prímerí. USA okrem toho naďalej vyzbrojujú Izrael muníciou, ktorú izraelské sily používajú na páchanie (pravdepodobne vojnových) zločinov Toto konanie zvýrazňuje bizarné dvojité štandardy európskych krajín vrátane Spojeného kráľovstva a Nemecka. Európske krajiny odôvodnene kritizovali vojnové zločiny, ktorých sa dopustili Rusko a Hamas. Jedným dychom však podporujú konanie izraelských orgánov a orgánov USA v konflikte Izraela s Hamasom.
Podľa medzinárodného humanitárneho práva musia všetky strany konfliktu chrániť civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru. Amnesty International vyzýva na okamžité prímerie v záujme zabránenia ďalšiemu zabíjaniu civilného obyvateľstva, zabezpečenia dostatočných dodávok humanitárnej pomoci v Gaze, zaistenia medzinárodného nezávislého vyšetrovania spáchaných zločinov oboma stranami. Amnesty International vyzýva na okamžité prepustenie všetkých civilných rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a všetkých svojvoľne zadržaných Palestínčanov a Palestínčaniek Izraelom. Medzinárodné spoločenstvo by malo uvaliť komplexné zbrojné embargo na všetky strany konfliktu.
„Medzinárodné spoločenstvo nepochopiteľne zlyhalo pri ochrane tisícov civilistov a civilistiek – vrátane hrozivo vysokého podielu detí – pred zabitím v okupovanom pásme Gazy. Toto zlyhanie jasne ukazuje, že samotné inštitúcie zriadené na ochranu civilnej populácie a dodržiavanie ľudských práv už nedokážu plniť pôvodne zamýšľaný účel. To, čo sme videli v roku 2023, potvrdzuje, že mnohé mocné štáty opúšťajú základné hodnoty ľudskosti a univerzálnosti ľudských práv zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv,“ povedala Agnès Callamard.
Porušovanie ľudských práv na Ukrajine
Správa Amnesty International tiež dokumentuje flagrantné porušovanie medzinárodného práva ruskými silami počas pokračujúcej invázie na Ukrajinu. To zahŕňa útoky, pri ktorých armáda nerozlišovala medzi civilnými a vojenskými cieľmi, a cielené útoky na husto obývané oblasti, energetickú a poľnohospodársku infraštruktúru. Aj napriek známym rizikám pre civilnú populáciu sa na Ukrajine používala kazetová munícia. Ukrajina je aktuálne považovaná za najviac zamínovanú oblasť na svete.
Pokračujúca agresia Ruska voči Ukrajine viedla k ďalšiemu utrpeniu civilného obyvateľstva, úmrtiam, zraneniam, zničeniu domov a civilnej infraštruktúry, nútenému vysídľovaniu a ďalším vojnovým zločinom a porušovaniu medzinárodného práva. Úsilie o vytvorenie medzinárodných mechanizmov na vyvodenie spravodlivosti zlyhalo. Aj keď Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimíra Putina, Kazachstan, Kirgizsko a Saudská Arábia, ktoré nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu ICC, prijali jeho návštevu.
Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila utrpenie a núdzu celej populácii Ukrajiny, najzraniteľnejšie sú voči následkom agresie deti a starší ľudia.
Podľa údajov OSN z novembra minulého roka na Ukrajine prišlo od februára 2022 o život najmenej 569 detí a viac ako 1 229 ďalších utrpelo zranenia. Odhaduje sa, že ruské úrady nezákonne presídlili stovky alebo až tisíce ukrajinských detí do Ruska alebo na územia okupované Ruskom. V septembri vyšla nová ruská učebnica dejepisu, ktorá okrem iného ospravedlňuje ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine ako legitímny akt sebaobrany a skresľuje mnohé historické udalosti. Deti na Ruskom okupovaných územiach študujú z ukrajinských materiálov potajomky, pretože im, ich rodičom a učiteľstvu hrozí násilie, svojvoľné zadržanie a zlé zaobchádzanie. Rusko takto porušuje práva detí na primerané a kvalitné vzdelanie. Ide o nebezpečný pokus o indoktrináciu budúcich generácií.
Konflikt neúmerne zasiahol aj starších ľudí, ktorí tvoria väčšiu časť civilných obetí aj zranených ako iné vekové kategórie. Vnútorne vysídlení starší ľudia čelili problémom pri prístupe k bývaniu a dočasné prístrešky pre ľudí na úteku boli pre starších ľudí, najmä ľudí so zdravotným znevýhodnením, zvyčajne fyzicky nedostupné.
Okrem toho správa upozorňuje na používanie mučenia a iného zlého zaobchádzania, ktorému čelili vojnoví zajatci. Moskovský súd v auguste potvrdil rozsudok v prípade ukrajinského obrancu ľudských práv Maksyma Butkevyča. Tzv. najvyšší súd v Ruskom okupovanom Luhansku na Ukrajine Butkevyča odsúdil na 13 rokov odňatia slobody. Podľa predložených dôkazov však zločiny, za ktoré ho odsúdili, Butkevyč nemohol spáchať.
Na dôvažok dochádza v tomto konflikte aj k rozsiahlemu znečisťovaniu životného prostredia. Ruská agresia na Ukrajine spôsobila vážne znečistenie ovzdušia, vody a pôdy a nespracovateľné množstvo nebezpečného odpadu.
Nielen Izrael a Rusko, ale aj Mjanmarsko a Sudán
Mjanmarské ozbrojené sily počas útokov na civilné ciele v roku 2023 zabili viac ako ako 1 000 civilistov a civilistiek. Ruské ani mjanmarské orgány neprijali záväzok vyšetriť správy o očividných prípadoch porušenia ľudských práv a medzinárodného práva. Obe krajiny zároveň získali finančnú a vojenskú podporu od Číny.
Sudánske jednotky rýchleho nasadenia (RSF) ani sudánske ozbrojené sily (SAF) počas bojov neprejavili snahu dodržiavať medzinárodné právo. RSF aj SAF opakovane cielene útočili na civilné ciele. Pri ďalších útokoch často nerozlišovali medzi civilnými a vojenskými cieľmi, odpaľovali výbušné zbrane z husto obývaných oblastí a zabíjali civilistov a civilistky. V dôsledku útokov RSF a SAF prišlo v roku 2023 o život viac ako 12 000 ľudí. Svoje domovy muselo v roku 2023 opustiť viac ako 8 miliónov ľudí v krajine. V dôsledku toho čelí Sudán najväčšej kríze núteného vysídľovania na svete. Koniec tohto konfliktu je v nedohľadne. Krízový nedostatok potravín, ktorý Sudán sužuje už niekoľko mesiacov, sa dnes nebezpečne blíži hladomoru.
Neregulované technológie predstavujú vo volebnom roku vážnu hrozbu
Amnesty International zistila, že politickí aktéri v mnohých častiach sveta stupňujú svoje útoky na ženy, LGBTI+ ľudí a marginalizované komunity. Tieto skupiny obyvateľstva boli pritom v minulosti opakovane zneužívané ako obetné baránky vo volebných kampaniach. Nové aj zaužívané technológie sa čoraz častejšie zneužívajú ako nástroj na podporu represívnych politických síl, šírenie dezinformácií, útoky na menšiny a poštvávanie skupín obyvateľstva proti sebe.
Správa Amnesty poukazuje na rozsiahle využívanie technológií na upevnenie diskriminačných politík. Viaceré štáty vrátane Argentíny, Brazílie, Indie či Spojeného kráľovstva čoraz častejšie využívajú technológie na rozpoznávanie tváre pri policajnom dohľade nad protestmi a športovým podujatiami. Okrem toho tieto krajiny využívajú moderné technológie na ďalšiu diskrimináciu marginalizovaných komunít, predovšetkým ľudí na úteku a migrujúcich. Právne kroky Amnesty International viedli napríklad k tomu, že newyorské policajné oddelenie v roku 2023 odhalilo spôsoby, akými využívalo technológiu na sledovanie účastníctva protestov Black Lives Matter.
Obmedzovanie slobody pohybu aj zásahy do sociálneho zabezpečenia
Protizákonné používanie technológií na rozpoznávanie tváre nebolo nikde použité invazívnejšie ako na Západnom brehu Jordánu. Izrael ich v tejto časti Okupovaných palestínskych území využíval pri obmedzovaní slobody pohybu a ako nástroj udržiavania režimu apartheidu.
V Srbsku viedlo zavedenie poloautomatizovaného systému sociálneho zabezpečenia k strate životne dôležitej sociálnej podpory pre tisíce ľudí. Táto strata zasiahla predovšetkým rómske komunity a osoby so zdravotným znevýhodnením. Aj tento príklad je jasnou ukážkou toho, ako môže nekontrolovaná automatizácia prehĺbiť už existujúcu nerovnosť.
Správa Amnesty International upozorňuje, že skúsenosti miliónov ľudí na úteku pred ozbrojeným konfliktom dokazujú, ako sa o podobné technológie opierali úrady pri koordinácii migrácie a kontrole hraníc. Ich uplatnenie nachádzame v digitálnych alternatívach zadržiavania, technológiách na udržiavanie ľudí na úteku ďaleko od hraníc (resp. v tretích krajinách), dátových softvéroch, biometrických nástrojoch a algoritmicky riadených systémoch rozhodovania. Čoraz širšie používanie týchto technológií udržiava a posilňuje diskrimináciu, rasizmus, neprimeraný a nezákonný dohľad nad rasizovanými osobami, resp. skupinami.
Regulácia špionážneho softvéru a ďalších nástrojov umelej inteligencie je na míle vzdialená potrebným opatreniam
Regulácia používania špionážneho softvéru stále zostáva do veľkej miery hudbou budúcnosti, a to aj napriek dôkazom, že dlhodobo vedie k porušovaniu ľudských práv. Terčom zneužívania softvéru na sledovanie osôb sú pritom zvyčajne aktivisti v exile, novinárky či obrancovia a obrankyne ľudských práv. V roku 2023 organizácia Amnesty International pomohla odhaliť používanie izraelského špionážneho softvéru Pegasus proti novinárom a aktivistkám vo viacerých krajinách. Patria medzi ne Arménsko, Dominikánska republika, India či Srbsko. Spoločnosť, ktorá vyvíja špionážny softvér Predator, má sídlo v EÚ, a teda by mala podliehať európskym reguláciám. Amnesty odhalila, že ani tieto regulácie nie sú dostatočné, no softvér Predator sa v minulom roku voľne predával štátom na celom svete.
Rýchly vývoj generatívnej umelej inteligencie v minulom roku úplne zmenil rozsah hrozby, ktorú predstavuje široká škála už používaných technológií. Nové hrozby predstavuje jej využívanie v špionážnych softvéroch, automatizácii štátneho aparátu aj algoritmoch sociálnych sietí.
Regulácia používania nových technológií do veľkej miery zaostáva za dravým technologickým pokrokom. Dobrou správou je, že dňa 17. februára 2024 vstúpil v celej EÚ do platnosti Zákon o digitálnych službách. Prijatie zákona naznačuje, že európski politici a političky začínajú konať. Hoci tento zákon nie je dokonalý ani nepokrýva všetky potrebné oblasti, je začiatkom nevyhnutnej globálnej diskusie o regulácii umelej inteligencie.
„Medzi rizikami, ktoré prináša nekontrolovaný technologický pokrok, a potrebnou reguláciou a ochranou ľudských práv, je už dnes obrovská priepasť. Ak sa nepodarí šírenie neregulovaných technológií obmedziť, táto priepasť sa bude iba rozširovať,“ povedala Agnès Callamard.
Algoritmy sociálnych sietí podnecujú neznášanlivosť aj násilie
Amnesty International minulý rok odhalila vplyv algoritmov sociálnej siete Facebook na násilie motivované etnickou neznášanlivosťou. Zistenia sú súčasťou výskumu venovaného násiliu počas ozbrojeného konfliktu v Etiópii. Násilie v Etiópii je názorným príkladom toho, ako sa najmä v časoch nestability technológie zneužívajú na poštvávanie skupín obyvateľstva proti sebe.
Amnesty International predpokladá, že tieto problémy sa budú v tomto volebnom roku iba zhoršovať. Obchodný model spoločností prevádzkujúcich sociálne siete Facebook, Instagram, TikTok či YouTube, ktorý je založený na sledovaní používateľského správania a zbere osobných dát, bude pritom pravdepodobne pôsobiť ako katalyzátor porušovania ľudských práv v kontexte blížiacich sa volieb.
„Videli sme, ako algoritmy sociálnych sietí šíria a umocňujú nenávisť, diskrimináciu a dezinformácie s cieľom maximalizovať zapojenie publika. Tieto algoritmy vytvárajú nekonečný a nebezpečný cyklus reakcií, a to najmä v politicky vypätých časoch. Nástroje umelej inteligencie dokážu v priebehu niekoľkých sekúnd generovať nepravé fotografie, zvuky a videá. Zároveň dokážu vo veľkom rozsahu cieliť obsah na konkrétne skupiny obyvateľstva. Volebné regulácie sú však na tieto hrozby zatiaľ krátke. Doteraz sme počuli príliš veľa rečí, ale videli príliš málo činov,“ uviedla Agnès Callamard.
Volebný rok poznačený diskrimináciou a obťažovaním na sociálnych sieťach
V novembri sa v USA uskutočnia prezidentské voľby. Online volebná kampaň bude prebiehať v atmosfére zhoršujúcej sa diskriminácie, obťažovania a porušovania ľudských práv, ktorým na sociálnych sieťach čelia predovšetkým marginalizované komunity vrátane LGBTI+ ľudí. Okrem útokov na menšiny sa na sociálnych sieťach šíri aj zastrašujúci a útočný obsah vyzývajúci na upieranie reprodukčných práv.
V Indii pôjde tento rok k volebným urnám viac ako miliarda ľudí. Tieto voľby budú prebiehať v kontexte útokov na pokojné demonštrácie a systematickej diskriminácie náboženských menšín. Amnesty International v roku 2023 odhalila, že prominentní indickí novinári a novinárky boli v minulosti terčom špionážneho softvéru. Technologické platformy a sociálne siete sa vo všeobecnosti zmenili na politické bojiská.
„Politici dlhodobo manipulujú voličstvo. Používaním naratívu ‚my verzus oni‘ sa snažia získať potrebné hlasy a zároveň sa vyhnúť odpovediam na legitímne otázky týkajúce sa ekonomických a bezpečnostných obáv. Boli sme svedkami toho, ako inštitúcie zneužívali neregulované technológie vrátane technológií na rozpoznávanie tvárí na upevnenie diskriminácie. Situáciu zhoršuje aj obchodný model technologických gigantov založený na sledovaní správania používateľov a používateliek a zbere ich osobných dát. Tento model prilieva olej do ohňa nenávisti. Umožňuje osobám so zlými úmyslami, aby ďalej prenasledovali, dehumanizovali skupiny ľudí a posilňovali nebezpečné naratívy s cieľom upevniť si moc alebo získať voličské preferencie. To všetko je len ochromujúca vidina toho, čo príde, keď technologický pokrok rapídne predbehne vývoj mechanizmov na vyvodenie zodpovednosti za následky zneužívania technológií,“ povedala Agnès Callamard.
Bezprecedentná globálna mobilizácia
„Už sme videli, ako nás konanie mocných štátnych aj neštátnych aktérov vrhá hlbšie do chaosu sveta bez účinných pravidiel. Je to svet, kde sa bezohľadné zarábanie na prevratných technológiách, ktoré nie sú efektívne regulované, stalo normou. Ale tam, kde mnohé vlády zlyhali pri dodržiavaní medzinárodného práva, mnohí iní aktéri vyzvali medzinárodné inštitúcie, aby uplatňovali zásady právneho štátu. Tam, kde sa lídri na celom svete nedokázali postaviť za ľudské práva, sme videli, ako sa ľudia mobilizujú a organizujú pochody, protesty a podpisové akcie za nádejnejšiu budúcnosť,“ pripomenula Agnès Callamard.
Konflikt medzi Izraelom a Hamasom vyvolal na celom svete stovky protestov. Ľudia na nich požadovali nielen prepustenie všetkých rukojemníkov a rukojemníčok Hamasu a ďalších ozbrojených skupín, ale aj uzavretie prímeria, ktoré by ukončilo ohromujúce utrpenie Palestínčanov a Palestínčaniek v pásme Gazy. To všetko dlho pred tým, ako tak urobili mnohé vlády. V USA, Salvádore či Poľsku vyšli do ulíc ľudia, ktorí žiadali ochranu práva na interrupciu. Tisíce ľudí na celom svete podporili protesty mládežníckeho hnutia Fridays For Future a spoločne v uliciach vyzývali na spravodlivé a rýchle ukončenie využívania fosílnych palív.
Neúnavný verejný tlak viedol k viacerým víťazstvám
Neúnavný verejný tlak viedol v roku 2023 aj k viacerým významným ľudskoprávnym víťazstvám. Aktivity taiwanského hnutia #MeToo a ďalších organizácií občianskej spoločnosti viedli k prijatiu novely taiwanského Zákona o prevencii trestných činov sexuálneho násilia.
Účastníci a účastníčky klimatickej konferencie COP28 síce nedospeli k potrebným záverom, ale dohodli sa na postupnom „ústupe“ od používania fosílnych palív. Vôbec po prvý raz sa tak do záverov klimatickej konferencie dostala zmienka o fosílnych palivách.
Po rokoch verejného tlaku turecký súd zrušil nespravodlivé rozsudky voči čestnému predsedovi Amnesty International Turecko Tanerovi Kılıçovi. Súd zbavil obvinení aj obrancu ľudských práv Günala Kurşuna a obrankyne ľudských práv İdil Eser a Özlem Dalkıran. Štvoricu v júli 2020 nespravodlivo odsúdili na základe vykonštruovaných obvinení.
Ďalším z mnohých úspechov je prepustenie afganského aktivistu v oblasti vzdelávania Matiullaha Wesu. Aktivistu prepustili na slobodu v októbri, po mesiacoch verejného tlaku. Wesa strávil vo väzení takmer sedem mesiacov za presadzovanie práva na vzdelanie pre dievčatá a za kritiku politiky Talibanu.
„Právo na protest je kľúčovým nástrojom upozorňovania na porušovanie ľudských práv. Slúži tiež na pripomínanie politickým predstaviteľom a predstaviteľkám, aké majú zodpovednosti. Ľudia dali veľmi jasne najavo, že si chcú uplatňovať ľudské práva. Vlády teraz musia ukázať, že ich počúvajú.
Vzhľadom na pochmúrnu situáciu vo svete je nevyhnutné naliehavo prijať opatrenia na revitalizáciu a obnovu medzinárodných inštitúcií, ktorých účelom je chrániť ľudstvo. Nevyhnutnosťou budú kroky na reformu Bezpečnostnej rady OSN, aby stáli členovia rady nemohli nekontrolovane využívať svoje právo veta v záujme posilnenia vlastných geopolitických spojenectiev a brániť tak ochrane civilného obyvateľstva. Vlády musia tiež prijať rázne legislatívne a regulačné opatrenia na prevenciu rizík a riešenie škôd spôsobených umelou inteligenciou a technologickými gigantmi,“ uzavrela Agnès Callamard.
KONIEC